24 žien v slovenskom parlamente

Pravda si v sumarizovaní volebných výsledkov všimla, že do parlamentu sa v priamej voľbe dostalo 24 žien. Zdá sa, že iné denníky tomuto faktu v povolebných koaličných turbulenciách pozornosť nevenujú vôbec. Áno, všetky a všetkých nás zaujíma zloženie koalície a opozície – najmä teraz, keď sa Ján Slota sebavedomo hlási o miesto ministra vnútra vo vláde. No predsa, do parlamentu bolo spomedzi 535 žien na kandidačných listinách zvolených 24 žien, teda 4,48 percenta spomedzi všetkých kandidujúcich žien, kým spomedzi 1 817 kandidujúcich mužov sa doňho dostanú 126, teda 6,93 percenta. Takéto percentuálne porovnanie hovorí, že ani účasť na kandidačnej listine ženám negarantuje rovnaké šance na to, aby boli naozaj zvolené. Ženy tvorili 22,7 percenta spomedzi všetkých kandidujúcich, no na zvoliteľných miestach kandidačných listín, príp. v ich prvej štvrtine sa toto percento rôznilo. *** Strana maďarskej koalície so Slovenskou národnou stranou tvoria „dvojičky“ nielen v takmer úplnej zhodnosti volebného výsledku a počtu mandátov v parlamente – v prvej štvrtine kandidačných listín mali zhodne najmenej žien spomedzi všetkých strán, ktoré sa dostali do parlamentu – štyri (teda 10,7 percenta). V prípade týchto dvoch strán preferenčné hlasy neodsunuli z parlamentných pozícií, ale ani na ne nedotiahli žiadne političky. Krúžkovanie však pomohlo ženským kandidátkam v Kresťanskodemokratickom hnutí a Ľudovej strane – Hnutí za demokratické Slovensko. Hoci najviac žien malo v prvej štvrtine kandidačnej listiny Kresťanskodemokratické hnutie (9 z 25 kandidujúcich žien), predvolebné preferencie naznačovali, že volebný zisk aj na optimistickej úrovni 10 percent do parlamentu nedostane žiadnu ženu z tejto strany – prvá žena na kandidačnej listine KDH, Anna Kováčová, bola totiž na 15. mieste. Stranícke orgány dali pri výbere kandidátok a kandidátov prednosť uplatňovaniu regionálneho princípu, čím aktívne poslankyne Máriu Demeterovú a Máriu Sabolovú posunuli na nezvoliteľné pozície. „Prekrúžkovanie sa“ Márie Sabolovej z 19. na 8. pozíciu a Moniky Gibalovej, riaditeľky služieb Spišskej katolíckej charity zo Svitu, z 33. na 10. miesto kandidačnej listiny KDH, naznačuje, že zaraďovanie žien na zvoliteľné miesta kandidačnej listiny by si zaslúžilo pozornosť. V prípade ĽS-HZDS sa z 30. miesta na kandidátke posunula na 5. Katarína Tóthová a zastúpenie žien ĽS-HZDS v parlamente v zložení 8. Beata Sániová (pôvodne 2.), 9. Zdenka Kramplová (11.), 11. Ľudmila Mušková (13.) tak zvýšila na štyri. *** Dve najsilnejšie strany, Smer – sociálna demokracia a Slovenská demokratická a kresťanská únia – demokratická strana, majú zhodne po šesť poslankýň. Hoci v prípade SDKÚ-DS o niekoľko priečok poskočili Iveta Radičová a Magda Vášáryová, mediálne menej známym ženám z hlbších pozícií na kandidátke sa to nepodarilo. Voličky a voliči SDKÚ-DS svoje prednostné hlasy rozdelili najmä medzi lídrov strany. Vzhľadom na podstatný rozdiel medzi počtom mandátov Smeru-SD a SDKÚ--DS (50:31) je počet žien zvolených za stranu Smer-SD – možno prekvapujúco – nízky. Pravda, pri bližšom pohľade na kandidačnú listinu Smeru-SD to nie je až také prekvapujúce. Na nej tvorili ženy 16,7 percenta zo všetkých kandidátov, v prvej štvrtine 150-člennej kandidátnej listiny ich bolo 5, v jej prvej polovici 14. Okrem toho, že pre Stranu európskych socialistov (PES) bude, verme tomu, neprijateľná koalícia Smeru-SD s nacionalistickou Slovenskou národnou stranou, zvýšená komunikácia medzi touto európskou sieťou socialistických, sociálnodemokratických a robotníckych strán a Smeru-SD, ktorú možno očakávať po vstupe slovenskej členskej strany do vlády, by mohla priniesť aj viac inšpirácie spoločnou agendou Strany európskych socialistov. Do nej, medzi inými, patrí aj napĺňanie cieľov rodovej rovnosti v členských stranách PES. Znamená to „posilňovanie postavenia a viditeľnosti žien v našej politickej rodine, ktoré je spojené so širším cieľom posilňovania postavenia žien v spoločnosti vo všeobecnosti.“ *** V parlamentných voľbách občianky a občania zvolili 24 žien (ženy tak tvoria 16 percent z celého zákonodarného zboru). Toto číslo sa pravdepodobne zmení nástupom náhradníčok a náhradníkov po zostavení vlády. A hoci na prvý pohľad (tu odporúčam sa pozrieť na dvojstranu s portrétmi poslancov a poslankýň novozvoleného parlamentu, ktorú uverejnili 19. júna Hospodárske noviny) je to málo, v porovnaní s minulými parlamentnými voľbami v roku 2002 je to o dve poslankyne viac. Napriek uvedenému nižšiemu percentuálnemu podielu zvolených žien zo všetkých kandidujúcich žien v porovnaní s takýmto percentuálnym podielom u mužov je ten tohtoročný ešte stále vyšší než v roku 2002 (3,6 percenta), keď do parlamentu kandidovalo 604 žien. Nie je dôvod považovať takéto drobné zmeny v kandidatúrach žien na poslankyne parlamentu a v ich zvolení za nejaký trend. Možno však vysloviť vieru, že vnútrostranícke procesy, komunikácia so straníckymi partnermi v medzinárodných sieťach, pokiaľ sa začnú skoro, môžu v ďalších parlamentných voľbách priniesť zmeny. Takže kým v sobotu v noci „Magda Vášáryová karhala mladé straníčky, aby nefajčili, pretože to kazí pleť“, mladé straníčky by skôr potrebovali povzbudenie, aby kandidovali. Pre mladé straníčky v Smere-SD by možno padlo vhod povzbudenie od Zity Gurmaiovej, maďarskej poslankyne v Európskom parlamente, prezidentky Žien Strany európskych socialistov (PES Women). A určite existuje množstvo nasledovaniahodných a inšpirujúcejších političiek pre ženy aj v ďalších stranách. *** Ak by v slovenskom parlamente pribúdali v každých voľbách dve poslankyne, kritické množstvo – 30 percent, resp. 45 žien – v parlamente by sme dosiahli o 10 volebných období, teda približne za 40 rokov, v roku 2046. To už dnešné mladé straníčky budú mať vrásky bez ohľadu na to, či budú fajčiť alebo nie. Takže dobrá rada političky političke by sa mohla zaoberať inou prevenciou vzniku vrások – celkom politickou. Článok bol uverejnený v rámci projektu VoĽby 2006 – rodové aspekty, Autorka pôsobí v združení Aspekt