Neznámy známy: John Landis, anarchia, chaos, blues a vlkodlaci
„Minulý rok zomrelo viac ako 800 000 ľudí. Napriek mnohomiliónovým investíciám do výskumu smrť stále zostáva najčastejšou príčinou úmrtí v našej spoločnosti.“ Henry Gibson (Kentucky Fried Movie, 1977) „Je zábavné, keď spravíte niečo radikálne, a len čo sa to stane kasovým trhákom, je z toho mainstreamová zábava. Ľudia to nechápu, ale je to tak. Akonáhle sa rap stane obrovským biznisom, navždy prestáva byť autentickým hlasom ulice. Stane sa veľkým obchodom. Takže keď nakrútite film, ktorý má veľký kasový úspech, je automaticky prijatý verejnosťou, nepredstavuje žiadne riziko a stáva sa mainstreamom.“ John Landis John Landis je takou malou výnimkou v rámci profilov Neznámy známy. Nakrúca práve také filmy, o akých hovorí v úvode. Radikálne, riskantné, ale komerčne úspešné. Či už sú absolútne anarchistické, hororovo komediálne, komické alebo hudobné, vždy si našli publikum na celom svete a mnohé z nich sú dnes kultové. Narodil sa 3. augusta 1950 v Chicagu, štáte Illinois, USA. Keď mal pätnásť rokov, videl filozofické sci-fi Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea (2001: A Space Odyssey, 1968). Inšpirovaný transcendentálnym zážitkom napísal scenár k filmu Uvidíme sa v stredu (See you next Wednesday), ktorý však nikdy nepreviedol na filmové plátno. Svojimi slovami ho jednoducho charakterizuje ako „film, aký by nakrútil 15-ročný dospievajúci chalan.“ V sedemnástich odišiel zo školy. Začal pracovať ako poslíček vo filmových štúdiách 20th Century Fox. Vystriedal rôzne filmové aj nefilmové zamestnania. Pred tým, než sa vydal na kľukatú cestu filmového režiséra, prešiel náročným obdobím vzletov a pádov. Dlho pracoval ako kaskadér so špecializáciou na pády z koňa. V roku 1968 padal z koňa v legendárnom spaghetti westerne od Sergia Leoneho Vtedy na západe (C’era una volta il West, 1968). Jeho filmy nie sú dnes už zďaleka nezávislé a nízkorozpočtové. V súčasnosti patrí medzi komerčne najúspešnejších režisérov. Svoje režisérske vízie zhmotňuje pod hlavičkou veľkých hollywoodskych štúdií (napr. Universal Pictures). Tak, ako väčšina nezávislých režisérov, aj on začínal najmä s finančnou podporou zozbieranou od svojej rodiny a priateľov. Pôvodnou ideou jeho režisérskej prvotiny bolo nakrútiť undergroundový porno film. Po tom, ako zistil, že nakrúcanie takéhoto filmu by nevyhnutne vyžadovalo spoluprácu s rôznymi pochybnými existenciami z podsvetia, zmenil svoj úmysel. A tak v roku 1973 uzrel svetlo sveta Landisov režisérsky debut – Schlock alebo Banánové monštrum (Schlock a.k.a. Banana Monster, 1973). Malé kalifornské mestečko je terorizované vraždiacim monštrom – „Banánovým zabijakom“, ktorý zanecháva na mieste činu banánové šupky. Každým dňom rastie počet jeho obetí. Vrahom, stále unikajúcim polícii, je chýbajúci medzičlánok v evolúcii človeka – pračlovek z rodu Schlocktropus v podaní samotného režiséra Johna Landisa v kostýme gorily od maskéra Ricka Bakera. Schlocktropus sa zamiluje do slepej dievčiny Mindy Binermanovej (Eliza Garrettová), ktorá si myslí, že je to veľký pes. Z času na čas sa monštrum rozzúri, keď sa niekto pokúša postaviť sa medzi neho a jeho lásku. Vtedy za sebou zanecháva spúšť. Schlock je paródiou na béčkové sci-fi Freddieho Francisa Trog (Trog, 1970) s Joan Crawfordovou. Satirizuje mnohé ďalšie filmy (napr. Kubrickovu 2001: Vesmírnu odyseu). Na mušku si berie aj moderný spôsob života, najmä televíziu. Keďže Landis pochádza zo židovskej rodiny, v jeho prvotine cítiť vplyv prostredia, v ktorom vyrastal. Je plný židovského humoru. Film je síce extrémne nízkorozpočtový, ale už tu sa rodí Landisov osobitý režisérsky štýl – vo svojich komédiách servíruje divákom anarchistický a absurdný humor s kamennou tvárou bez mihnutia oka. Parodické eskapády V roku 1977 Landis spolupracuje s vtedy začínajúcu scenáristickou trojicou – Jimom Abrahamsom a bratmi Zuckerovcami (Davidom a Jerrym), známymi tiež ako ZAZ tím. ZAZ tím je aj u nás veľmi dobre známy ako scenáristické trio stojace za absurdnými paródiami Pripútajte sa prosím (Airplane!, 1980) alebo trilógiou o idiotskom newyorskom detektívovi Frankovi Drebinovi (Leslie Nielsen) Bláznivá strela (The Naked Gun Trilogy, 1988, 1991 a 1994). Za 65 000 dolárov tak vzniká druhý Landisov celovečerný film postavený na krátkych skečoch, paródiách na reklamy, filmových traileroch a vzdelávacích filmoch Kentucky Fried Movie (The Kentucky Fried Movie, 1977). Toto dielko nemá vlastne ani filmovú štruktúru. Jediné, čo ju ako tak pripomína, je 30-minútová easternová paródia Hrsť plná jenov (Fistful of Yen). Tu je sparodované úplne všetko. Už v úvodnej titulkovej sekvencii sa kamera za tónov syntetizátorovej hudby ladne vznáša nad ostrovom so Sochou slobody, pričom na titulke sa objaví nápis Hong Kong. Film pokračuje v šialených parodických eskapádach až do záverečného rozhodujúceho súboja. V štruktúre a type humoru Kentucky Fried Movie je veľmi citeľný vplyv britskej anarchisticko-surrealistickej komediálnej skupiny Monty Python. Študentský zverinec (National Lampoon’s Animal House, 1978) je komédiou z internátneho vysokoškolského prostredia. Prvým z radu Landisových filmov, ktoré si našli svoje oddané publiku a stali sa kultovými. Píše sa rok 1962. Na univerzite Faber College, kdesi na americkom zapadákove stoja proti sebe dva vysokoškolské kluby. Pýchou univerzity je snobský, elitný konzervatívny študentský klub Omega. Na opačnej strane barikády je Delta, vysokoškolský klub plný stratených existencií. Holdujú pivu, ženám, motorkám, erotickým časopisom a radi vydávajú rôzne neúctivé zvuky. Na podnet členov Omegy sa dekan Vernon Wormer (John Vernon) rozhodne Deltu rozpustiť a jej členov nadobro vylúčiť zo školy. Lenže ani zďaleka netuší, akej preňho hlboko ponižujúcej pomsty sú členovia Delty John „Bluto“ Blutarsky (John Belushi), Eric „Vydra“ Stratton (Tim Hulce), Donald „Boon“ Schoestein (Peter Riegert) a Daniel Simpson „D-Day“ Day (Bruce McGill) schopní. To, čo nasleduje ďalej, je číra anarchia a chaos. Film svojou maniakálnou energiou neľútostne útočí na divákov a ich bránice. Landisov Študentský zverinec sa stal akýmsi praotcom dnešných tínedžerských komédií typu Prci, prci, prcičky (American Pie, 1999). Film sa takmer cez noc stal kasovým trhákom a najúspešnejšou komédiou všetkých čias. Po takomto megaúspechu sa Landisovi doslova hrnuli ponuky od rôznych producentov a filmových štúdií, aby nakrútil ďalšiu komédiu, ktorá by ich urobila bohatými. Bluesové road movie V jeho bohatej komediálnej filmografii nasleduje ďalší fenomenálny úspech a hneď aj ďalšie kultové dielo Bratia Bluesovci (The Blues Brothers, 1980). Bratia Jake (John Belushi) a Elwood (Dan Aykroyd) Bluesovci boli ako siroty vychovávaní rádovou sestrou. Jake sa po podmienečnom prepustení z väzenia spolu s Elwoodom vracajú do sirotinca, kde vyrastali. Tu zistia, že cirkev sirotinec už viac nechce podporovať a plánuje ho predať. Jediným spôsobom, ako zachrániť miesto, kde vyrastali pod tvrdou sadistickou rukou matky predstavenej, je do 11 dní zohnať a vyplatiť daň z majetku vo výške 5 000 dolárov. Jake je pri následnej návšteve gospelového kostola, počas kázne reverenda Cleophusa Jamesa (James Brown) osvietený a „bohom poverený“, aby dal znova dokopy svoju starú bluesovú kapelu a vyrazil na koncertné turné. Je to pre bratov jediný legálny spôsob, ako získať peniaze potrebné na záchranu sirotinca. Bratia Bluesovci je šialeným hudobným road movie. Plným nezabudnuteľných a nákazlivých hudobných čísel Jamesa Browna, Arethy Franklinovej, Johna Lee Hookera, Caba Callowaya alebo Raya Charlesa, pri ktorých si mimovoľne budete nohou dupkať to rytmu. Nechýbajú v ňom ani automobilové naháňačky v uliciach mesta alebo nákupných centrách, neonacisti z Illinois alebo rozzúrená country a westernová kapela. Maličké cameo si v ňom vystrihol aj Steven Spielberg. Renomovný kritik novín Chicago Times Roger Ebert opísal tento film ako „veľký, dunivý motor, ktorý napriek všetkému dokazuje, že ak ste dostatočne hlučný, vulgárny a máte dostatok surovej energie, dokážete aj z parného valca spraviť muzikál a naopak.“ Touto oslavou hudby, chaosu a afroamerickej kultúry si Landis mohol odčiarknuť vo svojej filmografii už druhý film s kultovým statusom. Dávajte si pozor na Mesiac Kedysi dávno, v roku 1969, Landis pracoval v Juhoslávii ako dievča pre všetko na produkcii filmu Braina G. Huttona Kellyho hrdinovia (Kelly’s Heroes, 1970). Zúčastnil sa tam na tradičnom pohrebe, pri ktorom je truhla obložená cesnakom, aby sa pochovaný mŕtvy nemohol vrátiť späť a ohrozovať živých. Začal rozmýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby mŕtvola naozaj ožila a akí neschopní by boli ľudia, aby sa jej postavili na odpor. Tak napísal scenár Amerického vlkodlaka v Londýne (An American Werewolf in London, 1981). Na začiatku 80. rokov prišiel s úplne novým subžánrom – hororovou komédiou. Filmom, ktorý je chvíľu nepríjemným, strašidelným hororom a chvíľu komédiou. Tu sa dokonale ukazuje jeho nezameniteľný rukopis – divák sleduje čistokrvný horor a zároveň komédiu podávanú smrteľne vážne. Dvaja študenti David Kessler (David Naughton) a Jack Goodman (Griffin Dunne) sú na potulkách severným Anglickom. Zmráka sa. Obaja sa uchýlia v miestnej krčme. Miestni sa správajú veľmi zvláštne a nie sú vôbec prívetiví. A tak David a Jack opúšťajú krčmu s varovaním „dávajte si pozor na mesiac“. Krátko nato sa stratia v slatinách, kde ich napadne vlkodlak. Jack je namieste mŕtvy, zatiaľ čo David, s vážnymi zraneniami, útok prežije. Po čase sa zobudí v londýnskej nemocnici. Začínajú ho však prenasledovať desivé nočné mory. Prichádza ho navštíviť jeho nepekne zmrzačený, mŕtvy priateľ Jack. Pokúša sa mu vysvetliť, že bol uhryznutím vlkodlaka prekliaty a kým v dohľadnom čase nespácha samovraždu, aj on sa zmení na krvilačnú vraždiacu beštiu. David mu, samozrejme, neverí, no zakrátko prichádza prvý spln mesiaca... Americký vlkodlak v Londýne sa okamžite stal trhákom a je prvým filmom v histórii, ktorý získal Oscara za masky. Odniesol si ho dlhoročný Landisov spolupracovník Rick Baker, ktorý s ním spolupracoval už na jeho ranných filmoch. Michael Jackson po zhliadnutí tohto filmu okamžite oslovil Landisa, aby mu nakrútil videoklip inšpirovaný touto tematikou. Tak vznikol dnes už legendárny videoklip k piesni Thriller. * * * Americký vlkodlak v Londýne je tretím megaúspešným a kultovým filmom po Študentskom zverinci a Bratoch Bluesovcoch. Mnoho kritikov tvrdí, že po Americkom vlkodlakovi začala jeho úspešná kariéra ísť pomaly dolu kopcom. Jeho nasledujúce filmy ako Výmena (Trading Places, 1983) a Policajt z Beverly Hills III (Beverly Hills Cop III, 1994) s Eddiem Murphym, Takí istí špióni ako my (Spies Like Us, 1985) s komikom Chevym Chaseom alebo mafiánska komédia Oskar (Oscar, 1991) v hlavnej úloh so Sylvesterom Stallonem zaznamenali iba vlažné ohlasy divákov aj kritiky. V roku 1998 sa Landis znovu pokúsil vzkriesiť Bratov Bluesovcov, pokračovaním pod názvom Blues Brothers 2000 (Blues Brothers 2000, 1998), ale už bez pôvodného Jakea Bluesa, živočíšneho komika Johna Belushiho (zomrel na predávkovanie kokaínom a heroínom v roku 1982). Film úplne prepadol tak u odbornej, ako aj u diváckej verejnosti. Landis sa napriek neúspechom drží svojho rukopisu. Jeho filmy sú komédie, kde často absurdný humor je podávaný s chladnou tvárou. Sú plné maličkých vtípkov, ktoré si divák všimne až pri opakovanom a pozornom sledovaní. Napríklad, vždy keď vo svojom filme použije nejakú ideu zo svojho prvého scenára, objaví sa nápis „Uvidíme sa v stredu (See you next Wednesday)“. Rád a často obsadzuje do maličkých, bezvýznamných úloh svojich priateľov – režisérov (Steven Spielberg, Frank Oz). Ak sa pozorne započúvate do piesní, ktoré zaznejú v Americkom vlkodlakovi v Londýne, zistíte, že každá z nich má vo svojom názve slovo „mesiac“, ktorý je hádam najdôležitejším elementom vlkodlakovských filmov. Aj keď – ako som už spomínal – jeho posledným filmom chýba tá príznačná nespútanosť, živelnosť a surová energia sršiaca z jeho ranných filmov, vždy sa oplatí zabrúsiť do DVD požičovne. Požičať si Študentský zverinec, Bratov Bluesovcov či Amerického vlkodlaka. Zatiahnuť závesy a váľať sa od smiechu po zemi, nechať sa unášať na vlnách hudby „zoslanej Bohom“ alebo sa (ne)príjemne báť. Stojí to za to. Aj viackrát. Verte mi. Uvidíme sa v stredu! mrvertigo Special thanks to Peter Strickland
