Rakúsko a únia
Krajina, ktorá svojou krásnou a podmanivou prírodou láka ročne najväčší počet turistov, sa stala členským štátom EÚ až v roku 1995, čo bolo spôsobené okrem iného aj dedičstvom jej povojnovej minulosti. Nutnosť zachovania neutrality aj po páde železnej opony sa napokon premietla len do zdržanlivosti, čo sa členstva Rakúska v NATO týka. Osobitosťou rakúskej politiky vo vzťahu k Európskej únii je trvanie na národných špecifikách a ochrana prírody pred škodlivými vplyvmi dopravy. Už v roku 1994, v rozhovoroch o vstupe krajiny do EÚ, napríklad rakúska politická reprezentácia presadila, že v oblasti potravín smú byť zachované tie rakúske špeciálne výrazy, ktoré majú rovnaký význam ako výrazy používané v nemčine. Preto sa napríklad na nemeckých fašíročkách objaví výraz „faschiertes“ a nie „hackfleisch“ ako napríklad v „nemeckej“ nemčine. Aj tento úspech v eurointegračných rokovaniach nakoniec zabezpečil hladký priebeh referenda o vstupe krajiny do únie. V roku 1994 odobrilo členstvo krajiny v EÚ temer 65 percent oprávnených voličov, pričom účasť na referende dosiahla vyše 81 percent. Ani po úspešnom referende však neboli vzťahy Rakúska k únii bezproblémové. Relatívne skoro po vstupe do únie musela krajina čeliť sankciám EÚ kvôli účasti krajne pravicovej FPÖ v rakúskej vláde. Strana rakúskeho milionára a populistu Jorga Haidera sa totiž profilovala nielen ako eurofóbna politická sila, ale aj ako strana brojaca proti ľudským právam národnostných menšín a cudzincov. Korutánsky hajtman, ktorý sa blysol aj návštevou Saddáma Husajna, nakoniec v máji 2000 proklamoval svoj odchod z vysokej politiky a EÚ v septembri 2000 sankcie voči Rakúsku odvolala. Aj keď sa úspech FPÖ z roku 1999, keď strana získala 52 mandátov, už zrejme nebude opakovať (nasvedčujú tomu posledné výsledky komunálnych volieb, v ktorých FPÖ prepadla), v súčasnosti je strana súčasťou vládnej koalície. Premiéra však postavila v parlamente rovnako silná ÖVP. Wolfgang Schüssel, bývalý minister zahraničných vecí, svojou vyváženou a umiernenou politikou dokázal zmierniť obavy zahraničia z krajiny, ktorá v časoch rakúsko-uhorskej monarchie bola svetovým hráčom na politickej šachovnici. Už do preambuly koaličnej zmluvy presadil Schüssel heslo: Rakúska zodpovednosť znamená budúcnosť v srdci Európy. Koaličná zmluva medzi kancelárovou stranou a obávanou FPÖ sa tak stala výkladnou skriňou rakúskej vlády, ktorá práve týmto dokumentom odrážala obavy zahraničia. Spolková vláda sa v koaličnej zmluve zaviazala okrem iného aj ctiť základné európske demokratické hodnoty, stavať na ďalšom vývoji európskej integrácie a predovšetkým odmietať xenofóbiu a rešpektovať etnické a náboženské menšiny. Treba dodať, že Schüsselova vláda tieto sľuby nakoniec aj splnila – situácia menšín (9,4 percenta) sa od posledných volieb nijako dramaticky nezhoršila a nijaké pogromy na tureckých prisťahovalcov, ktorí boli hlavným cieľom volebnej kampane FPÖ, sa nakoniec nekonali. Najväčším súperom súčasnej pravicovej koalície na rakúskej politickej scéne je SPÖ. Politická strana, ktorá mala kedysi pevne vyárendované miesto vo vládnej koalícii sa v súčasnosti musela stiahnuť do opozície. Šesťdesiatpäť kresiel, ktoré v 183-člennom parlamente SPÖ získala, zabezpečili síce strane prvenstvo vo voľbách, ale boli neúspechom v porovnaní s ostatnými rokmi a nestačili na vytvorenie koaličnej vlády a postavenie premiéra z vlastných radov. V opozícii sa strana ocitla spolu so zelenými, ktorí získali 15 kresiel a sú naďalej politickou stranou s veľkou perspektívou. Snaha rakúskej vlády o vyriešenie problémov v európskom kontexte má svoje ekonomické opodstatnenie. Rakúsko po svojom vstupe do únie zaznamenalo nárast zahraničných investícií. Dlhodobý negatívny imidž krajiny by mohol tento trend zastaviť, čo si, samozrejme, rakúska vláda neželá. Rakúsko by tak stratilo možnosť využiť geografickú blízkosť ku krajinám Visegrádskej štvorky, ktorá taktiež láka do krajiny zahraničných investorov. Spomalenie hospodárskeho rastu na 0,6 percenta v roku 2002 je dôkazom, že politická kríza mala svoj vplyv aj na ekonomickú situáciu. Naopak, vláde sa aj napriek pomerne nepriaznivej situácii podarilo udržať pomerne nízku nezamestnanosť, ktorá ani v minulom roku neprekročila 5 percent. Stálicou na rakúskom politickom nebi je prezident Thomas Klestil. Bývalý diplomat, ktorého politickú kariéru pred prezidentskými voľbami takmer ukončila osobná milostná aféra, bol však nakoniec v roku 1998 potvrdený vo svojom úrade. Aj počas svojho druhého šesťročného volebného obdobia potvrdil Klestil všetky očakávania Rakúšanov a aj jeho imidž a charizma podržali krajinu v krízových fázach rakúsko-európskych vzťahov. tabuľka Rakúsko – fakty Rozloha: 83 860 km2 Počet obyvateľov: 8,2 milióna Priemerná dĺžka života: 75 rokov muži; 81,5 roka ženy Národnostné menšiny: Chorváti, Turci, Slovinci Hlavné mesto: Viedeň Najvyšší vrch: Grossglockner (3798 m) Administratívne rozdelenie krajiny: 9 spolkových krajov plus hlavné mesto Mena: šiling Hlavný vývozný artikel: strojárske výrobky, papierenské výrobky, poľnohospodárske produkty Medzinárodné smerové telefónne číslo: 0043 Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
