Poznáme všetky netolerantné prejavy?
(pokračovanie) Pojmy, s ktorými sa stretávame v oblasti ľudských práv či tolerancie, by nemali byť pre nás len termínmi zo slovníkov. O to, aby sa z našej spoločnosti stala tolerantná spoločnosť, v ktorej je každý človek patriaci k menšine rešpektovaný a rovnako cenný ako ten, ktorý patrí k majorite, sa musíme usilovať všetci.
Fašizmus Fašizmus je ideologické a násilné pravičiarske politické hnutie, ktoré odmieta demokratickú formu vlády a osobnú slobodu človeka. V konečnom dôsledku sa prejavuje ako otvorená teroristická diktatúra. Má podporu vo všetkých spoločenských vrstvách, obzvlášť v časoch politických a ekonomických kríz, ničí demokratické slobody a diskriminuje členov špecifických (etnických) minorít a ľudí s odlišnými názormi. Fašisti veria vo „vládu silnej ruky“ a za cestu k úspechu považujú presadzovanie disciplíny, bezohľadných činov a rozhodnej vôle. Všetky prostriedky sú podľa nich ospravedlniteľné. Národu podľa fašistov majú slúžiť školy, náboženstvo, noviny, umenie či veda. Fašistickej vláde pomáha armáda a tajná polícia. Fašizmus stavia na silnom nacionalizme, ktorý sa často mení na rasizmus. Najhoršou formou fašizmu bola nacistická diktatúra v Nemecku v rokoch 1933 - 1945. Stigmou fašizmu je holokaust, a bez neho by sa mohlo stať, že by sa niektorým ľuďom mohol zdať fašizmus atraktívny. Holokaust je tiež veľmi pádny dôvod, prečo mnoho ľudí nezačalo s fašizmom sympatizovať.Aj dnes sú politické strany, ktoré sa prikláňajú k fašistickým ideám, ale žiadna z nich nechce pripustiť fašizmus pre jeho spojitosť s režimami Hitlera a Mussoliniho. Niektorí sympatizanti národniarov majú práve v Hitlerovi svoj vzor. Príkladom je prípad mladej študentky Zuzany, členky a neskôr krajskej predsedníčky Mládeže SNS, ktorá bola obvinená z propagácie fašizmu. Okrem strán existujú aj skupiny a organizácie, ktoré podporujú túto ideológiu. Neofašisti sa často stretávajú aj na verejnosti, kde propagujú fašizmus napríklad pozdravom Sieg heil alebo fašistickými symbolmi na oblečení.
Nacizmus Nacizmus je ideológia a politika nemeckého fašizmu. Boli pre ňu charakteristické rasizmus, antisemitizmus, totalitarizmus, sociálna demagógia, agresivita a nadradenosť nad inými národmi. Slovo nacizmus je odvodené od výrazu nacionálny socializmus, čo bolo politické hnutie v Nemecku vedené NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei). NSDAP bola založená v roku 1919 a v roku 1939 získala absolútnu moc. Po skončení 2. svetovej vojny bola v Norimberskom procese prehlásená za zločineckú organizáciu. Nacistický režim bol zodpovedný za smrť miliónov ľudí, časť z nich našla smrť v plynových komorách z dôvodu ich (predpovedanej) odlišnosti. Zvlášť perzekvované skupiny boli Židia, Rómovia, homosexuáli a komunisti/socialisti. Niektoré skupiny sa stotožňujú s ideálmi nacizmu aj dnes. Nazývajú sa neonacisti. Neonacisti sa niekedy manifestujú ako skinheadi. Neonacisti neveria v dôvod, ale v silu násilia. Neonacisti, ktorých mylne ľudia nazývajú skinheadmi. Nie všetci skinheadi sú nacisti. Skinheads subkultúra s hudbou SKA vznikla začiatkom 80-tych rokov v zmiešaných getách. Dodnes S.H.A.R.P. (skinheads proti rasovým predsudkom) vyznávajú podobnú hudbu či oblečenie, ale vystupujú otvorene proti rasizmu. Nacisti propagujú svoju ideológiu prostredníctvom symbolov, hudby a literatúry. Hlásajú čistotu „bielej rasy“, veria v mýty, ktoré šíria a na ktoré nečakajú odpoveď. Pýšia sa sklonmi k násiliu, vyznávajú ubližovanie iným - Rómom, černochom, utečencom, homosexuálom... pod rúškom nastolenia „poriadku“.
Nacionalizmus Nacionalizmus je politická ideológia, ktorá stavia záujmy jedného národa či národnostnej skupiny nad záujmy druhých a nad všetky ostatné väzby, či už ide o rodinu, priateľov, pohlavie alebo ľudstvo. Nacionalizmus rozlišuje ľudí podľa hranice, ktorá často nemá do činenia s ľuďmi, ktorí žijú v danom regióne ale s nejakým kráľom alebo autoritou, ktorá nakreslila čiaru na mape. Tento politický smer nadradzuje jeden národ nad iné a zvyčajne vedie k nedôvere, ba až k nepriateľstvu voči iným národom. Extrémnou formou je šovinizmus. Nacionalizmus na Slovensku preniká cez národniarske politické strany, ktoré neraz nepoznajú hranicu pri nadradzovaní sa nad inými národmi. Vízia sveta, kde sú ľudský život, ľudské práva a dôstojnosť chápané ako dôležitejšie než národnosť je internacionalizmom. Znamená odmietnutie existencie akýchkoľvek rozdielov medzi príslušníkmi ľudského rodu všetkých národností.
Multikulturalizmus Znamená existenciu rôznych kultúr vedľa seba, obvykle v jednom štáte. Môže však ísť aj o navzájom izolované skupiny (napr. v Juhoafrickej republike). Strach z cudzincov by mala nahradiť tolerancia ľudí, ktorí majú inú farbu pleti, iné zvyky, inú kultúru. Práve multikulturalizmus nám umožňuje spoznať ľudí, ktorí sú iní ako my, a urobiť našu spoločnosť multikultúrnejšou. Predsudky, ktoré majú ľudia voči cudzincom, by sme mali odstrániť spoločne so snahou rešpektovať iných, ktorí sú odlišní, a spoločne by sme mali ukázať, že dokážeme žiť v tolerantnej spoločnosti. Viera v obohatenie poznaním iných kultúr sa nazýva interkulturalizmus. Predstavuje to, že rôzni ľudia môžu žiť spolu i napriek rozdielnym kultúrnym zázemiam. Interkulturalizmus akceptuje a rešpektuje rozdiely.
Segregácia Segregácia predstavuje oddelenie, separáciu skupín. Môže sa to týkať oblasti bývania, zamestnania či sociálnych funkcií. Obvykle ju presadzuje skupina, ktorá je v spoločnosti dominantná. Príčinou segregácie môže byť strach, ale aj otvorený rasizmus. Menšinové skupiny prejavujú nezriedka tendencie k segregácií z dôvodov napr. strachu. Len málokedy sa realizuje kompletná segregácia. S tým, čo je segregácia, sa na vlastnej koži stretávajú predovšetkým Rómovia. Už v detstve sa stretávajú s tým, že ich oddeľujú od nerómskych detí v škole, keď ich dávajú sedieť do iných lavíc. V niektorých školách zriaďujú dokonca samostatné triedy pre rómskych žiakov, ktorí tak nemajú možnosť byť v kontakte s deťmi z majority. Segregujú sa aj ženy v pôrodniciach, kde ich umiestňujú na izby iba so ženami z rómskej komunity. Segregácia spoločnosť rozdeľuje a vytvára v nej napätie, ktoré môže vyústiť aj do nebezpečnejších sporov v podobe tvrdého rasizmu, teda rasovo motivovaných trestných činov.
Menšina Je to skupina osôb žijúcich v suverénnom štáte a tvoriacich menej ako polovicu jeho obyvateľov. Jej príslušníci majú spoločné etnické, náboženské či jazykové charakteristiky, ktoré ich odlišujú od zbytku obyvateľstva. Niekedy rozoznávame menšinu nie podľa jej percentuálneho zastúpenia v určitej oblasti, ale podľa jej pozície v sociálnej a ekonomickej sfére. Ľudia, ktorí patria k menšine, sa chcú zaradiť do majoritnej spoločnosti a ukázať, že sú takisto jej plnohodnotnými členmi. Etnické, národnostné či sexuálne menšiny majú nárok na také isté práva, aké máme my ostatní. Každý štát by mal zabezpečiť, aby nedochádzalo k porušovaniu ich ľudských práv a aby sa nestretávali s netolerantnými prejavmi. Menšiny majú možnosť napríklad aj vzdelávať sa vo svojom jazyku, na niekoľkých školách na Slovensku je vyučovací jazyk iný ako slovenčina.
Utečenec Je to človek, ktorý uteká pred nebezpečím v situácii ohrozenia života zo svojej krajiny. Utekajú pred prenasledovaním, útlakom a násilím, ktoré im znemožňuje žiť plnohodnotný život vo vlastnej krajine. Utečenci sú niekedy definovaní ako ľudia, ktorí požiadajú o azyl a dostanú status utečenca ako každý, kto potrebuje úkryt pred nebezpečím. Použitie tej či onej definície je vecou politickou, nie jazykovou. Definícia podľa Ženevskej konvencie je podrobnejšia, a v niektorých ohľadoch o čosi vyhranenejšia. Slovensko musí zlepšiť starostlivosť o utečencov a žiadateľov o azyl a realizáciu záväzkov v oblasti ich medzinárodnej ochrany. Ako nový člen Európskej únie muselo Slovensko zharmonizovať azylové právo s jej legislatívou. Je to jedna z dôležitých podmienok, ktoré sa posudzujú v súvislosti so vstupom SR do EÚ. Novým domovom sa im stane jeden z piatich utečeneckých táborov, ktoré sú zariadeniami Migračného úradu MV. Sú to záchytné a pobytové utečenecké tábory v Adamove-Gbeloch, Rohovciach, Brezovej pod Bradlom, Gabčíkove a v Opatovskej Novej Vsi.
Migrant Migrant je osoba, ktorá sa sťahuje do zeme, v ktorej sa nenarodila alebo nie je jej občanom. Migranti sa líšia od utečencov tým, že neutekajú pred nebezpečenstvom. Väčšina migrantov sa sťahuje do inej zeme za lepším životom pre seba a svoje rodiny. Možno povedať, že sú to utečenci, ktorí nedostali status utečenca.
(koniec)
