Špinavé praktiky v zdravotníctve
Zavretá mestská nemocnica v Želiezovcach je podľa jej terajšieho riaditeľa Ľudovíta Andrušku varovaním pre všetky malé nemocnice. Nový „zreformovaný“ systém vytvára dostatočný priestor, aby boli zlikvidované špinavými praktikami, pri ktorých nejde o pacientov, ale o peniaze. Ukazuje sa, že neexistuje účinný systém verejnej kontroly, ktorý by zabránil tunelovaniu týchto zdravotníckych zariadení, a podľa našich zistení sa presne to isté stalo v Želiezovciach. Od prvého januára 2003 malo mesto prevziať nemocnicu od štátu. Podľa primátora Gejzu Nagya „boli problémy zo strany nemocnice i ministerstva. Z toho dôvodu som nechcel podpísať delimitačný protokol.“ Nagy aj pomenúva najzávažnejšie nedostatky. „V tom čase nebola uzavretá účtovná evidencia nemocnice. Po právnej stránke nebol v poriadku ani delimitačný protokol. Pán minister ho podpísal skôr ako ja. Nebolo to normálne.“ Nepripravená transformácia Tieto vety naznačujú, ako bola „transformácia zdravotníckych zariadení“, ako vzletne nazval Rudolf Zajac zbavenie sa zodpovednosti za veľkú časť zdravotníctva, pripravená. Všetko sa robilo narýchlo, len aby sa stihli politicky stanovené termíny. Už vtedy muselo byť zainteresovaným jasné, že takýto postup vyvolá problémy. Tie predovšetkým v malých nemocniciach pokračovali odkladaním sľúbeného oddlženia. „Nemocnica vykazovala mesačnú stratu okolo 1,5 milióna korún. V roku 2004 vystúpila na 15 miliónov. Celé technické zariadenie vrátane kotolne je v zlom technickom stave,“ opisuje situáciu G. Nagy. Želiezovce sú neveľkým mestom, a preto nemalo veľa možností, ako dostať nemocnicu z problémov. Rôznymi spôsobmi hľadalo súkromných partnerov, ktorí mali pomôcť nemocnicu prevádzkovať aspoň bez straty. Lenže na to musia byť samosprávy dobre personálne a profesionálne vybavené a v podstate musia mať šťastie na seriózneho investora. Koľko mestských samospráv takéto podmienky spĺňa? Minister zdravotníctva sa ani nepokúsil presadiť legislatívne opatrenia, ktoré by znemožnili znefunkčnenie nemocníc, napríklad predajom tých činností, ktoré prinášajú zisk. Naopak. Sám urobil kroky, ktoré vedú k zhoršeniu ich finančnej situácie len preto, aby lukratívne činnosti mohol dať do rúk súkromným firmám. Najkrikľavejším príkladom je záchranka, ktorú ministerstvo nepridelilo fungujúcim malým nemocniciam vykonávajúcim túto činnosť spoľahlivo už celé roky, ale narýchlo založeným spoločnostiam, ktorým ide len o čo najvyššie zisky z našich daní. Tunelovanie nemocnice Pre želiezovskú nemocnicu sa osudným stal aj nezáujem alebo neprofesionalita mestskej samosprávy. „Nemocnica sa postupne zbavovala tých služieb, ktoré vzhľadom na systém financovania zaručene prinášajú zisky,“ tvrdí Ľ. Andruška. „Na súkromnú firmu postupne prešla doprava, liečenie dlhodobo chorých, röntgenové pracovisko, cytopatologické laboratórium.“ Tou súkromnou firmou je eseročka WESPA, ktorá vznikla koncom roku 2003 a pôvodne sa zaoberala verejným stravovaním, obchodom alebo tlmočníckymi službami. Až v roku 2004 k nim pribudla zdravotnícka doprava, neskôr patologická anatómia a pred necelým rokom si v jeden deň nechala do živnostenského listu zapísať ďalšie zdravotnícke činnosti, vrátane záchranky. Udialo sa to krátko pred tým, než ich táto firma „odkúpila“ od želiezovskej nemocnice. V tom čase nemocnicu riadil Ondrej Veis a asi nie náhodou je spolumajiteľkou a konateľkou firmy WESPA jeho manželka Ingrid. Jej spoločnosť prekvitala, zatiaľ čo nemocnica sa dostávala do stále väčších finančných ťažkostí. Podľa primátora G. Nagya „dostal nemocnicu tam, kde je zlý manažment“. Lenže majetkové prevody sa nemohli udiať aspoň bez vedomia, možno dokonca súhlasu mesta, veď išlo o jeho majetok. Ako je to možné, keď bolo jasné, že to, čo sa s nemocnicou dialo najmä vlani, sa všeobecne nazýva tunelovanie? Odpoveďou je možno aj fakt, že hoci v mestskom zastupiteľstve sedia až šiesti lekári, všetci sú súkromníci a tunelovanie nemocnice vlastne pomáhalo ďalšiemu súkromnému lekárovi. Ich neohrozovalo a na svojich pacientov asi „zabudli“. Podozrivá štátna poisťovňa Mesto síce napokon konať začalo, ale pre nemocnicu už bolo neskoro. Ondreja Veisa odvolalo z postu riaditeľa k 1. júlu 2005. O jeho charaktere, či skôr „necharaktere“ svedčí fakt, že na druhý deň po svojom odvolaní odišiel na dlhodobú práceneschopnosť, ale veľmi vážne chorý asi nebol, lebo celý tento čas pracoval v ambulancii firmy svojej manželky a v zdravotníckom zariadení v Hronovciach ako anesteziológ pre elektrošokovú terapiu. Keďže bol zároveň primárom oddelenia OAIM (ARO), napospas osudu nechal aj celé svoje oddelenie i s jeho pacientmi, čo už možno hraničí s porušením zákona a celkom určite prekračuje etický kódex Slovenskej lekárskej komory. Čisté svedomie v tomto prípade zjavne nemá ani štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorej najvyššie orgány priamo podliehajú ministrovi R. Zajacovi. Na naše konkrétne otázky ohľadom postupu krajskej pobočky VšZP v Nitre sme od hovorkyne Petry Kafúnovej dostali nekonkrétne, vyhýbavé a urážlivé odpovede. Krajský riaditeľ Ing. Lisý v máji 2005 bez vysvetlenia znížil mesačný objem dohodnutých platieb pre nemocnicu z 2,6 mil. na 1,6 mil. korún mesačne, čo pre malú mestskú nemocnicu znamená šokujúci pokles. Vzniknutý rozdiel prerozdelil v prospech súkromnej firmy WESPA. Štátna poisťovňa sa k tomuto postupu odmietla vyjadriť, lenže jeho výsledkom je zatvorená nemocnica, v ktorej areáli ďalej podniká súkromná firma. Posledným úderom pre nemocnicu bolo odstúpenie VšZP od zmluvy, čo sa dotýka takmer dvoch tretín jej pacientov. Kontroly poisťovne totiž zistili, že nemocnica nespĺňa personálne ani materiálno-technické podmienky na riadne fungovanie. Je zaujímavé, kedy na to poisťovňa prišla. P. Kafúnová tvrdí, že „VšZP vykonáva kontroly u jednotlivých poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti priebežne.“ Ako je teda možné, že až po odchode O. Veisa krajský riaditeľ Lisý prišiel na to, že v nemocnici chýba centrálny rozvod medicínskeho kyslíka a oddelenie OAIM nie je vybavené ventilátormi či špeciálnymi monitorovacími súpravami? Prečo to neodhalili predošlé „priebežné kontroly“, a ak to odhalili, prečo to začalo byť problémom až po odvolaní O. Veisa z funkcie riaditeľa? Na tieto otázky sme odpovede nedostali. Záchrana po hodine dvanástej Fakt, že s kontrolami sa roztrhlo vrece vzápätí po tom, čo O. Veis prestal šéfovať nemocnici, vytvára vážne podozrenia z korupcie a úsilia zámerne ju dostať na kolená. Zapletený je do toho nielen bývalý riaditeľ, ale aj krajský šéf pobočky VšZP a veľký podiel viny na vzniknutej situácii má aj mestská samospráva, ktorá nemala dopustiť, aby veci zašli tak ďaleko. Terajší riaditeľ Ľ. Andruška odmieta komentovať minulosť a zamestnancom nemocnice sa nepozdáva úsilie primátora dať nemocnicu do rúk eseročky, ktorá ešte ani nevznikla, bez ohľadu na to, že v nej má hrať prím súkromná maďarská firma, ktorej meno však G. Nagy odmieta prezradiť. Podľa našich informácií sa nemocnici usiluje pomôcť vicepremiér Pál Csáky, ktorého hovorca Martin Urmanič pre SLOVO zdôraznil, že „nakoľko ide o mestský majetok jediné čo vicepremiér môže urobiť, je sprostredkovať pre vedenie nemocnice (a aj mesta) stretnutie s kompetentnými inštitúciami, v tomto prípade so zdravotnými poisťovňami“. Zistili sme, že P. Csáky oslovil aj kľúčových kolegov z vlády. Ľudia zo samotnej nemocnice vidia jedinú trvalú záchranu v spojení sa s firmou UNIPHARMA, ktorá zmodernizovala a úspešne prevádzkuje už tri nemocnice. Oživiť túto nemocnicu neznamená len vrátiť zamestnanie pre takmer 170 ľudí, vrátane mladých perspektívnych zdravotníkov, ale aj vrátiť slušnú zdravotnú starostlivosť vyše 50-tisícom ľudí, ktorí do Želiezoviec dochádzajú aj z okolitých okresov. No najdôležitejšie je vyvodiť z tohto prípadu všeobecné závery, ktoré zabránia, aby sa onedlho opakoval niekde inde.
