Sémantický kolaps
Vedenie verejnoprávnej STV odškodnilo svojich divákov za pôvodné stiahnutie dokumentu Dušana Hudeca Miluj blížneho svojho dodatočným, až trojnásobným zopakovaním diela so stále rovnakou povinnou debatou v publicistike Pod lampou. Naposledy hlboko do noci svätojánskej, až po ranné brieždenie. Tým asi šéfstvo STV nadobro vyčerpalo všetku svoju blahosklonnosť voči divákom, ktorí prijali kvalitné Hudecovo dielo ako podnet na ďalšie skúmanie aktuálneho vzťahu našej pospolitosti k holokaustu a k jeho súčasnému vnímaniu. Keď sa publicistika predvšetkým vďaka aktuálnej téme nastolenej Hudecovým dokumentom chytila podstatnej veci, odniekiaľ sa rozhodlo, že teraz už budú Pod lampou vakácie, podľa vzoru školských detí, akoby ony azda boli príjemcami nočného publicistického rozjímania. Ako naznačili odkazy mailovej pošty došlej do relácie, aj zmienky vo viacerých printových médiách, vo vzduchu visela otázka, čo treba rozumieť pod pojmom verejný záujem, verejnoprávne elektronické médiá a verejnoprávnosť vôbec. Prípadnej debate o verejnoprávnosti sa teda načas podarilo vyhnúť. Ak sa relácia Pod lampou vráti v septembri na obrazovku, vedeniu STV nepohodlné názory, ktoré odzneli v súvislosti so slovenským holokaustom, už možno stratia naliehavosť. Alebo STV stratí záujem o ich ich ďalšie rozvíjanie Pod lampou. Dohovoriť sa na spoločnom jazyku nemusí byť pre každého výhodné, pretože z toho plynú pravidlá a záväzky. Aký spoločný jazyk – veď v zákone je verejnoprávnosť dosť presne definovaná. Máme pod ňou rozumieť výrobu a vysielanie originálneho spravodajstva, pôvodných programov dramatických, umeleckých, dokumentárnych, vzdelávacích, publicistických, menšinových, zábavných. Lenže zákon je jedna a jeho naplnenie iná vec. Keby verejnoprávnosť v zmysle platného zákona o STV ako „národnej, nezávislej, informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcii“ prijal aj jej súčasný riaditeľ, nikdy by nemohol opakovane o verejnoprávnej televízii hovoriť na obrazovke, a pred radou STV, ako o „firme“. Ani v prenesenom zmysle slova, pretože akékoľvek prenášanie významu v tomto prípade prezrádza pravý úmysel, s akým sa pôvodne krízový manažment pustil do odvážnej reformy STV. Prezrádza, že naozaj mu išlo o firmu, čiže o podnik na výrobu zisku, a nie o deklarovaný úmysel vzkriesiť kultúrno-vzdelávaciu inštitúciu. Nebolo by na tom nič zlé, keby išlo o podnikanie s vlastnými, a nie s verejnými peniazmi, a keby zadanie bolo znelo sprivatizovať STV. Zriadenie šiestich obchodných spoločností na vykonávanie podnikateľskej činnosti v rozpore s odporúčaním Rady STV svedčí, že súčasný manažment má záujem o tichú premenu národnej kultúrno-vzdelávacej inštitúcie, platenej z prostriedkov koncesionárov, na „firmu“. Sémantické nedorozumenie okolo verejného záujmu a verejnoprávnosti môže ambície definitívne premeniť STV na „firmu“ iba podporiť.
