Európsky trh bližšie k občanovi
Tvrdí odporcovia európskej ústavnej zmluvy zo starých členských štátov únie stavajú svoju ostrú kritiku. Aj na vyvolávaní strachu z nebezpečného prílevu ľudí z nových členských štátov, z výraznej migrácie kvalifikovanej pracovnej sily. Tromfom extrémnych pravicových i ľavicových síl sa stala v ostatnom čase okrem ústavy aj smernica, ktorá má umožniť poskytovateľom služieb voľne sa pohybovať po spoločnom európskom trhu. Francúzski euroskeptici len v nedávnej minulosti neváhali použiť vo svojej komunikačnej kampani reklamný spot, ktorý vykresľoval poľského inštalatéra, ktorý síce pracuje za lacnejší peniaz, ale oveľa nekvalitnejšie ako ľudia z domácich firiem, a dokonca oberá domácich podnikateľov o prácu. Kompromis socialistov a konzervatívcov Napriek výraznej negatívnej celoeurópskej kampani extrémistických politických strán sa podarilo európskym politikom po bezmála dvojročných vyjednávaniach nájsť kompromis v otázke voľného pohybu služieb. Európsky parlament výraznou väčšinou prijal v dôležitom prvom čítaní smernicu o liberalizácii trhu služieb. Hlavná parlamentná spravodajkyňa smernice, socialistka Evelyne Gebhardtová, označila dokument za „najdôležitejší legislatívny zámer Európskej únie popri ústavnej zmluve“. Podľa nej by mali tak, ako voľne plynú peniaze a tovar, plynúť aj samotné služby. Smernicu, ktorá zásadným spôsobom rieši otázku voľného prístupu na trh služieb v rámci celej únie, podporili i slovenskí sociálni demokrati. Poslanec za stranu SMER Vladimír Maňka pozitívne hodnotí skutočnosť, že smernica ruší zbytočne zdĺhavé byrokratické povoľovania či administratívne prekážky, ktoré často bránili i samotným slovenským podnikateľom pri prenikaní na spoločný európsky trh v oblasti služieb. Prijatie smernice o službách na vnútornom trhu je výsledkom kompromisu medzi dvoma najsilnejšími parlamentnými frakciami – socialistami a konzervatívcami. Socialisti pozitívne vnímajú skutočnosť, že smernica výrazne zjednodušuje administratívne postupy. Ide napríklad o zavedenie jednotného miesta kontaktu pre vybavovanie všetkých záležitostí súvisiacich s rozbiehaním služieb v inom členskom štáte, či o umožnenie rýchlej a nenákladnej registrácie prostredníctvom internetu. Stredoeurópska pravica však už dnes avizuje, že vytvorí tlak hlavne na národne vlády, aby pri druhom čítaní, ktoré sa očakáva ešte v tomto roku, presadili jasné zakotvenie princípu krajiny pôvodu. „Smernica, ktorá prešla prvým čítaním, totiž stále nedáva jednoznačnú odpoveď na to, či slovenský maliar pracujúci vo Francúzsku bude pracovať podľa slovenských zákonov alebo francúzskych.“ Na tento fakt upozorňuje i francúzsky europoslanec Harlem Desir. Spoločná európska cesta Vladimír Maňka pripúšťa, že pri záverečnom dolaďovaní smernice sa urobilo viacero výrazných kompromisov. „Pri takom dôležitom dokumente bol kompromis medzi ,starými‘ a ,novými‘ členskými štátmi únie nevyhnutný.“ Európski socialisti pôvodne požadovali, aby smernica riešila aj veci súvisiace s ochranou spotrebiteľa a sociálnou politikou – pracovným právom. V záverečných rokovaniach však museli v záujme dohody od tohto zámeru ustúpiť. Na druhej strane kresťanskí demokrati chceli jednoznačnejšie zadefinovať princíp krajiny pôvodu, podľa ktorého by mal poskytovateľ služieb pri ich výkone podliehať len zákonom štátu, kde má registrované svoje sídlo, nie zákonom krajiny, v ktorej služby poskytuje. Tento princíp bol dohodou zmenený na zásadu slobody poskytovateľa služieb, ktorá síce zachováva princíp uplatňovania zákonov krajiny pôvodu v hostiteľskej krajine, ale zároveň umožňuje hostiteľským krajinám, aby mohli na poskytovanie služieb na ich území ukladať aj svoje požiadavky. Ide najmä o požiadavky, ktoré sú oprávnené v záujme verejnej politiky, bezpečnosti občanov, ochrany životného prostredia a verejného zdravia. „V záujme spoločnej európskej cesty nemôže smernica poznať víťazo ani porazených, spoločný európsky záujem musí stať nad čiastkovými požiadavkami jednotlivých členských štátov,“ povedal po schválení dokumentu poslanec V. Maňka. Keďže minulý týždeň išlo len o hlasovanie v prvom čítaní, na ktoré sa vzťahuje rozhodovací postup spolurozhodovania, nejde o konečné schválenie dokumentu. Nasledovať bude rozhodovanie v Európskej rade, ktorá zmeny schválené poslancami buď príjme, čím smernica vstúpi do platnosti, alebo ich odmietne, čím by sa návrh vrátil späť do parlamentu v rámci druhého čítania. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso označil rokovanie o smernici za dôležitú historickú etapu v živote únie, v ktorej parlament prebral zodpovednosť za občanov. Šéf komisie vyzval poslancov na dosiahnutie silného konsenzu, ktorý by vytvoril podmienky pre následnú dohodu v Rade i medzi ostatnými inštitúciami. „Chceme skutočný vnútorný trh a realizáciu zakladajúceho princípu Európskej únie – pohybu služieb, kapitálu, tovaru a ľudí,“ povedal pred poslancami J. M. Barroso. Podľa štúdií Komisie môže v budúcnosti smernica pomôcť pri vytvorení viac ako pol milióna nových pracovných miest. Z praktického hľadiska je však najväčším hendikepom smernice fakt, že začne platiť najskôr v roku 2010. Autor sa venuje politickým analýzam
