Skončil sa rok privatizácie Slovenských elektrární

Privatizácia Slovenských elektrární trvá takmer večnosť. Jej obrysy sa objavili v rokoch 2000 a 2001. Až tento rok nadobudli jasné kontúry. O podnik sa uchádzali ČEZ a ruský podnik RAO JES. Obaja neuspeli preto, lebo sa sústredili na vzájomný zápas a zabudli na cenovú indikáciu, ktorú kedysi dávno koncom roku 2003 spomenul PricewaterhauseCoopers.
Počet zobrazení: 2516
13_karikatura-m.jpg

Privatizácia Slovenských elektrární trvá takmer večnosť. Jej obrysy sa objavili v rokoch 2000 a 2001. Až tento rok nadobudli jasné kontúry. O podnik sa uchádzali ČEZ a ruský podnik RAO JES. Obaja neuspeli preto, lebo sa sústredili na vzájomný zápas a zabudli na cenovú indikáciu, ktorú kedysi dávno koncom roku 2003 spomenul PricewaterhauseCoopers. Poradca raz uviedol 50 mld. Sk. Lobisti, ktorí pomáhali ruskému podniku a českej spoločnosti, si však zabudli preštudovať tlač. Obe skupiny lobistov spoliehali aj na to, že sa poznajú, a nielen to. Dokonca aj podnikajú. Slovenské elektrárne kúpi talianska firma Enel. Slovenské elektrárne a Enel majú niečo spoločné. Oba podniky sa privatizovali kvôli deficitom. Slovenské elektrárne kvôli očakávanému deficitu sociálneho systému v súvislosti s prechodom na dvojpilierový systém financovania dôchodkov. Enel sa privatizoval pre extrémny deficit verejných financií. Enel sa privatizoval cez burzu a priniesol 7 mld. EUR. Slovenské elektrárne sa privatizovali priamym predajom vo verejnej súťaži. Kapitálový trh nikdy nevoňal slovenskej vláde, lebo je na ňom väčšia sloboda a sú na ňom len štandardné poplatky. Tie dostáva investičná banka, ktorá predáva akcie. O tom, ako je to pri priamom predaji, zatiaľ nikto nevie. Už v tendri na predaj 66 % akcií Slovenských elektrární všetci záujemcovia vyhlásili, že majú záujem o dostavbu elektrárne Mochovce. Ak chceme znížiť emisie skleníkových plynov, pre rozvoj jadrovej energetiky niet alternatívy. Tohto názoru sa pridŕža šéf talianskej energetickej firmy Enel Paolo Scaroni. „Ak hodnotím všetky techniky výroby elektrickej energie,“ povedal Scaroni, „prejavujú sa dve prednosti jadrovej energetiky. Jej náklady sú nízke. Je iróniou, že Francúzsko ponúka elektrinu za najvýhodnejšie ceny, hoci má najnižšiu mieru liberalizácie. Prečo asi? Pretože Francúzsko využíva jadrovú energiu. Po druhé: jadrové elektrárne neprodukujú nijaké škodlivé plyny.“ V Taliansku sa však nevybudovala ani jedna jadrová elektráreň a budovať sa ani nebude. Je to výsledok referenda, ktoré sa v krajine konalo koncom 80. rokov, keď sa Taliani jednoznačne postavili proti budovaniu týchto zariadení. Enel bude prevádzkovať naše jadrové zdroje. Podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva spoločnosti Piera Gnudiho z júla tohto roku, Enel sa pri prevádzke našich atómových elektrární spoľahne na slovenský manažment a jeho schopnosti hodnotil ako dobré. Otázkou zostáva to, v akej právnej rovine sa podarí vláde SR vyjednať záväzok dostavby 3. a 4. bloku Mochoviec. Tieto zdroje by nahradili medzitým odstavené dva bloky elektrárne V1. Enel si však vo svojej ponuke vyhradil, že jeho odborníci budú výhodnosť dostavby skúmať a môže im to trvať až 12 mesiacov od podpísania kúpnej zmluvy na akcie elektrární. Možno očakávať, že Enel sa bude usilovať o export slovenskej elektriny buď priamo do Talianska, kde je jej trvalý nedostatok, alebo kaskádovým spôsobom; pri ňom sa elektrina vyvezie do niektorej medziľahlej krajiny a z nej sa dohodne dodávka do talianskej siete. Vláda SR 8. 12. 2004 schválila definitívne znenie transakčných dokumentov, ktoré stanovujú podmienky predaja väčšinového podielu Slovenských elektrární talianskemu Enelu. Ich znenie je tajné. Vláda to odôvodňuje ochranou obchodného tajomstva. Investor by mal dokumenty podpísať v januári. „Ak Taliani nebudú akceptovať transakčné dokumenty, mám splnomocnenie ukončiť rokovania o predaji elektrární. Nepredpokladám však, že by Enel reagoval takýmto spôsobom,“ povedal minister hospodárstva Pavol Rusko. Vstup Enelu do elektrární by sa mal definitívne uzavrieť 30. 6. 2005. Privatizačné dokumenty kabinet schválil až na tretí raz. Dvakrát ich odložil pre pripomienky ministrov. Vláda sa nakoniec v dokumentoch dohodla na ochrane nevýhodných zmlúv, ktoré majú elektrárne uzatvorené s Paroplynovým cyklom, hlinikárňou Slovalco a OFZ Istebné. Investor sa zaviazal, že tieto zmluvy nebude meniť a bude ich akceptovať do konca ich platnosti. Ak to Enel poruší, bude znášať všetky škody, ktoré z toho vyplynú. Transakčné dokumenty tiež zaručujú, že ak investor tieto zmluvy zmení, extra výnos z nich ostane štátu a Enel bude znášať všetky následky, ktoré vyčísli arbitrážny súd. V dokumentoch sa vyriešil aj problematický spätný prenájom vodného diela Gabčíkovo – zmluvou o využívaní. Okrem toho musí Enel do konca júna predložiť slovenskej strane investičný plán na päť rokov. Ten musí obsahovať analýzu dostavby 3. a 4. bloku elektrárne v Mochovciach, zvýšenie výkonu 1. a 2. bloku Mochoviec a nahradenie starej technológie v tepelných elektrárňach Nováky a Vojany. „Ak Enel nesplní túto požiadavku, slovenská strana má právo zrušiť celú transakciu,“ povedal Rusko. Naopak, Enel môže od zmluvy odstúpiť, ak sa nezmení zákon o príspevkoch do štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení. „Musí sa nastaviť iná definícia finančných tokov, pretože tieto príspevky by v súčasnosti mohli byť považované za nedovolenú štátnu pomoc,“ uviedol Rusko. Z privatizácie Slovenských elektrární plynie jedno poučenie. Politická štruktúra na Slovensku už nebude závislá od toho, ako a komu sa odovzdáva majetok štátu, ale od štandardných politických strán. Autor je nezávislý analytik

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984