Gašparovičove dobrodružstvá

Prezident Gašparovič ma menší pud sebazáchovy, ako by sa mohlo zdať. Ak keď mu rastú osobné preferencie, analytici upozorňujú, že to je preto, lebo nejde do trápnych konfliktov, do akých išiel jeho predchodca. Okrem toho sa snaží vykonávať pozitívnu agendu, ktorá nie je v protiklade so záujmami iných skupín, ktoré by ho mohli hodnotiť negatívne.
Počet zobrazení: 2680

Prezident Gašparovič ma menší pud sebazáchovy, ako by sa mohlo zdať. Ak keď mu rastú osobné preferencie, analytici upozorňujú, že to je preto, lebo nejde do trápnych konfliktov, do akých išiel jeho predchodca. Okrem toho sa snaží vykonávať pozitívnu agendu, ktorá nie je v protiklade so záujmami iných skupín, ktoré by ho mohli hodnotiť negatívne. Táto stratégia môže hlave štátu vyjsť a udržať jeho popularitu na slovenských maximách. Nie je to najúprimnejšia stratégia, ale čo už si môžeme na Slovensku sľubovať, prihliadnúc na personánu históriu tohto úradu. Potenciálny problém Gašparoviča začína niekde inde. Má sklon k rečníckym avantúram. V rozhovore pre TA3 k roku vstupu SR do EÚ sa prezident dopustil niektorých faktických nepresností, ktoré si možno málokto všimol. Nik ho vtedy neopravil, a tak začal prezident rozvíjať svoje zahraničnopolitické teórie naďalej, a čoraz verejnejšie. Naposledy sa mu podarila scénka vo Varšave, kde povzbudený množstvom mikrofónov presadzoval teóriu o postupnom zániku Rady Európy. Hned nato sa mu prestal páčiť Európsky parlament, podľa neho tzv. byrokratický mamut. Mal by podľa neho zasadať párkrát do roka a mali by v ňom byť zástupcovia národných parlamentov. Skrátka, prezident navrhol návrat pred rok 1979 a možno aj dávňejšie, keď to vo vtedajších málo integrovaných Európskych spoločenstvách tak fungovalo. Skrátka, dosť prestrelil. Ak mu vadí byrokracia, mohol sa pustiť do ktoréhokoľvek iného orgánu EÚ. Ale keďže sa pustil do parlamentu, ktorého pribúdajúce legislatívne a kontrolné kompetencie odbúravajú niečo, čo sa nazývalo demokratický deficit EÚ, tak to svedčí o tom, že má buď zlých radcov, alebo sa vôbec neradí. Mám však pocit, že sa neradí. Problém je v tom, že zo dňa na deň neudivuje svojou originalitou, ale neznalosťou fungovania tak EÚ, ako aj Rady Európy. Keď sa prezident začne púšťať do diskusií o veciach, ktorým zjavne nerozumie alebo ktorých históriu nepozná, nekazí už len svoje renomé, ale i renomé krajiny, ktoru reprezentuje. A v tom by sme mu nemali napomáhať mlčaním. Preto ho vyzvime: „Pán prezident, bez porady mlčte!“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984