Reklama

In search of beauty

Ján Bajánek, Dezider Banga, Rudolf Čižmárik, Milan Ferko, Ľudovít Fuchs, Igor Gallo, Marián Grupač, Daniela Hivešová-Šilanová, Gustáv Hupka, Michal Chuda, Pavol Janík, Teofil Klas, Vojtech Kondrót, Marián Kováčik, Eva Kováčová, Vlastimil Kovalčík, Milan Kraus, Teodor Križka, Milan Lechan, Ján Majerník, Vojtech Mihálik, Jozef Mihalkovič, Štefan Moravčík, Ján Motulko, Ondrej Nagaj, Ján Navrátil, Miroslav Pius, Dana Podracká, Vladimír Reisel, Jaroslav Rezník, Zlata Solivajsová, Pavol Stanislav, Vincent Šikula, Ctibor Štítnický, František Štraus, Ján Švantner, Viliam Turčány, Svetloslav Veigl
Počet zobrazení: 823
16-m.jpg

Ján Bajánek, Dezider Banga, Rudolf Čižmárik, Milan Ferko, Ľudovít Fuchs, Igor Gallo, Marián Grupač, Daniela Hivešová-Šilanová, Gustáv Hupka, Michal Chuda, Pavol Janík, Teofil Klas, Vojtech Kondrót, Marián Kováčik, Eva Kováčová, Vlastimil Kovalčík, Milan Kraus, Teodor Križka, Milan Lechan, Ján Majerník, Vojtech Mihálik, Jozef Mihalkovič, Štefan Moravčík, Ján Motulko, Ondrej Nagaj, Ján Navrátil, Miroslav Pius, Dana Podracká, Vladimír Reisel, Jaroslav Rezník, Zlata Solivajsová, Pavol Stanislav, Vincent Šikula, Ctibor Štítnický, František Štraus, Ján Švantner, Viliam Turčány, Svetloslav Veigl Národ básnikov: Volanie slova Básne majú obvykle veľké biele okraje, okraje mlčania. Zavše sa aj v nich veľa hovorí. Možno sa práve v nich múdro mlčí. A šepká. Doznieva v nich rytmus, myšlienka, za cudnú belobu papiera skrýva sa nedopovedané, nevyslovené, ale naznačené a premyslené. S bravúrnou ľahkosťou potom báseň nachádza svoj nový život v nasledujúcom verši. A ten sa rodí akoby z nového mlčania na druhej strane veľkého bieleho okraja, kde tiež mohol byť text. Nebol. Zrejme nemohol byť. Lebo tak sa básnici od samého svojho zrodu „dohodli“. Tak stvorili svoje spoločenstvo tajných a predsa akoby všetko odklínajúcich slov. Slov bez balastu. Slov v akomsi stave zrodu. Ošúchaných, predsa však úplne nových. Akoby sme ich nikdy predtým nepočuli. Prichádzajú k nám ako „hviezdny úder“ a sú v moci básnika, lebo ich nosí v sebe z krvi otcov a matiek, po kostiach predkov, kráčajúci básnik, čo od svojho zrodu musel (chcel či nechcel) načúvať ľudovej poézii (slovenské piesne). Lebo slovenský človek má poéziu (alebo slovesnosť bytostne s ňou spojenú) sprítomnenú na každom kroku, pri každej udalosti, od zrodu až po smrť. Slovensko je krajinou básnikov. Osudovo ňou je. Od básnikov zdedila táto krajina svoj jazyk a básnici ho vybrúsili do čarovného, neopakovateľného diamantu, obrusovali a obrusujú jeho hrany, lebo cítia ako neodvolateľne je jazyk spojený s bytím a existenciou národa a krajiny. K tomuto bytiu i jazyku (čo u málopočetných národov možno takmer stotožniť) viaže sa aj rozmanitosť a pestrosť básnických subjektov. Rozličnosť ideových a poetických východísk tvorcov zaradených do tohto výberu zostaveného z členov Spolku slovenských spisovateľov. Generačne rozložito od seniora Svetloslava Veigla, cez strednú generáciu Pavla Janíka až k Mariánovi Grupačovi, teda k zrelej, ale už vyhranenej mladosti. Ale výber sa nezastavil len v tejto kategórii, zahŕňa aj prekonávanie hraníc existujúcich možností; rodné zázemie slovenskej kultúry v kombinácii s anglo-americkým vnímaním sveta sa stalo pre slovenského básnika Jána Bajánka východiskom pre dlhoročnú tvorbu poézie priamo v angličtine, ako to preukazuje jeho nedávno vydaná zbierka básní. Prítomná antológia je teda výberom zo slovenskej poézie. Výberom, ktorý však reprezentuje práve tú časť slovenskej literatúry, ktorá vedome svoj osud spája rovnako so základmi slovenskej kultúry ako aj s poučeným pohľadom na európsky a svetový kontext. Domnievam sa, že tento aspekt prítomného výberu má prinajmenej rovnaké oprávnenie na život ako ktorýkoľvek iný. Napokon, jeho obhajoba sa nachádza vo veršoch básnikov prítomného výberu. Vnímavý čitateľ preto zaiste nepotrebuje k zážitku z čítania ďalšie nadbytočné informácie! Ján Tužinský Autor je spisovateľ

Súzvuk v mnohorakosti Už letmé listovanie v zozname členov Spolku slovenských spisovateľov dosť jednoznačne presviedča, že napriek názorom skeptikov poézia ani na Slovensku nevymiera, lebo popri prozaikoch, dramatikoch, literárnych vedcoch a literárnych publicistoch sú v ňom veľmi hojne zastúpení práve – básnici. A máloktorý z nich pre poéziu „zomrel“ v mladšom veku, naopak, podaktorí sú poeticky najčulejší práve vo veku zrelom (napríklad 88-ročný Svetloslav Veigl či 78-ročný Gustáv Hupka). Iní si zas udržujú svoj frekvenčný štandard a ich bibliografia kníh poézie sa prinajmenej blíži k druhej desiatke. A pritom sa k nim tlačí živý básnický dorast, ale aj tí z radov starších, ktorí sa do literatúry odvažujú vstupovať až teraz. Áno, poézia napriek všetkému žije, v súčasnosti vychádza aspoň toľko zbierok ako pred rokmi, hoci náklady sú nepomerne nižšie, ale číta sa, recituje sa. Žije jednoducho preto, že je stále veľa ľudí, ktorí ju k svojmu životu – potrebujú. A, pochopiteľne, vzhľadom na generačne, poetologicky a neviem ešte ako rôznorodé zastúpenie tvorcov jej obraz v súčasnosti je značné zložitý, z hľadiska jednotlivých aspektov náramne diferencovaný. Skrátka taký, aký jedine môže byť, ak má byť normálny. Bohatosť a rôznorodosť poézie vybraného okruhu tvorcov na jednej strane a obmedzený rozsah rukopisu na strane druhej postavila zostavovateľov antológie pred neľahkú úlohu, ktorú si ešte sami sťažili tým, že sa (hoci skratkovito) snažili podať obraz tridsiatich piatich slovenských básnikov z radov Spolku slovenských spisovateľov v historickom vývoji od ukážok z básnického debutu až po posledné, neraz zatiaľ iba časopisecky publikované verše. Nechceme osobitne zdôrazňovať, že tak, ako je rýdzo individuálna tvorba, je v zásade individuálne aj jej prijímanie. Nech by sa čitateľ či zostavovateľ akokoľvek snažil o objektívnosť v súlade s hodnotovým systémom literárnej vedy, vždy napokon ide predovšetkým o jeho výber a jeho interpretáciu. A nech by vyvolala hoci námietky zo strany samotných básnikov, ktorí by v ňom radi videli predovšetkým alebo svoje posledné básne (lebo tie sú podľa nich práve tie najlepšie!?) alebo tie svoje najmilšie (hoci percipient má celkom iné skúsenostné, emocionálne a napokon i racionálne zázemie a sotva je schopný prijať básnikov vzťah bez dodatočnej explikácie), nech by na jeho adresu odzneli výčitky, že bolo treba zaradiť aj toho básnika či tamtú báseň, treba povedať, že výber je taký a aj môže byť iba taký, aký je apunktum. Vznikol na základe dlhoročného poznávania poézie i básnikov v presvedčení, že v častiach i ako celok môže podať obraz o slovenskej poézii druhej polovice dvadsiateho storočia. Pravdaže, musíme dodať, že aspoň jej podstatnej časti, reprezentovanej societou tvorcov združených v Spolku slovenských spisovateľov. Prihlásenie sa k programu Spolku, pochopiteľne, sa nemôže neodraziť aj na charaktere poézie jej členov. V téme i v jej spracovaní. S vedomím zodpovednosti spisovateľa a úlohy poézie osobitne v dnešnom pretechnizovanom, duchovne odumierajúcom svete. Akoby so snahou kriesiť zabúdanú puškinovskú koncepciu ukázať ľuďom krásu v časoch zlých. Alebo modernejšiu: urobiť život človeka aspoň trochu znesiteľnejším. Morálne princípy, humánne zásady, súcitenie (áno, aj súcit) s človekom uvádzajú do súladu aj poetologicky natoľko odlišných autorov, akými sú napríklad Vlastimil Kovalčík a Jozef Mihalkovič či Viliam Turčány. Nie poézia deštrukcie človeka, nie verše hnusu, vulgárnej sexuality. Spoločným menovateľom vybraných tvorcov je ľudské, národné, pre značnú časť i náboženské cítenie a myslenie stvárnené rôznorodými poetikami, no jednoznačne človečenské a určené pre – človeka. S takýmto úmyslom ponúkame i túto antológiu. Pavol Hudík Autor je literárny redaktor Slovenského rozhlasu Pramen národní zkušenosti Nedávno vydalo nakladatelství „CCW“ v Bratislavě ve spolupráci s „Bolchazy-Carducci Publishers“ v USA antologii básní předních slovenských autorů v anglickém překladu, pořízeném J. S. Smithem a J. Bajánkem. Editory svazku nazvaného In Search of Beauty (Hledání krásna) jsou Pavol Hudík a Ján Bajánek. Jak uvádí v předmluvě Ján Tužinský, emerit. předseda Spolku slovenských spisovatelů a jeden z nejvýznamnějších slovenských prozaiků, patří slovenské literatuře zásluha na vytváření nejen moderního slovenského jazyka, ale i národního povědomí. Umění nezná hranic, sděluje nesdělitelné, otevírá nové prostory a světy „za textem“. Ačkoli to autor otevřeně nepřipomíná, individuální básnický jazyk vystupuje v jeho úvahách jako důležitý pramen kolektivní národní zkušenosti. V antologii je zastoupena tvorba předních členů Spolku slovenských spisovatelů, a to všech věkových kategorií. Kniha představuje do jisté míry průřez jejich poezií v delším časovém období, zvláště však od 60. let minulého století s přesahem do dnešní doby. Slovenská lyrika se jeví jako poeticky i tematicky rozrůzněná, jen s obtížemi hledáme společné jmenovatele. Editorům šlo zjevně o to, představit slovenskou poezii jako mnohostranný jev, neomezený uměleckým směrem, dogmatem či žánrovými hranicemi. Ze starších autorů připomeňme Svetloslava Veigla nebo Viliama Turčányho, ze střední generace Pavla Janíka či Danu Podrackou, z mladších pak Mariána Grupače. Mezi přeloženými autory nechybí takové výrazné osobnosti slovenské lyriky, jakými jsou Ján Majerník, Štefan Moravčík, Teofil Klas, předčasně zesnulý Vojtech Kondrót (kongeniální překladatel z češtiny), Vojtech Mihálik, Vladimír Reisel, Vincent Šikula, Ján Švantner a mnozí další. Škoda, že stranou pozornosti zůstali někteří mladší lyrici, např. Brenkus, Urban aj. z „generace“ Dotyků. Je zde zastoupena lyrika občanská (protiválečná), meditativní, reflexivní, melodická i kakofonická, reflektující svět moderního člověka, jeho tužby, představy, naděje a zklamání. Antologie jistě splní své poslání, byť slovenské spisovatele čteme raději ve slovenštině... Nemůže suplovat rozsáhlou a plně reprezentativní antologii poválečné či současné slovenské lyriky (150 stran), přesto je důležitým článkem v procesu začleňování slovenské literatury do světového kulturního povědomí. Soňa Šípová Autorka je prekladateľka (Preložili James Sutherland Smith a Ján Bajánek. Bolchazy-Carducci Publishers, Wauconda, USA and CCW, Bratislava 2004)

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama