Nijaký grant pre Sokrata

Keby niekto požiadal na príslušnom štátnom orgáne o grant na vydanie Sokratových myšlienok, asi by mu povedali, že nehodno len tak vospust sveta, kvôli pár intelektuálom, míňať peniažky daňových úradníkov (resp. poplatníkov).
Počet zobrazení: 1516

Keby niekto požiadal na príslušnom štátnom orgáne o grant na vydanie Sokratových myšlienok, asi by mu povedali, že nehodno len tak vospust sveta, kvôli pár intelektuálom, míňať peniažky daňových úradníkov (resp. poplatníkov). A že lepšie je dať ich na pomaľované kravičky, lebo to robia aj inde a všade tam inde sa ľudia nasmiali. Nenasmiala som sa, zopár som ich videla ihneď po inštalácii hore kopýtkami. Ktovie, či to má byť dôsledok nesprávne pochopenej hierarchie hodnôt, akt intolerancie, alebo chýbajúci zmysel pre svetovosť. S tým Sokratom je to možno tak, ako má byť – aj tak vlastne nenechal nič na písme a my dnes vieme, že všetko, čo o Sokratovi vieme, pochádza od Platóna. A navyše – dobrá reklama nie je zlá, vždy komusi nasype, ale hľadači pravdy nie, iba zbytočne skresľujú tie správne parametre ako je vypredané knižné vydanie alebo televízna sledovanosť. Pominúc virtuálnu paralelu Sokrates – kravičky, ako ju ponúkol sám život, mi však dosť prekáža, keď na všetkých televíznych kanáloch mojej rodnej musím počúvať správu, že trnavskí vykonávatelia spravodlivosti museli po dlhých rokoch neúspešného sudcovania prepustiť obžalovaných páchateľov vraždy gangu pápayovcov pre nedostatok dôkazov. Vzápätí som si na ČT 2 pozrela dokument, pohotovo zaradený k okrúhlemu výročiu komunistickej justičnej vraždy – Prípad dr. Horáková. Videla som ho opakovane, ale prvý raz s kompletnými autentickými záverečnými prejavmi sudcu, prokurátora a ich obete. To, čo ma osobitne zaujalo, a čo sa opakuje aj v iných dokumentárnych záznamoch z rokov päťdesiatych, bola nielen už dobre známa hrdinská odvaha pani Horákovej, ale najmä fakt, že vo všetkých zvrátených procesoch tých čias, zachytených na filmovom páse, sa ozval hlas sudcu alebo prokurátora v slovenčine. Mali sme tam svojich „reprezentantov“ a je na zamyslenie, či tí súčasní vykonávatelia spravodlivosti v Trnave aj na iných našich súdoch prenášajú ich duchovný odkaz na ďalšie generácie ako genetický kód, alebo pre prospech, či len tak, z mravnej indolencie, prípadne zo všetkého trošku. Verejnoprávna Slovenská televízia neprispela k tomu, aby bola ak nie odčinená, tak aspoň pomenovaná politická a trestnoprávna zodpovednosť za tieto procesy. Čo zvedavejší divák na Slovensku je odkázaný na české dokumenty. Napríklad na sedemdielny seriál Ztracená duše národa, dokumenty Olgy Sommerovej Bez trestu, bez pokání a ďalšie, vyrobené v podmienkach úsporného režimu ČT. Keby bolo podľa mňa, píplmeter by konečne mohol splniť humánne ciele: Diváci, ktorí sledujú české historické dokumenty, nezastupiteľné pre poznanie vlastnej histórie (ľudia nemajú čas študovať ťažké zväzky odbornej literatúry) by mali odvádzať svoje koncesionárske poplatky do pokladnice Českej televízie. STV by tým veľa nestratila – veď by išlo iba o pár popletených intelektuálov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984