Hon na bosorku
Senzácia. Palkova polícia opäť rúbe hlava-nehlava. Tentoraz si špeciálni vyšetrovatelia posvietili na poslankyňu z koaličného tábora Libušu Martinčekovú (SDKÚ), ktorá má byť podľa denníka Nový Čas zapletená do jedenapolmiliardového podvodu s ľahkými minerálnymi olejmi. Toľko hlásil najprv najčítanejší denník s prívlastkom bulvárny a o deň nato sa v úvodzovkách kauzy chytilo aj Sme. Žiaľ, tentokrát sa klasickej policajnej mediálnej bubliny nechytili ďalšie médiá, pretože skutoční autori z policajných radov sa jednoducho odmietli pod tento prípad, ktorý asi slúži na upevnenie ich pozície a poškodenie vládnucej SDKÚ, podpísať. A tak, keďže neexistujú oficiálne zdroje, zostáva len naďalej hrať policajnú mediálnu hru iba s tými novinármi, ktorých zrejme logický úsudok sa končí tam, kde sa začína právne vedomie malých detí. Martinčeková a spol. O čo vlastne ide. Slovenská polícia si asi s päťročným odstupom oproti našim českým, maďarským a poľským susedom posvietila na podvody s ľahkými minerálnymi olejmi, ktoré sa miešajú s motorovou naftou a predávajú motoristom. Obrovský zisk je založený na spotrebnej nulovej dani pri minerálnych olejoch. Pokiaľ v Čechách viacerí aktéri tohto klasického podvodu už niekoľko rokov právoplatne sedia za mrežami, u nás polícia udrela tento rok. To bolo slávy, keď minister vnútra Vladimír Palko informoval o rozložení doposiaľ najväčšej zločineckej skupiny v kauze „nafta“. Už vtedy začali prenikať informácie, že naozaj ide o skutočný hospodársky a spoločensky nebezpečný trestný čin, no hovoriť o takmer 80-člennej zločineckej skupine je právny nezmysel. Policajti totiž zadržali nielen hlavných organizátorov, ale i vodičov cisterien a iné bezvýznamné osoby, ktoré tvrdia, a možno sa aj naozaj časom preukáže, že vôbec nemali tušenia, že nafta je zmiešaná s nejakými ľahkými olejmi. Pokiaľ mnohé informácie vyšetrovatelia musia ešte len preveriť, už dnes súdy pri rozhodovaní o väzbe dávajú jasný signál, že nie všetko je zločinecká skupina a držať obvinených bez dôkazov vo väzbe je protizákonné. Niekto si však dal tú „námahu“, že využil bývalý manželský vzťah poslankyne Martinčekovej, ktorej polovička žijúca vlastným životom je trestne stíhaná, a bez ďalších jasných dôkazov „šup ho“ rozohral cez svoje mediálne hlásne trúby takú malú kauzičku. Nový Čas sa odvoláva na zdroje z prokuratúry, čo je podľa dostupných informácií asi nezmysel, lebo ani generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý má nadštandardný prehľad, nevedel, o čo ide. A na informovanie o niektorých kauzách prokuratúry vládne prísne embargo a špeciálny režim. Jedine cez oficiálne tlačové oddelenie. Palkovi hovorcovia fámu nepotvrdzovali ani nekomentovali. Aké zvláštne, pričom hocikedy inokedy sa idú pri informovaní o policajných úspechoch doslova potrhať. V minulosti je ešte dosť živý prípad predsedu ANO Pavla Ruska. To bola senzácia, keď špeciálny vyšetrovateľ požiadal prokuratúru, aby dala voľnosť priebehu spravodlivosti, a zaslal do parlamentu žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity. Rusko vtedy totiž zastával post podpredsedu parlamentu a mal imunitu proti svojvoľnému obvineniu. Palkov hovorca Ažaltovič len veľmi skromne informoval, o čo ide. Na druhý deň denník Sme priniesol komplet informácie o Ruskových „zločinoch“. Vtedajší generálny prokurátor Milan Hanzel po tom, čo sa na to pozreli jeho podriadení, celú záležitosť zmietol zo stola. To bolo smútku, „dobrí“ vyšetrovatelia chceli konať a prokuratúra ich nenechala. Nuž odvtedy pretieklo v Dunaji veľmi veľa vody, Rusko stratil poslaneckú imunitu a špeciálni vyšetrovatelia stále mlčia. Naopak, napríklad údajné vydieranie šéfa elektrární Rapšíka zo strany Ruska spľaslo ako morská pena podobne ako iné policajné mediálne kauzy vyfabrikované vždy tým istým odborom, ktorému v ceste vždy stojí nejaký prokurátor alebo nezávislý sudca. To, že sa vyšetrovatelia tohto odboru často menia, ako padá jesenné lístie, ešte nikomu neprišlo podozrivé. Podobný je i prípad exministra vnútra a bývalého Mečiarovho kamaráta Gustáva Krajčiho. Zoznam, čo by sa mu dalo vyčítať, je dlhý, ale špeciálny vyšetrovateľ ho už päť rokov stíha za údajné nepriame úplatkárstvo. Napríklad zmarené referendum, Krajčiho postoje v Mečiarovom kabinete sú na politickej úrovni naozaj zločinom. Ale nie v trestnom konaní. Žiaľ, asi iba tlak médií a zlá Krajčiho mediálna povesť spôsobili, že prípad ešte neskončil tam, kde patrí. V smetnom koši. Celé obvinenie je postavené na svedkovi stíhanom za podvod, ktorý sa túžil dostať z väzby na slobodu, a tak by i pápeža obvinil zo svätokrádeže. V inej kauze, ktorá priamo súvisí s Krajčim, si však parlament zachoval chladnú hlavu a nedal súhlas na jeho obvinenie, ho dva súdy nepriamo označili za klamára a nedôveryhodnú osobu. Napríklad policajný svedok tvrdil, že bol s Krajčim na jednom mieste, pritom poslanec mal také nepriestrelné alibi na daný termín údajnej úplatkárskej transakcie, že to i priemerne inteligentný človek pochopí a dôjde k záveru, že svedok je klamár. Je preto zaujímavé, akým svedkom dôveruje špeciálny vyšetrovateľ. Takto by sa dalo pokračovať dosť dlho. Netreba zabúdať na policajný hon, keď obeťou mala byť súčasná poslankyňa Smeru Monika Beňová, pričom aktivitám policajného preverovania neušiel ani jej spolustraník Robert Kaliňák. A tak keď sa na základe dôkazov nedalo obviniť Kaliňáka, ktorý ako šikovný právnik využil iba platný právny stav, treba aspoň trošku cez mediálnu kampaň naštrbiť jeho povesť. Rovnako i Beňová si užila pri policajnej mediálnej kampani svoje, pokiaľ nezasiahla prokuratúra. Epilóg Účel svätí prostriedky, hovorí klasik, ako i to, že škandál treba vždy zatieniť ešte väčším škandálom. Už dosť dlho sa píše o úplatkárskej afére kresťanskodemokratického funkcionára z Rače, nuž čo tak potešiť ministra kauzou z konkurenčnej SDKÚ. Vyšetrovanie financovania Dzurindovej materskej strany končí na slepej koľaji. Ukazuje sa, že všeobecné trestné oznámenie bez dôkazov nestačí už ani na mediálnu kampaň. Záverom si dovolím malú radu, hoci nepatrím do fanklubu Martinčekovej. Stačí si počkať do podania obžaloby, ale už dnes môže poslankyňa podať mnohomiliónovú žalobu na médiá, pretože informácia o podvode za 1,5 miliardy je iba policajnou bublinou. Zadokumentovaná škoda sa pohybuje okolo sumy 250 miliónov korún a poslankyňa nie je obvinená. Nuž verejnosť si bude musieť zvykať nielen na reklamných a mediálnych mágov, ale i na policajných. Pretože tak to vyzerá, keď sa do politiky presúvajú nástroje trestného práva. Niekedy má občan pocit, že aby prežili policajní funkcionári, musia bojovať o priazeň politicky nominovaného ministra vnútra. Dúfam, že je to len nesprávne vyložená úvaha z doterajšieho vývinu udalostí, pretože potom by si nebol istý ani slušne a poctivo žijúci občan. Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO
