Bohatstvo a fúzia
Je celkom príjemné leto a politizovanie sa mnohým zdá zbytočné. Deje sa toho málo, niet čo komentovať. Novinárom a celkovo ľuďom točiacim sa okolo médií nezostáva nič iné, ako odľahčiť štýl, hrabať sa vo veciach z minulosti alebo intenzívnejšie pátrať po novinkách. Médiami však prebleskli informácie o bohatstve politických strán na Slovensku. Paradoxne sa najbohatšou stranou stala mimoparlamentná, no stále existujúca SDĽ. Nejdem sa zamýšľať nad metodikou, ktorou bol rebríček pripravený, ani nad ochotou a transparentnosťou ostatných politických strán pri vykazovaní majetku, ktorým disponujú. Určite by sme našli mnohé, minimálne morálne nezrovnalosti v ohodnotení skutočného majetku či cashflow celého spektra politických strán a hnutí. Toto skúmanie však nie je predmetom nasledujúcich úvah. Stačí nám základná axióma, že SDĽ nie je z materiálneho hľadiska chudobná strana. Skutočné bohatstvo politickej strany by malo byť niekde inde. Obchodne povedané, v ľudských zdrojoch, inovácii, výrobnom programe a v know-how. Ak by sa k tomuto všetkému pridali aj financie, prípadne budovy, nie je dôvod na zlyhanie. Podľa kuloárových informácii sa medzi SDĽ a SDA čoraz intenzívnejšie rokuje o vytvorení akejsi únie strán a neskôr unitárneho subjektu, ktorý by si mal hľadať svoje miesto niekde medzi stranou Smer a KSS. Obe značky by sa mali zrušiť a mala by sa vytvoriť nová identita s novým vedením. Hľadajú sa osobnosti, ktoré by tento proces mohli spočiatku reprezentovať. Noví muži v čele (keďže celkom realisticky ženských lídrov od tejto partie nemôžeme očakávať) by mali podľa terajších lídrov strán priniesť program a nabaliť na seba ďalšiu dynamiku. Samozrejme, že by sa mal na to využiť majetok, ktorým jedna zo strán disponuje. Majetok teda garantuje sídlo, náklady na prevádzku aparátu. Nezaručuje však atraktívnosť strany u voličov v prípade, že by sa táto budúca strana odvážila kandidovať v parlamentných voľbách. Musí popracovať na svojej pracovnej náplni nielen vnútry, ale hlavne navonok. Mala by verejnosť zásobovať nápadmi, zlepšeniami, alternatívami, ako vytvárať lepšie životné podmienky pre občanov tejto krajiny. Lenže tie sa netvoria ľahko a hlavne ich v dnešnom agonickom stave ľavice nemá kto robiť. Z rôznych príčin, ale najmä preto, lebo takej dôležitej súčasti politického procesu, akou je inovácia a tvorba programov, sa nikto okrem pár nadšencov systematicky nevenoval. Nebola objednávka, a tak sa tvorilo za chodu. Výsledky posledných volieb do NR SR ľavicu za túto „snahu“ náležito odmenili. Nový subjekt teda musí mať spojencov z mimostraníckych kruhov. Buď si získa dôveru tých, ktorí z mnohých dôvodov prestali dôverovať, alebo bude vytvárať nové partnerstvá, ktoré si však vyžadujú veľkú schopnosť lídrov upútať a – predovšetkým – nesklamať. To bude ťažký oriešok hlavne pre tých, ktorí majú minulosť, a kvôli tým, ktorí majú pamäť. A pamäť sa za peniaze nedá vymazať. Možno ju však prekryť prekvapeniami. Bude záležať na architektoch tejto letnej fúzie, či sa tieto prekvapenia ukážu ako príjemné alebo či pôjde o ďalšie s(eba)klamania.
