Bezmocnosť človeka
Brnenské vydavateľstvo Atlantis vydalo ďalší román francúzskeho spisovateľa Benoita Duteurtea Služba zákazníkom. Ako v predchádzajúcich románoch, aj v tomto Duteurte preukázal neobvyklú schopnosť výstižného a brilantného opisu mechanizmov v dnešnej spoločnosti. Román Služba zákazníkom je v tomto smere možno jeho najlepším výkonom. Jednou z funkcií umenia je byť katalyzátorom v realite bezútešnosti nielen každodenného života. To, čo sa nám v realite zdá ako tragédia, sa v románe môže zdať ako groteska. To, čo sa v realite zdá ako bezvýchodisková situácia, môže sa javiť ako komika doby. Keď realita berie človeku chuť žiť, umenie môže dať silu pokračovať ďalej. Umenie v tomto smere má na sebe stále väčšie bremeno, pretože jeho sestra – kritické myslenie uložené do formy spoločenských vied – sa stáva čím ďalej tým väčším nástrojom moci (nešpecifikovanej). Ako povedal vo svojej habilitačnej prednáške Eduard Chmelár (Slovo, č. 44): „Musíme si zvyknúť na to, že kritický postoj ako taký už nie je zárukou ani myšlienkovej otvorenosti, ani ľudského pokroku (ako to bolo ešte v 19. storočí). Musíme sa naučiť starostlivo rozlišovať kritiku rutinnú, mediálnu, banálnu či konzervatívnu (ktorá vytvára iba alibi pre vládnucu moc a intelektuálnu lenivosť) od kritiky činorodej a imaginatívnej, ktorá je orientovaná do budúcnosti a ktorá je v súlade s klasickým i novým sociálnym hnutím. Nie každá kritika je premýšľavá. Vrátiť kritike jej tvorivú silu je veľkou sociálnou výzvou.“ Hlavným hrdinom románu je dynamický, úspešný, pracujúci a zároveň užívajúci si nádejný štyridsiatnik. Dej románu je spojený s darom rodičom k jeho sviatku – so supermoderným mobilom umožňujúcim spojiť sa kdekoľvek s kýmkoľvek na svete a byť v kontakte s pracovnými povinnosťami a s priateľmi. Rodičia síce siahli hlboko do vrecka, ale čo by neurobili pre úspešnú kariéru svojho moderného syna. Čo na tom, že on tento mobil vôbec nepotreboval. Po mesiaci hlavný hrdina zabudne mobil v taxíku a začína sa séria komplikácií príznačných pre modernú dobu. Nahradiť ho nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo: nový telefón treba zaplatiť v plnej výške. Predplatné starého treba dokončiť podľa zmluvy. Nový bude drahší ako prvý, pretože ten bol kúpený v akcii. Samozrejme, to spôsobí hnev a hrdina románu sa pustí do boja s príšerou – s nadnárodným holdingom Cogeca. Komunikácia s odľudštenou inštitúciou je spočiatku vedená čisto iba na úrovni počítača – linky sú preťažené, operátorky sa nehlásia. Samozrejme, keď sídlia v Írsku alebo v Indii. Viac ako hodinové čakanie na linke nie je zadarmo. Ako autor správne poznamenáva, kapitalizmus bol v minulých dekádach nútený bojovať so socializmom, aby vykazoval lepšie výsledky ako socializmus, pre ktorý bol charakteristický nedostatok a dlhé rady. Keď socializmus zmizol, kapitalizmus vytvoril nové dlhé čakacie rady. Čakacia doba sa stala ekonomickým faktorom a zdrojom zisku. Je jedno v akej oblasti odľudštený holding podniká: jeho cieľ je vždy ten istý – rast spotreby, zvyšovanie ziskov, radikálne znižovanie nákladov a permanentné prepúšťanie zamestnancov. (My na Slovensku a v Česku, samotný akt odľudštenia momentálne prežívame v hypermarketoch, kde manažéri a predavači ponúkajú na pultoch skazené potraviny. To by sa v malom obchode, kde je predavač existenciálne závislý od svojich tovarov, nemohlo stať.) Holding Cogeca je spočiatku samá zdvorilosť a láskavosť, keď však nastane problém – chyba v PC, strata mobilu, redukcia predplatného, odhlásenie – človek sa stáva nikým, nulou, vystavený arogantnosti inštitúcie, za čo musí ešte aj platiť. Vinní nie sú zamestnanci. Im sú mladí nezamestnaní vďační za každú prácu, aj otrockú, poslušne naučení niekoľko fráz, aby mohli odbiť sťažnosti dotieravého klienta do prázdna. Keď sa hrdinovi zdá, že sa môže konečne stretnúť s kompetentnou osobou s rozhodovacími právomocami Dominqueom Delmarom, dozvie sa, že neexistuje. Ide o fiktívnu osobu, ktorá perom vybavuje všetku korešpondenciu. Pero a osobný podpis zariadil počítač. Hrdina je tiež držiteľom platobnej karty Premier. Na dovolenke v Kanade zistí, že ňou nemôže platiť. Volá do francúzskej banky, ale tam mu oznámia, že karty nie sú v ich kompetencii, ale v kompetencii VISA International. Zavolá do VISA Int. Kanada, kde mu však oznámia, že riešenie problému je v kompetencii VISA Int. vo Francúzsku. Šťastie je, že mu požičia priateľ hotovosť. Na ceste z dovolenky zistí, že sú rušené poloprázdne letecké spoje pod rúškom technických príčin, proti ktorým nemá nikto odvahu protestovať. Je to účinný nástroj, za ktorým sa skrýva zlučovanie spojov z ekonomických príčin. Holding Cogeca začne s klientom rokovať, až keď sa z neho vykľuje novinár. Novinár je nebezpečný, môže poškodiť ich meno na verejnosti, čo môže viesť k poklesom ziskov. Naraz sa stretne s vedúcim oddelenia služby zákazníkom, ktorý predsa existuje, no nie je to Dominik, ale Dominka Delmare. S ňou absolvuje poldňový rozhovor formou výletu na lyžovačku do hôr. Prečo? Prečo nie, je to moderné – nemilujete lyžovanie? Lety, výbava, peniaze pre VIP osobu nijaký problém, všade dvere otvorené. Dominika ide na neho mazane: prečo nemôže platiť 80 euro mesačne navyše? Keď dostáva vernostné body, môže odoberať magazín Telefonát alebo dostávať iné nevyžiadané, vnútené (!) darčeky, akými je zaradenie do losovania o dovolenku na karibskom ostrove a výhra automobilu X. A to nie je všetko: čo ak zabudnete jeden z PIN kódov, ktorý vás spája s vaším majetkom? Na Slovensku nevychádza takmer žiadna svetová literatúra, v Česku vyšiel tento román iba zásluhou francúzskeho ministerstva zahraničných vecí, veľvyslanectva FR v ČR a Francúzskeho inštitútu v Prahe. Nepoberá autor prílišné výhody od daňových poplatníkov? Môže si to dovoliť holding Cogeca produkujúci zisk v novom prostredí? Spisovateľovi Duteurteovi možno vyčítať neschopnosť rozpracovať tému do väčších rozmerov. Príčinou nemusí byť jeho neschopnosť, ale európsky trh, ktorý núti autorov produkovať knihy každým rokom. Americký knižný trh, naopak, vyžaduje rozmerné knihy, aj keď viac ako polovica textu je zbytočná. Autor je vysokoškolský pedagóg
