O štrajkoch a lietajúcich profesoroch

„Keď títo mladí doštudujú, tak máme po chlebe,“ pamätám si povzdych priateľa zo začiatku 90. rokov. Strojný inžinier so slabou znalosťou ruštiny to vtedy veru nemal na ružiach ustlaté. Jeho tvrdenie bolo postavené na úsudku, že nastupujúca generácia bude vyrastať v slobodnom prostredí a bude mať vytvorené podstatne lepšie podmienky na štúdium. Oba tieto faktory by mali logicky vplývať na zvýšenú kvalitu výučby.
Počet zobrazení: 2004

„Keď títo mladí doštudujú, tak máme po chlebe,“ pamätám si povzdych priateľa zo začiatku 90. rokov. Strojný inžinier so slabou znalosťou ruštiny to vtedy veru nemal na ružiach ustlaté. Jeho tvrdenie bolo postavené na úsudku, že nastupujúca generácia bude vyrastať v slobodnom prostredí a bude mať vytvorené podstatne lepšie podmienky na štúdium. Oba tieto faktory by mali logicky vplývať na zvýšenú kvalitu výučby. Ukazuje sa však, že jeho úvahy sa celkom nenapĺňajú a realita je trochu iná... Kvalita absolventov škôl veľmi nerastie, ba naopak, často počuť ponosy, že sú na tom horšie ako ich predchodcovia spred desiatich rokov. Kde sa stala chyba? Dôvodov je isto viac. Jedným z nich je aj celospoločenská klíma, v ktorej vzdelanie zohráva čoraz menšiu rolu. Klasická schéma, keď aj pre toho najjednoduchšieho človeka bolo obrovskou prestížou „mať v rodine lekára alebo inžiniera“, je skôr minulosťou. Koniec koncov načo sa moriť s niečím, čo má neistú budúcnosť, keď k peniazom sa dnes dá dopracovať aj inou cestou... Zmenilo sa i samotné postavenie školy a pedagógov. Zabúda sa pritom na skutočnosť, že škola je popri rodine jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý pôsobí na vývoj detí. Do veľkej miery predurčuje, ako sa mládež bude správať a nazerať na svet. A tu je samotné jadro problému - pedagógovia. Je veľmi dôležité, aby to boli výrazné a vzdelané osoby, tešiace sa rešpektu. Ako pre LN poznamenal humorista Ladislav Smoljak, sám bývalý „kantor“: „Takou osobnosťou ťažko môže byť človek so spoločenským statusom zle plateného úradníka.“ Aj preto sa na začiatku školského roka rozhodli českí pedagógovia vstúpiť do štrajku. Nechcú byť iba zle platenými úradníkmi, ale chcú si vydobyť dôstojné postavenie ľudí, ktorí sa v spoločnosti tešia prirodzenej úcte. Pred dvoma mesiacmi to vyzeralo tak, že sa k nim pripoja aj ich slovenskí kolegovia. Júnová trištvrtemiliardová injekcia, ktorú im odklepol Dzurindov kabinet, má zatiaľ, zdá sa, upokojujúce účinky. Nezodpovedaná však zostavá otázka, prečo v rezorte, v ktorom ustavične chýbajú peniaze, sa nimi mrhá na zakladanie nových a nových univerzít. Z vôle jednej strany sa tu najprv vybudovali tri truc univerzity, potom si ďalšia presadila svoju katolícku a najnovšie k nim pribudne maďarská. Pýtam sa načo? Zvýši sa tým kvalita výučby na vysokých školách? Jeden známy ma síce presviedčal, že rozširovať sieť vysokých škôl má zmysel, argumentujúc tým, že v každej malej dedine bola kedysi židovská škola - ješiva, ktorá šírila vzdelanosť, a takú istú úlohu majú tieto školy zohrávať aj dnes. No univerzita by predsa mala plniť univerzálnejšie poslanie - študenta formuje aj prostredie, v ktorom žije. Ako ho môže formovať absolútne provinčné prostredie? Mimochodom, kde do týchto nových ustanovizní vezmú kvalitných ľudí? Alebo budú „lietajúci profesori“ krúžiť medzi Bratislavou, Trnavou, Nitrou a Ružomberkom, aby napokon v piatok pristáli v Komárne? Význam slova univerzita za uplynulých trinásť rokov absolútne zdevalvoval. Kvantita nahradila kvalitu a z dvoch ich tu zrazu máme sedemnásť!!! A ja sa preto pýtam: Kto bude mať odvahu a zastaví tento chorý trend?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984