Čaká Venezuelu „farebný prevrat“?
Venezuelu čakajú v nedeľu tretieho decembra prezidentské voľby. Podľa väčšiny prieskumov má vysoký náskok súčasný prezident Chávez a očakáva sa, že bude zvolený aj na tretie volebné obdobie. No existujú varovné náznaky, že venezuelská opozícia sa nechystá zmieriť s demokratickým výsledkom volieb. V nasledujúcom texte, ktorý vznikol spracovaním článkov Chrisa Carlssona zverejnených na internetovom portáli ZNet, sa opisuje jeden z možných scenárov vývoja, ktorý možno po nedeľných voľbách očakávať. Jedným zo spôsobov, akým Spojené štáty realizujú svoje globálne politické ciele, je „zmena režimu“. Nie vždy sa to deje pomocou vojenskej sily – v posledných rokoch sa niekoľkokrát ukázalo, že omnoho efektívnejšie je posilňovanie „vnútornej opozície“, využívanie sofistikovaných metód na ovplyvňovanie verejnej mienky či zvrátenie nepriaznivých výsledkov volieb verejnými protestmi a vonkajším tlakom. Od roku 2000, keď pomáhala zvrhnúť Miloševičov režim v Srbsku, sa táto stratégia použila aj v ďalších krajinách, napríklad v Bielorusku, Gruzínsku či na Ukrajine. Hoci k víťazstvu vždy neviedla, prispela k vytváraniu obrazu nedemokratického režimu, ktorý sa drží pri moci falšovaním volieb – obrazu nie vždy nepravdivému. V krajine pritom zakaždým pôsobili skupiny financované americkými programami National Endowment for Democracy (NED) a United States Agency for International Development (USAID), ktoré pracovali na získavaní podpory pre opozičného kandidáta. Zakaždým vytvorili príťažlivú kampaň, využívajúc moderné marketingové techniky. A zakaždým boli jej súčasťou „prieskumy verejnej mienky“ organizované firmou Penn, Schoen & Berland. Podobná taktika, tí istí hráči Tentoraz má podobná technika pomôcť odstaviť od moci venezuelského prezidenta Huga Cháveza. Problém je však v tom, že Chávez nie je Miloševič. U väčšiny obyvateľov je veľmi populárny a je vysoko pravdepodobné, že 3. decembra v prezidentských voľbách zvíťazí. Stále však ostáva „plán B“ – zvrátiť výsledok variáciou „farebnej revolúcie“. Na scéne sú zvyčajní hráči: NED, USAID, Penn Schoed & Berland (PSB). Do snáh sú zapojené aj najväčšie opozičné skupiny. Cieľom je vytvoriť situáciu ako v Ukrajine v roku 2004 – obrovské verejné protesty proti vláde a výsledkom volieb, ktoré vyvolajú nestabilitu – a súčasne sa zabezpečí podpora ozbrojených síl. Predminulý týždeň opoziční lídri zosilnili rétoriku a otvorene začali hovoriť o „pláne“ na nasledujúce voľby. Prominentný novinár a podnikateľ Rafael Poleo, ktorý bol zapojený aj do pokusu o puč v roku 2002, ho oznámil v káblovej televíznej sieti Globovision. Tretieho decembra bude opozícia vyzývať svojich voličov, aby prišli voliť. Na ďalší deň označí voľby za zmanipulované, ako to s odkazom na „oranžovú revolúciu“ na Ukrajine v roku 2004 urobil Poleo už vopred, a preto budú musieť voliči ísť protestovať na ulicu. V ten istý deň sa k nim má pridať opozičný kandidát. Potom bude nasledovať výzva adresovaná vrchnému veleniu armády, aby protesty podporilo. Tri kroky k „zmene“ Prvým krokom je posilniť verejnú podporu pre opozičného kandidáta Manuela Rosalesa. Hoci sa zdá, že vďaka príťažlivej kampani, ktorá využíva všetky techniky politického marketingu, v posledných dňoch pár percent získal, podľa väčšiny prieskumov za Chávezom stále ďaleko zaostáva. Druhým krokom je vytvoriť dojem, že voľby budú podvody. NED v roku 2002 financovala vytvorenie organizácie Súmate s oficiálnym cieľom zvýšiť účasť voličov na referende, ktoré rozhodovalo o tom, či Chávez má zostať v úrade, alebo bude odvolaný. Hlasovanie v auguste 2004 skončilo v prospech Cháveza, Súmate však s pomocou prieskumov PSB označilo výsledok referenda za podvod – napriek tomu, že ho potvrdzovali iné prieskumy a Carterovo centrum i Organizácia amerických štátov uznali výsledok za platný. Chávezov imidž demokratického lídra to na národnej i medzinárodnej úrovni naštrbilo. Od referenda pokračovala kampaň prakticky nepretržite. Súmate a iné organizácie kritizujú volebný proces vo Venezuele, označujú ho za netransparentný, tvrdia, že ho kontroluje vláda. Najväčšie médiá vo Venezuele kampaň mohutne podporujú. Cieľom je vštepiť ľuďom myšlienku, že Chávez nemá verejnú podporu a pri moci sa drží len falšovaním volieb. Toto úsilie malo určité dôsledky. V poslednom kroku musia dostať do ulíc dostatok ľudí na to, aby vytvorili situáciu, v ktorej sa riešením stane presun moci. V mesiacoch pred decembrovými voľbami sa stali dôležitým nástrojom práve prieskumy PSB. Séria prieskumov, zoširoka pokrývaná mainstreamovými médiami, z ktorých väčšina podporuje opozíciu, ukazovala klesajúci náskok Cháveza a posilňovanie opozície. PSB vytváralo zdanie rastúcej podpory pre opozíciu napriek tomu, že väčšina prieskumov iných agentúr naznačovala opak. Podľa medzinárodne uznávanej agentúry Zogby International bol napríklad koncom novembra pomer medzi Chávezom a Rosalesom 60:31, pričom Rosalesova podpora bola len o niečo vyššia ako pri predchádzajúcom prieskume. Zato podľa PSB mal Chávez v polovici novembra 48 percent, kým Rosales 42. Onedlho sa ukáže, či bude takáto taktika fungovať. Ak by boli nepokoje dostatočne silné, mohla by sa zopakovať situácia z roku 2002, keď Cháveza načas odstavil od moci politický prevrat, ktorý nasledoval po nepokojoch a chaose. Keďže súkromné médiá stále prinášajú falošné „prieskumy“, veľká časť obyvateľstva dnes verí, že Rosales skutočne vedie. Keď ho Chávez vo voľbách porazí, ako na to poukazuje väčšina prieskumov, táto časť obyvateľstva to bude prijímať len ťažko. V dňoch po voľbách rozhodne možno očakávať opozičné protesty. Máme čakať aj to, že prerastú do ďalšieho pokusu o puč?
