Lisabon po slovensky

Slovenská spoločnosť prechádza reformami. To každý vie – a o ničom inom ani nepočúvame. Niektorí tieto zmeny zavrhujú, iní ich nazývajú úspešnými a exemplárnymi reformami pre celú Európu. Kritika zľava oprávnene poukazovala na to, že zlepšovanie podnikateľského prostredia a lákanie zahraničných investícií sa opiera len o lacnú pracovnú silu a nízke daňové zaťaženie, a teda neschopnosť ďalej redistribuovať.
Počet zobrazení: 2052

Slovenská spoločnosť prechádza reformami. To každý vie – a o ničom inom ani nepočúvame. Niektorí tieto zmeny zavrhujú, iní ich nazývajú úspešnými a exemplárnymi reformami pre celú Európu. Kritika zľava oprávnene poukazovala na to, že zlepšovanie podnikateľského prostredia a lákanie zahraničných investícií sa opiera len o lacnú pracovnú silu a nízke daňové zaťaženie, a teda neschopnosť ďalej redistribuovať. Pravičiari tvrdili, „prečo nie?“. Vtedy boli pozície jasné. Prostredie slovenských biznismenov podporené ideologickými združeniami daňových poplatníkov, Hayekovou nadáciou a všemožnými jednočlennými asociáciami aplaudovalo. Mikloš sa stal hrdinom. Získava ocenenia mimo svojej krajiny, citujú ho v prestížnych denníkoch a poučuje svojich kolegov v Rade ministrov, ako mať odvahu a podobné zmeny presadiť u nich doma. To, o čom sa doteraz nehovorilo a čo si možno v eufórii úspechu neuvedomoval ani minister financií, je, aby z tejto krajiny bola aspoň formálne slušná zem, nemožno zostať len pri jednoduchých učebnicových receptoch liberálnej ekonomiky. Alebo sa to dá povedať aj ináč: aby tu nebol len raj na podnikanie, ale aby sa tu aj väčšine ľudí dalo žiť. Lebo zamestnanie je jedna vec, ale príjem za ňu druhá. V montážnych halách sa však v čase svetovej konkurencie nebude dať slušne zarobiť. Preto treba investovať do toho, aby sa tu nemontovali iba podvozky, ale aby sa tu konštrukcia podvozkov aj vymýšľala. No k tomu máme ešte na míle ďaleko. A takýmto spôsobom by sme sa k výrobe s vyššou pridanou hodnotou ani nedostali. Mikloš má však okolo seba aj scestovaných a vzdelaných ľudí, ktorí chcú na Slovensku pôsobiť naďalej. Uvedomujú si pravdepodobne neudržateľnosť reforiem a krátkodobosť komparatívnych výhod slovenskej ekonomiky. Dali preto dokopy materiál, ktorý je akýmsi národným lisabonským dokumentom, čo má v domácich podmienkach presadzovať väčšiu konkurencieschopnosť a vzdelanostnú ekonomiku Slovenskej republiky. Ideologicky hodnotiac, je to stredový dokument, ktorý by sa mal obávať skôr „útokov sprava“ ako zdrvujúcej ľavicovej kritiky. Ľavé spektrum môže mať výhrady skôr ku forme. Doteraz sa v Miklošovom slovníku málokedy vyskytovala znalostná ekonomika. Informatizácia a internet ako prostriedok modernity sa prudko priečia s ochrannou rukou SDKÚ nad monopolnými tendenciami bývalých Slovenských telekomunikácií. Miera tolerancie voči ministrovi školstva Froncovi, ktorého agenda náboženského školstva zamestnáva viac ako veda a výskum, je ďalšou vážnou prekážkou aplikácie Lisabonskej stratégie na Slovensku. Vlastne je veľmi málo pravdepodobné, že sa začnú diať viditeľné pokroky bez značných verejných investícií do ľudských zdrojov a výskumu. Len čo sa objavia akékoľvek možné peniaze na redistribúciu, nastúpia do popredia „nezávislí“ analytici, závislí od zníženia daní ich sponzorom, a tak začnú konať a búšiť na poplach. Nakoniec, aby bola táto iniciatíva aplikovateľná, treba pre ňu širší konsenzus. Umenie dohodnúť sa pri presadzovaní takej kľúčovej veci ocení aj volič. A nie je to len pri zdevastovaných Tatrách. Bude teda záležať na veľkých hráčoch, ako všetko zosúladia so svojou politickou a marketingovou stratégiou.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984