Partnerstvá mimovládnych organizácií a samospráv

Súčasťou demokracií a jedným z ich pilierov sú mimovládne organizácie. Tie na rozdiel od súkromných firiem nemíňajú energiu na finančný či majetkový profit. Na rozdiel od verejnej správy nemusia, ale chcú poskytovať určité služby. Do tretice, nekandidujú, ale pracujú. Tým sa odlišujú od podnikateľských, byrokratických aj politických organizácií. Vzhľadom na to, že mimovládne organizácie pôsobia v rôznych sférach života spoločnosti, ich ciele a teda aj cieľové skupiny sú rôzne. Cieľom niektorých je podpora demokratizácie a občianskej participácie, iných ochrana životného prostredia. Rovnaké miesto v spoločnosti majú aj napríklad tie, ktoré sa starajú o sociálne slabých či zdravotne postihnutých spoluobčanov. Ľudia, ktorí sa angažujú v takýchto alebo iných mimovládnych organizáciách, trávia svoj voľný čas pracovnými aktivitami. Hoci to vnímajú ako atraktívny spôsob sebarealizácie, nerobia niečo len pre „seba“, ale, pochopiteľne, pre tých, ku ktorým smerujú aktivity organizácie. Dôvera predstavuje pozitívny imidž Koncom uplynulého kalendárneho roka uskutočnil Inštitút pre verejné otázky prieskum vnímania mimovládnych organizácií. Výsledkom prieskumu je 65-percentná náklonnosť verejnosti k mimovládnym organizáciám. Hoci prieskum jasne dokázal, že ľudia v pozitívnom zmysle „evidujú“ tento druh organizácií, spokojnosť s ich službami je vecou iného výskumu. Možno takého, ktorý by sa orientoval výlučne na takú skupinu obyvateľstva, ktorá je v priamom kontakte s mimovládkami a na základe ktorého by bola hodnotená kvalita ich práce. Toto si však v tejto chvíli nezaslúži takú pozornosť ako samotný fakt, že sú vnímané vysoko pozitívne. Pozitívny imidž súvisí aj s vnímaním samotnej užitočnosti jednotlivých typov organizácií. V roku 2005 považovalo až 94 percent občanov za užitočné organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby ľuďom v núdzi (deťom, ťažko chorým, bezdomovcov, týraným ženám). O percento menej ľudí považuje za užitočné organizácie, ktoré pomáhajú pri riešení problémov zdravia. Až 80 percent respondentov ako užitočné vníma také, ktoré podporujú rozvoj obce, mesta či sídliska. Takéto silné vnímanie mimovládnych organizácií a hlavne ich špecifických typov predstavuje pre aktivity samospráv nového partnera. Podľa autorov prieskumu mierny nárast informovanosti o MVO a posilnenie ich pozitívneho imidžu odrážajú aj zistenia o ich dôveryhodnosti. Sociologička Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky tvrdí, že „mimovládnym organizáciám sa podarilo za posledné dva roky lepšie sa zapísať do povedomia širokej verejnosti.“ Respondenti na otázku: „Do akej miery dôverujete alebo nedôverujete nasledujúcim inštitúciám?“(v %) odpovedali tak, ako to vidíte v tabuľke. Podľa Inštitútu pre verejné otázky „mierny nárast informovanosti o MVO a posilnenie ich pozitívneho imidžu odrážajú aj zistenia o ich dôveryhodnosti. Na rozdiel od miestnych zastupiteľstiev, NR SR či politických strán sa dôveryhodnosť MVO mierne zvýšila, a to na úkor nevyhranených názorov.“ So stúpajúcou mierov pozitívneho hodnotenia rastie aj ich samotná hodnota, vnímanie seriózneho partnera, ktorý sa teší dôvere aj oceneniu zo strany spoločnosti. Pomocnú ruku treba prijať Vysoká dôveryhodnosť mimovládnych organizácií zvyšuje mieru ich hodnoty aj dôležitosti, ktorú by mali samosprávy pri svojich aktivitách využiť. Vzdelávanie, sociálna a zdravotnícka pomoc a pomoc marginalizovaným skupinám patria medzi dôležité služby, ktoré svojim občanom poskytujú samosprávy. Ide o špecifické agendy, ktorými majorita vyjadruje svoj vzťah k špecifickým skupinám spoluobčanov. Verejné financie pochádzajú vo výraznej miere z daní obyvateľov územných celkov, a teda z rodinných rozpočtov. V samosprávach nadobúdajú podobu konkrétnych služieb pre žiakov a školské zariadenia. Pre ľudí s nízkymi príjmami, zdravotným postihnutím či v momentálnej nepriaznivej životnej situácii. Tretiu zo skupín, ktorej samosprávy venujú v sociálnej oblasti pozornosť, tvoria ľudia na okraji spoločnosti. Bez strechy nad hlavou a pod. Miera solidarity spoločnosti závisí aj od toho, akú pozornosť venujú týmto skupinám komunálni politici. Keďže každá zo spomínaných služieb predstavuje výdavkovú časť rozpočtu, dôležitú úlohu zohráva nielen miera finančnej participácie či alternatívy viaczdrojového financovania, ale samotná miera efektivity poskytovania služieb. Práve tu vzniká priestor na spoluprácu samospráv s mimovládnymi organizáciami, ktorých aktivity smerujú do rovnakého prostredia ako pozornosť úradov. Efektivita je zárukou spokojnosti Vytvorenie partnerského vzťahu medzi samosprávami a treťosektorovými organizáciami môže byť základom na zvyšovanie kvality, samotnú efektívnosť i spokojnosť s výkonom služieb. Pomoc bezdomovcom v bratislavskej Vrakuni, ktorú na prelome rokov 2005 – 2006 poskytla prevádzkou stanového mestečka samospráva a ministerstvá, by nikdy nefungovala bez aktívnej pomoci mimovládnych organizácií. Tie v podmienkach tuhých mrazov, nepriaznivého počasia dokázali svoju opodstatnenosť tak ľudským ako aj profesionálnym prístupom. Ich intenzívne pôsobenie zmiernilo nejeden ťažko skúšaný ľudský osud. Nielen v stanovom mestečku, ale aj v iných mestách sme boli svedkami spolupráce obecných a mestských samospráv a dobrovoľníkov pri pomoci ľuďom bez strechy. V krízovej, nikým a ničím neplánovanej situácii dokázali nájsť samosprávy a mimovládne organizácie spoločnú reč. Dokázali, že to vedia a že sa to dá. Stačí len chcieť a hľadať možností na rovnako úspešnú spoluprácu aj za iných okolností. V iných (koordinovaných) situáciách. Základnou úlohou obcí a miest v sociálnej oblasti je starostlivosť o všestranný rozvoj územia a uspokojovanie potrieb obyvateľov. Na zákon o obecnom zriadení ako základný legislatívny rámec územných samospráv nadväzujú v sociálnej sfére zákon o sociálnej pomoci, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ďalej zákon o prídavku na dieťa, o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a tiež zákon o rodine a právne normy, ktorými samosprávy zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy. Samozrejme, konkrétna podoba sociálnej politiky je determinovaná finančnými možnosťami, samotným záujmom o hĺbku sociálnych služieb a v konečnej podobe všeobecne záväznými nariadeniami a smernicami, ktorými dávajú samosprávy rámec tejto agende. Oblasť vzdelávania sa rovnako opiera o zákony, rozlišuje výkon originálnych aj prenesených kompetencií. Rámec vzdelávacieho systému má pochopiteľne aj podobu mestských nariadení a smerníc. V oblasti regionálneho školstva existuje priestor na pôsobenie mimovládnych organizácií, ktoré napríklad vytvárajú možnosti na voľnočasové, mimoškolské aktivity žiakov. Mnohé z nich majú ambíciu participovať spolu so školami na skvalitňovaní vzdelávacieho procesu. Ich aktivity preto oceňujú žiaci, ich rodičia a pochopiteľne aj pedagógovia a zriaďovatelia. Spoluprácu podmieňuje ochota Nielen na futbalovom či inom ihrisku musia byť rovnaké pravidlá hry. To by malo platiť v každej štandardnej spoločnosti. Drvivá väčšina mimovládnych organizácií pôsobí „priamo v teréne“. Svoj zmysel vidia v komunitnej práci, aktivitách, ktoré súvisia v konkrétnymi ľuďmi. Aktivity samosprávy tiež nesmú byť o abstraktných rozhodnutiach a všeobecnej správe vecí verejných. Od najnižšej úrovne politiky sa vyžadujú konkrétne rozhodnutia pre konkrétnych ľudí. Postupne si uvedomujeme, že spolupráca a hľadanie možností na koordináciu aktivít samospráv a dobrovoľníckych združení je výhodné. Nie však len pre nich, ale hlavne pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Vykonávanie akýchkoľvek kompetencií v spomínaných oblastiach života územných celkov si vyžaduje finančné krytie. Jeho pôvod je v mestskej pokladnici. Samozrejme, od šikovnosti úradov závisia aj ďalšie finančné zdroje. Získanie grantu či dotácie na takéto aktivity je spravidla podmienené preukázaním seriózneho záujmu samosprávy o problematiku. Lepší dôkaz toho, ako je koncepcia rozvoja či vzťahu mesta k vzdelávacej alebo sociálnej politike, prípadne k marginalizovaným skupinám zrejme nikdy nebude. Ideovým zámerom musí jeho autor dovidieť „za roh“, teda definovať krátkodobé aj dlhodobé ciele. Dosahovať ich sa darí omnoho viac v spolupráci ako samostatne. Tak sa dostávame k ďalšiemu argumentu na hľadanie spolupráce a udržiavanie partnerstva pri poskytovaní špecifických druhov služieb. Tým sú nové možností na ďalšie spôsoby financovania vzdelávacej, sociálnej a zdravotníckej politiky. Okrem ďalších možností na viaczdrojové financovanie je atraktívnym aj partnerstvo a spolupráca pri ich výkone. Umenie spolupráce nie je dôkazom neschopnosti organizácie samostatne fungovať. Je dôkazom manažérskych schopností a toho, že jej skutočne ide o vec. Prieskum, ktorý poukázal na silnú stránku mimovládnych organizácií (hlavne špecifických druhov) a ich vysoko pozitívne vnímanie, vytvára diskusiu o potrebe a výhodnosti intenzívnej spolupráce verejného a tretieho sektora. Pre spoluprácu je však podmienkou reálny záujem všetkých partnerov. Predpoklady sú na to vytvorené. Stačí len ochota. Autor je politológ a pôsobí v samospráve