Chladné hlavy

Priznám sa, nechápem to. Nepreberné množstvo štúdií dokazuje, že a) na Zemi prebiehajú vážne klimatické zmeny, ktoré povedú ku globálnej ekologickej katastrofe, b) tieto zmeny „s vysokou pravdepodobnosťou“ (použijúc slovník OSN) spôsobuje človek svojím ekologicky neudržateľným vzorcom správania. Tvrdia to nielen mimovládne a medzinárodné organizácie, uznávajú to i vlády. Dokonca aj vláda USA, aj keď z toho nevyvodzuje patričné dôsledky. Ba čo viac, uznávajú to aj veľké korporácie a niektoré z amerických dokonca žiadajú vládu o politiku, ktorá klimatické zmeny zastaví (pravda, ťažobné ropné spoločnosti by ste medzi nimi hľadali ťažko, ale to je snáď pochopiteľné). Napriek tomu sa vždy nájdu „klimatické chladné hlavy“, ktoré nemajú problém tvrdiť, že sa nič nedeje. Alebo že ak sa aj deje, tak medzi globálnym otepľovaním a emisiami vypúšťanými človekom nie je nijaká súvislosť. Spôsob ich premýšľania si viem vysvetliť, ale nie pochopiť. I keď mi čosi pripomína. Mao Ce-tungovi sa pripisuje výrok, že neprekáža, ak v nukleárnej vojne umrie miliarda ľudí. Ďalšia miliarda prežije, a tá vraj vybuduje komunizmus. Keď to zhrnieme – ideológia je dôležitejšia než ľudský život. Či miliarda životov. Späť k našim chladnohlavým skeptikom. Možno na svojom trvajú jednoducho iba preto, že niektoré globálne korporácie (tie, ktoré zhodou okolností ani náhodou nežiadajú nijakú vládu o obmedzovanie emisií) vyplácajú za klimatický skepticizmus slušné granty. Nuž aj takto vyzerá trhovo fungujúca „veda“. Ale je tu aj druhá možnosť. Nedá sa vylúčiť, že v niektorých prípadoch vychádza ich postoj naozaj z vnútorného presvedčenia. Možno tu odhaliť príčinnú súvislosť. Boj proti klimatickým zmenám a obmedzovanie emisií si vyžadujú zásahy štátu do fungovania trhu (ktorý ani náhodou nedokáže „všetko sám vyriešiť“). Každý ekonomický neoliberál však vie, že akékoľvek zásahy vlády sú už z definície zlé – či už sú to emisné stropy a vznik trhu s emisnými povolenkami, cielené znižovanie spotreby energie, verejné investície do environmentálne priaznivých technológií a podobne. Keď štát zasahuje do ekonomiky a snaží sa vyrovnávať negatívne externality, smrdí to totiž daňami. Treba za to predsa niečím zaplatiť. Zlé sú teda aj zásahy, ktoré nás majú zachrániť. A keďže by bolo hlúpe nerobiť nič, ak by nám hrozila globálna katastrofa – tak nám skrátka globálna katastrofa nehrozí. Jednoduché. A preto sa mi pri všetkej úcte k „chladným hlavám“ stále vracia údajný výrok „veľkého Maa“. Ideológia víťazí. Aj nad chladným, ale zato zdravým rozumom.