Umenie pre sviatočnú chvíĽu

Výstavné podujatia boli takmer vždy dôvodom, pre ktorý sa oplatilo cestovať do blízkej Viedne. Tie, ktoré je možné navštíviť v týchto dňoch, sú svojou atraktívnosťou a jedinečnosťou priam predurčené k tomu, aby nám spríjemnili sviatočné chvíle posledných dní roka. Kvalitných klasických výstavných podujatí a stálych expozícií predstavujúcich výtvarné umenie rôznych časových období a národných škôl, rôznych druhov a štýlov sa momentálne vo Viedni nachádza niekoľko desiatok. Nedá sa vidieť všetko, ale bola by škoda, nepozrieť si aspoň časť. A pretože ten, kto má rád literatúru, číta a ten, kto miluje hudbu, hudbu počúva, tak by ani obdiv k výtvarnému umeniu nemal byť uspokojovaný prostredníctvom obrazových publikácií, ale priamym vizuálnym kontaktom. A práve Viedeň považujem za miesto, kde sa dá tomuto vzájomnému vzťahu naučiť – s radosťou a plnými dúškami počas voľných dní vdychovať atmosféru „skutočného“ umenia. Začať by som odporučila v Kunstfore, kde je ešte do konca roka prezentovaná „diva“ medzivojnového obdobia, maliarka poľského pôvodu a ruského školenia Tamara de Lempicka. Autorka, ktorá v porevolučných rokoch opustila Rusko, sa usadila v Paríži, aby tu, v centre európskeho umenia, naplno rozvinula svoj výnimočný umelecký talent, a vniesla programovo do umenia novej vecnosti záujem o melancholickú krásu. Prostredníctvom viac ako 60 vystavených obrazov poznávame mondénny svet Paríža 20. a 30. rokov. De Lempicka bola obdivuhodná, nezávislá mladá žena, ktorá sa pohybovala vo svete umenia a módy a ktorá sa obklopovala krásnymi ženami a bohatými mužmi. Krása a melanchólia sa stali základnými prvkami jej obrazov - portrétov. Za model si vyberala známe ženy medzivojnového spoločenského života, svojich mužov milencov a ženy milenky. Maľovala obrazy samej seba ako stelesnenej femme fatale, ale i krehké portréty svojej jedinej dcéry. Každý obraz je individuálnou výpoveďou umelkyne o vzťahu (jestvujúcom, ukončenom, potencionálnom) a emóciách, ktoré tento vzťah sprevádzajú. Tamara de Lempicka nás obrazmi vťahuje do svojich citových väzieb. Napriek prísnej umeleckej forme charakterizujúcej umenie novej vecnosti, vniesla do svojich obrazov silný prvok erotizmu a senzuality. Pri pohľade na jej akty a portréty zreteľne pociťujeme ich neodolateľnú vnútornú silu. Po roku 1939, keď Tamara de Lempicka emigrovala do USA, jej tvorba pomaly upadala do zabudnutia. Oveľa neskôr ju znovuobjavil ten svet, ktorý maľovala a v ktorom počas svojich najtvorivejších rokov žila – svet hviezd, filmu, umenia a modelingu. Stala sa objektom zberateľskej vášne ľudí z tejto spoločnosti (Jack Nicholson, Andy Warhol, Barbara Streisand, Madonna...). A keď budete prechádzať výstavou a vnímať obrazy tejto naozaj jedinečnej umelkyne, určite aj tento fakt umocní dojem mondénnosti, ktorú autorka tak milovala. *** Druhou mimoriadne vydarenou výstavou je výstava Marca Chagalla v Albertine. Albertina je inštitúciou, ktorá sa v poslednom období stala svojou dôsledne premyslenou výstavnou dramaturgiou a kvalitou zvolených interpretačných postupov pri prezentácii vybraných autorských okruhov jednou z najzaujímavejších výstavných a zberateľských inštitúcií vo Viedni. Skvelí autori v skvelých kurátorských projektoch. Výstavy, ktoré majú premyslený koncept do najmenších detailov a nie sú iba bezduchou sebaprezentáciou kurátora, alebo viac či menej náhodným výberom a nainštalovaním diel. Po dvoch vynikajúcich výstavách, ktoré ponúkala Albertina v lete a na jeseň – Michelangelo, Rubens – môžeme za vrchol tejto sezóny považovať jednoznačne výstavu Marca Chagalla – Biblické mýty. Výstava predstavuje monumentálne cykly inšpirované biblickými príbehmi, ktoré Chagall vytvoril v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Popri veľkorozmerných olejoch je výstava doplnená o množstvo skíc, akvarelov, pastelov a gvašov. Ich premyslený výber zdôrazňuje poetiku autora, ktorou sa snaží vypovedať svoje videnie biblických príbehov. Mnohé z nich sú poprepletané spomienkami na rodný Vitebsk. A najmä tie komornejšie práce sú nádhernou ukážkou jeho umeleckého hľadania. Od prvotnej vízie zobrazenia biblickej témy sa cez jej variácie stávame svedkami postupného kryštalizovania umelcovej predstavy do konečnej podoby umeleckého diela. Vrchol výstavy tvorí 17 monumentálnych obrazov z Musée National Message Biblique Marc Chagall, ktoré autor vytvoril na sklonku svojho života. Starozákonné príbehy sú zobrazované ako predzvesti novozákonných udalostí. Sú to strhujúce monumentálne plátna, ktoré nebývajú často publikované a vystavované. Dôstojne uzatvárajú celú kolekciu. Nachádzame v nich staršie východiská, ale najmä nový pohľad na biblické odkazy. To všetko, spolu s jedinečným rukopisom autora, jeho farebnosťou a poetikou skvelo uzatvára celú kolekciu tejto mimoriadne dôležitej osobnosti moderného umenia. Okrem týchto monumentálnych výstav sa oplatí vidieť aj ďalšie mimoriadne atraktívne výstavné projekty venované umeniu 20. storočia. Z nového pohľadu môžeme vnímať tvorbu expresionistu Egona Schieleho, známeho predovšetkým ako autora provokatívnych aktov a ako skvelého portrétistu. Výstava jeho krajinárskej tvorby je v Leopoldovom múzeu (do 31. januára) a spolu s neobyčajne veľkou kolekciou približne 80-tich obrazov predstavujúcich túto menej známu časť jeho tvorby, sú vystavené aj krajiny Klimta, Kirchnera, Kokoschku, Schmidt-Rottluffa a ďalších. Ďalším neprehliadnuteľným a mimoriadnym podujatím je výstava amerického hudobného skladateľa, básnika, maliara a filozofa Johna Cagea v Múzeu moderného umenia (do 30. januára). Táto všestranná a geniálna osobnosť je prezentovaná pomocou dokumentárnych materiálov, partitúr, textov a hudobných ukážok. Pre tých, ktorí preferujú stále populárnejší dizajn, bude určite výzvou navštíviť Viedeň výstava Bauhaus – nábytok. Cez práce osobností ako napr. Walter Gropius, Ludwig Mies van der Rohe, Marcel Breuer, Le Corbusier, sa kurátori snažili predostrieť základnú filozofiu najvýznamnejšej európskej školy dizajnu a architektúry 20. a prvej poloviny 30. rokov 20. storočia. Výstava je v Múzeu nábytku a trvá do 9. januára. Autorka je kunsthistorička