Badžgoniáda
SDKÚ v posledných týždňoch čelí novému škandálu. Po aférach, akými boli predaj akcií VSŽ, neudelenie licencie pre tretieho mobilného operátora a nákup ľahkých motorových súprav, je na svete ďalšia kauza – podozrenie z korupcie. V prípade figuruje meno podnikateľa Jána Badžgoňa. Premiér Mikuláš Dzurinda pristúpil k problému veľmi svojsky. Zaujal pozíciu mŕtveho chrobáka, tváriac sa, že nič nevidí a nepočuje: „Nikdy nebudem komentovať podvrhy a akože odpočúvanie. To je nonsens, voda na mlyn mafii a tým, ktorí chcú tento systém deštruovať, pretože ich ohrozuje.“ Možno je odpočúvanie naozaj jednou z hier, ktorej cieľom je diskreditovať SDKÚ. No aj v tom prípade premiér dlhuje verejnosti vysvetlenie. Ak má čisté svedomie, z pozície predsedu vlády a predsedu strany by mal zaujať jasné stanovisko a nepchať hlavu do piesku. Alibizmom zaváňa tvrdenie, že sa nepotvrdila autenticita zverejnených prepisov nahrávok. Ide o to, či boli hovory odpočúvané legálne alebo nelegálne, alebo o samotný obsah rozhovorov? V danom prípade je podstatné najmä to druhé, alebo nie? Bez vetra sa ani lístok nepohne Staré príslovie naznačuje, že ak sa niečo začne verejne pretriasať, isto na to existuje aspoň minimálny dôvod. Premiérovo tvrdošijné mlčanie môže byť dôkazom toho, že predsa len existuje vzťah medzi Badžgoňom, Palackom a Dzurindom. Podľa viacerých informácií je totiž podnikateľ Badžgoň ,,veľmi zbehlý" v projektoch financovaných z prostriedkov eurofondov, pričom má vybudované veľmi dobré väzby v regiónoch na ľudí z VÚC. Bez nich a politického ,,krytia“ by to isto nemal také „easy“. Vo výberových projektoch sa točia celkom slušné peniaze a napriek kontrole zo strany orgánov únie je rozhodnutie na miestnych úradníkoch. A preto má možno tajná služba dôvod zaujímať sa o čistotu podnikania tohto pána a odpočúvať jeho telefonáty. Najmä potom, keď pre podozrenie z korupcie musel odísť z Úradu vlády SR Roland Tóth, ktorý mal na starosti finančné prostriedky z eurofondov. O jeho bačovaní si čvirikali už aj vrabce na strechách. Len čo prepukla aféra v médiách, padla hlava jeho nadriadeného Pavla Hamžíka, a napokon odvolali aj Tótha. Mimochodom, teraz pracuje vo firme, ktorá získala finančné prostriedky zo zdrojov EÚ. Žeby náhoda? Takže nie mafie, ale samotné SDKÚ ,,deštruuje systém“ tým, že mlčí. Preto by sa dnes nemali hriechy zamiesť pod koberec, ako sa to robievalo doteraz. Smer velí do útoku Tejto témy sa vďačne chopila opozícia. Keď na hodine otázok premiér Dzurinda odbil najmladšieho poslanca parlamentu Róberta Madeja slovami ,,toto sú vaše praktiky – politika na báze mafiánskych podvrhov“, Smer udrel na veľmi citlivú strunu s vedomím, že môže vytĺcť celkom slušný politický kapitál. Samozrejme, svoje nie celkom transparentné financovanie (pred) predvolebnej kampane ficovci radšej ,,takticky“ opomenuli, čo im Dzurinda pripomenul poznámkou, že Smer ,,si má pozametať pred vlastným prahom“. No minuloročná kampaň pomaly upadá do zabudnutia a v spoločnosti väčšmi rezonujú aktuálne témy. Korupcia a klientelizmus je z pohľadu opozície vynikajúca téma, ktorou možno zaujať široké spektrum voličov. Najmä v situácii, keď je koalícia oslabená aférami údajných odpočúvaní. Robert Fico spolu s ďalšími poslancami podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej chce plénu predložiť Uznesenie k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky. Či pôjde iba o prázdne mlátenie slamy, alebo o vecnú diskusiu uvidíme už túto stredu v parlamente. No zdá sa, že Fico je bojovo naladený: ,,Pán Dzurinda by si mal uvedomiť, že svojimi nevysvetlenými väzbami na rôzne záujmové skupiny, ktoré dlhodobo sprevádzajú ich vládne pôsobenie, destabilizujú demokratický systém na Slovensku v jeho základoch, pretože okrem toho, že sú zdrojom klientelizmu, sú vo výkonoch svojich ústavných funkcií podľa všetkého ovládaní podnikateľskými skupinami bez voličskej legitimity.“ Otázku: ,,Kto vládne v tomto štáte?“ si nekladie iba Fico, ale aj koaliční partneri, ktorí z minulotýždňovej koaličnej rady odchádzali nespokojní. Pavol Rusko síce ,,zobral na vedomie, že Dzurinda sa takto rozhodol postupovať,“ no o dva dni nato sa šesť poslancov ANO podpísalo pod podnet na zvolanie mimoriadnej schôdze. Dosť čudný postup, ktorý svedčí o nalomenej dôvere vo vnútri koalície. Aj keď šéf aliancie sa pod návrh nepodpísal, určite si vychutnal, ako jeho partajní kolegovia vrátili dzurindovcom úder späť, podľa pravidla: ,,Akú dostaneš, takú vráť.“ Na celej záležitosti je azda najpikantnejší bod 4 uznesenia, v ktorom sa uvádza: ,,Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby vzhľadom na závažné podozrenia existencie korupcie v slovenskom politickom systéme nepokračovala v prípravách na privatizáciu ďalších strategických podnikov, ktorá môže byť vzhľadom na doterajšie skúsenosti s jej netransparentnosťou najvýznamnejším zdrojom nezákonného obohacovania sa jednotlivých politikov a financovania politických strán.“ To, že takéto uznesenie vychádza z iniciatívy Smeru, ktorý dlhodobo kritizuje privatizáciu SPP a iných strategických podnikov, je pochopiteľné, menej logický je však postup Ruskových liberálov presadzujúcich všade voľný trh. Ide teda skôr o chladnokrvný kalkul s cieľom odpútať pozornosť od vlastných problémov? Epilóg V stredu hodlá Robert Fico v parlamente predložiť celý výpočet káuz spojených s SDKÚ, no potláčanie korupčných praktík je predovšetkým v rukách koalície. Čaká na to aj Európsky parlament, ktorý si ešte pred ratifikáciou vstupu Slovenska do únie vyžiadal na túto tému od vlády osobitnú správu. Plánov na eliminovanie tohto negatívneho javu bolo pritom stanovených dosť. Koalícia by preto mala radšej napnúť sily a v názorovej zhode naštartovať proces prijatia nových zákonov. A zároveň zvýšiť tlak na úradníkov a ďalšie orgány, aby v rámci svojich kompetencií skutočne pri podozreniach konali. Zefektívnenie práce policajných orgánov, prokuratúry, súdov, ale aj daňových, colných a iných finančno-kontrolných inštitúcií prospeje všetkým občanom.
