Mesto radosti a mesto práce

Nočná prechádzka centrom Londýna po New Oxford Street smerom k štvrti Farringdon vás vtiahne do „mesta radosti“. Nevkusne, ale zaujímavo oblečené Angličanky a mladé ženy z iných častí sveta, ktoré sa na ne túžia podobať. Muži v bielych košeliach nedbalo fajčiaci posledné večerné cigarety na zástavkach autobusov na ceste z nočných klubov, opití tínedžeri za hlučného rehotu svojich o niečo triezvejších priateľov chvíľami neudržia rovnováhu a padajú na chodník. Náhodné rozhovory „kam idete?“, „odkiaľ ste?“, „budúci víkend musíte ísť do Turnmills“. Zadanie večera znie pomerne jednoducho: neostať triezvy; trafiť do zvoleného nočného klubu podľa možnosti aj s lístkom a užívať si až do rána. Zadanie, ktoré spája cestujúcich v nočnom autobuse 55, smer Old Street. Mesto radosti má však aj súrodenca. Ten sedí medzi štvrtou a piatou ráno v autobuse číslo 15, smerujúcom z centra do okrajovej časti Londýna obývanej rodinami prisťahovalcov a nižších vrstiev. Autobus je tichý, chvíľami možno zachytiť rozhovor o tom, aká bola nočná, kedy bude ďalšia a o plánoch na „zvyšok víkendu“, teda tých pár hodín, ktoré kuchárke ostanú z nedele po tom, čo dospí prebdenú noc. Väčšina cestujúcich drieme alebo vyčerpane pozerá na nočné ulice východného Londýna. Únava a úľava, že sa konečne začína voľno v podobe upršanej nedele. Vitajte v meste práce. Autorka študuje na London School of Economics