Mladý podnikateľský nápad – medzinárodný podvod alebo neschopnosť organizátorov?

V roku 2004 som bol jeden zo žiakov, ktorí postúpili do finále súťaže Mladý podnikateľský nápad 2004, ktoré sa konalo pod záštitou Nadácie SPP a občianskeho združenia Eurowards pod vedením výkonného predsedu Mariána Meška. Koncom októbra roku 2005 vzniklo občianske združenie Študentská rada stredných škôl (ŠRSŠ), ktorého cieľom je podporovať aktivity žiakov na stredných školách a riešiť ich problémy. V decembri som sa stal koordinátorom projektov za Žilinský kraj v ŠRSŠ. Prvý podnet na prešetrenie mi poskytla Oľga Borošová, finalistka súťaže Mladý podnikateľský nápad 2003. Problémy vznikli pri organizácii a priebehu samotnej súťaže a pri podozrivých manipuláciách s projektmi, a to nielen na Slovensku. Medializáciu, propagandu a organizáciu celoštátneho kola však Nadácia SPP zvládla na jednotku. Finále za rok 2005 sa konalo v novembri, víťazom sa stal Slavomír Valach, poslucháč druhého ročníka Drevárskej fakulty vo Zvolene. Kontaktoval som Slavomíra, no nemohol sa zatiaľ vyjadriť, keďže len v najbližšej dobe sa má zúčastniť na medzinárodnom kole. Stratení investori V roku 2004 v súťaži zvíťazili Eduard Kasman a Zuzana Bizoňová s projektom Multimediálna náučno-vzdelávacia hra. Ja som získal cenu Eurowards. Môj projekt – využitie dotykových tabúľ (touch screenov) vo vyučovacom procese – bol úspešnejší než som očakával. Kontaktoval som preto pána Meška, aby mi pomohol presadiť sa u sponzorov. Preložil som projekt do anglického jazyka, vznikol však problém ohľadom autorských práv. Pán Meško ma upozornil, že ak si vyhradím autorské právo na projekt, sponzori s ním nebudú chcieť o ňom diskutovať. Pýtal som sa, o akých sponzorov ide. Nechcel mi však konkrétne odpovedať. Po zvážení všetkých možností a mesiacoch apelovania na pána Meška s hľadaním alternatív som napokon projekt odovzdal – bez autorstva. Kde však projekt skončil a či boli nejaké rokovania, som sa dodnes nedozvedel. Zuzana Bizoňová a Eduard Kasman ako absolútni víťazi vyhrali notebook a mali sa zúčastniť na celoeurópskom finále súťaže. Pri samotnej organizácii medzinárodného kola, ako aj vyslania našich finalistov bolo množstvo problémov. Zuzana sa však odmietla k nim vyjadriť, pretože v dnešnej dobe (rok po súťaži) sa už nechce kvôli problémom k tejto téme vracať. Kontaktoval som preto Pavla Patylu, ďalšieho oceneného v ročníku 2004, ktorý získal cenu Eurowards, tak ako ja. Pán Meško ho tiež ubezpečil, že ak sa nájde investor pre jeho projekt, bude ho kontaktovať. Pavol mi do telefónu povedal, že od samotného finále sa mu pán Meško vôbec neozval. Prípad „Oľga Borošová“ V posledných dňoch ma kontaktovala Oľga Borošová z Vranova nad Topľou. Jej projekt z finále roku 2003 Informácie – marketing – reklama mal pomôcť absolventom škôl pri uplatnení sa na trhu práce a na jeho realizácii sa mala finančne podieľať Európska komisia (EK). Oľga sa však žiadnej pomoci od Nadácie SPP ani EK nedočkala. Celoeurópska súťaž Eurowards, na organizácii ktorej sa zúčastňujú viaceré inštitúcie EÚ, vo svojich pravidlách zaručuje, že víťazi získajú prístup k rokovaniam so sponzormi – je viac než zvláštne, že nikto z ocenených na rokovaní nebol a ani nedostal vyjadrenie k projektu od potenciálneho sponzora. Kam sa teda podeli projekty žiakov a ako je s nimi nakladané? Oľgin projekt podporil až Európsky sociálny fond a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny – bol schválený vo výške 1,5 milióna Sk. Tri mesiace do skončenia projektu však Oľga dostala len 200 000 a zvyšné platby sa omeškali o 9 mesiacov. Čo sa stalo so zvyšným miliónom a na ktorom je účte, sa nevie. Prípad „Štefan Štefanides“ Víťaz ceny Eurowards Štefan Štefanides z roku 2003 mal množstvo problémov. Hneď na recepcii po vyhlásení výsledkov sa ho pán Meško spýtal, kedy by chcel cestovať do Bruselu. Štefan odpovedal, že v januári. Prišiel január, február, prísľuby na marec, ďalšie ospravedlnenia, apríl, začiatok leta – tu došlo k dohode. „Kedy vraj chcem ísť,“ spomína si Štefan. Pán Meško navrhoval letné prázdniny. Keďže Štefan už mal skôr vybavený program na leto, navrhol september. V septembri to boli „technické príčiny, prečo sa to nedá“, a potom prišla zima. V januári si Štefan uvedomil, že vyčkávaním a dôverčivosťou nič nevybaví. Rozhodol som sa obrátiť na pána bývalého ministra hospodárstva Pavla Ruska (z dôvodu záštity pre Eurowards) a zrejme to pomohlo. Po zaslaní e-mailu ministrovi sa pán Meško ozval ani nie do dvoch dní. Citujem Štefana: „Pýtal sa, čo som dokázal tým, že som mu zavaril, že čo som urobil, že prečo vypisujem ministrovi a že my sme spolu vraj kozy nepásli. Že jednám s 30-ročným človekom a podobné frázy.“ Podivná cesta Odhadujem, že za tri roky prihlásilo do súťaže svoje projekty okolo 3 000 žiakov a študentov. Oľga ako víťaz v roku 2003 získala dva šeky, jeden na stáž do Rakúska, ktorá sa nikdy nekonala, a druhý na finále súťaže do Bruselu spojenú s návštevou európskych inštitúcií. V Bruseli však strávila sama jeden hektický deň, nevedela, čo sa bude diať, ani pán Meško nemal tušenia, na čo sa má pripraviť alebo čo si má so sebou vziať. Peniaze dostala na cestu a ubytovanie, na stravu však nie. Návšteva európskych inštitúcií sa nekonala. Hneď na Slovensku však bolo Oľge povedané, že vo februári strávi týždeň v Bruseli znova. Návšteva sa však posunula o rok a pol, skrátila sa na 3 dni a bola z toho fraška. Určite by sa ten pobyt v Bruseli nekonal, keby Oľga nebola kontaktovala hovorkyňu SPP, ktorá ani netušila, že má ešte niekam ísť. Vôbec nevedeli, čo všetko nám pán Meško nasľuboval. Oľga a víťaz ceny Eurowards Štefan Štefanides napokon cestovali do Bruselu po druhýkrát. Nestihli stretnutia, ktoré mali naplánované, pretože lietadlo v Bratislave sa pokazilo a na vlastné náklady sa museli prepraviť do Viedne. S mapou v rukách neustále hľadali nejakú inštitúciu. Museli volať dokonca aj na Slovensko pánu Meškovi, lebo sa často stávalo, že ich poslal niekam inam. Oľgin účet za telefón však nikto nepreplatil. Počas troch dní mali štyri stretnutia, na ktorých boli ľudia, ktorí nič netušili o slovenských finalistoch. Žiadne rokovania o financovaní projektov. Nikto sa nehrnul do toho, aby naše projekty financoval... Ani zďaleka. Oľgine sťažnosti na vedení SPP boli ignorované. Po príchode z Bruselu poskytla interview pre Jaroslava Sušku, žurnalistu z prešovského Večerníka, kde uviedla, že na finále sa vôbec nedozvedeli výsledok. Podľa pravidiel Eurowards mal každý ocenený obdržať hodnotenie priamo do rúk, kde malo byť napísané, na ktorom mieste je umiestnený a prečo. Prípad Miroslav Baťko Získal som aj vyjadrenie Miroslava Baťku, ktorý získal ako druhý cenu Eurowards v roku 2003. Citujem: „Pán Meško ma neskôr požiadal, aby som mu zakaždým spropagoval prezentačnú akciu Prvej stavebnej sporiteľne, našiel učebňu a študentov. Pre PSS sa urobili dve alebo tri prezentácie a v roku 2005 prezentácia pre Aegon, kde ma žiadal, aby som sa stal ich spolupracovníkom, čo som odmietol. Prezentácia dopadla fiaskom, nakoľko im zrejme nasľuboval, že tam bude plná prednášková miestnosť a množstvo záujemcov o činnosť sprostredkovateľa pre druhý pilier dôchodkového sporenia. Väčšinou odchádzali prezentujúci sklamaní, takže neviem pochopiť, prečo s ním naďalej spolupracovali. Zneužil akademickú pôdu na svoje komerčné aktivity, zneužil moju dôveru, študentov, obchodných partnerov, ale aj vedúcu katedry, ktorej nasľuboval sponzorské peniaze pre katedru a nikdy to nesplnil. V októbri ma znovu žiadal o prezentáciu. Vtedy som mu rázne naznačil, že kým si to nezaplatia a nedohodnú sa s vedúcou katedry, nie som ochotný na to pristúpiť. Od tej doby sa mi neozval.“ Miroslav Baťka ako tretí z oceneých Eurowards v roku 2003 si spomína, že ani ohľadom projektu Terchovská včeláreň nikto nekontaktoval. Podporil ho až Slovensko-americký podnikateľský fond, kde v rámci súťaže vyhral šek na 300 000 Sk. Stratené autorské práva Ako koordinátor projektov v ŠRSŠ uvažujem o podaní žaloby na pána Meška a aj na občianske združenie Eurowards a Nadáciu SPP. Budem žiadať aj o odškodnenie. Pri posielaní projektov cez on-line formulár na webe zasielate svoje osobné údaje, nie je tam však uvedené, komu a za akých podmienok, a vôbec si nemôžete byť istý, ako bude nakladané s vaším podnikateľským nápadom. Vo formulári je síce uvedené, že môžete, resp. nemusíte súhlasiť s poskytnutím údajov o projekte stránka uvádza len – súhlasím/nesúhlasím s dostupnosťou týchto informácií pre Eurowards Investors Connect Service). Pohybujem sa v oblasti internetu už dlhšiu dobu a viem, že nezabezpečené formuláre majú vysoké riziko zneužitia, v poslednej dobe sa môžete stretnúť napríklad s podvrhom formulárov na platby a výbery v online obchodoch. V súťaži Mladý podnikateľský nápad Slovenska a všeobecne v súťaži organizovanej spoločenstvom Eurowards nemáte zabezpečené, že váš nápad nebude použitý niekým, kto má finančne prostriedky na jeho realizáciu a že vás o tom neinformuje a prídete tak o autorské práva. „Myslím si, že práve mladí ľudia majú dostatok nadšenia a fantázie na realizáciu nových nápadov, často im však chýbajú peniaze,“ povedal člen správnej rady Nadácie SPP Philippe Boucly. Nám sa však zdá, že prostredníctvom tejto súťaže sa síce nájde množstvo skvelých nápadov mladých ľudí, medzinárodné spoločnosti ich však využijú vo svoj prospech a autorov projektov nikdy nekontaktujú. Je pravda, že medzinárodne ocenení obdržia vysokú finančnú čiastku v tisícoch eur, to je však len percento zo všetkých. Čo sa však stane s dokumentáciou tisícov projektov, ktoré nikdy nepostúpili, sa nikto nedozvie. Prešlo mnoho mesiacov odvtedy, čo som svoj projekt odoslal, odpovede ani rokovaní som sa však nedočkal ani ja, ani nikto z ocenených na Slovensku. Ktovie, ako je to v iných štátoch. Nápad, ako podporiť začínajúcich podnikateľov v rámci medzinárodnej súťaže, je síce veľmi dobrý, ale spôsob a podmienky jeho realizácie na Slovensku a možno aj v zahraničí v konečnom dôsledku vytvára priestor na zneužitie podnikateľských nápadov a porušovanie autorských práv. Autor je koordinátor projektov za Žilinský kraj v občianskom združení Študentská rada stredných škôl a zároveň výherca ceny Eurowards v súťaži Mladý podnikateľský nápad Slovenska v roku 2004