Neúplná skladačka
Chcete, aby Ukrajina bola parlamentno-prezidentskou republikou? Nie, odpovedalo 45 percent účastníkov prieskumu, ktorý pripravila organizácia Social Monitoring Center s Inštitútom pre sociálny výskum. Osemnásť percent povedalo áno a 37 percent pýtaných sa nevedelo jednoznačne vyjadriť. Tých posledných 37 percent tvorí cieľovú skupinu pre proreformnú PR kampaň, ktorá nedávno na Ukrajine odštartovala. Ak sledujeme históriu moderných politických reforiem, zistíme, že táto myšlienka nie je na Ukrajine nová. Pôvodne s ňou prišli pravicovo orientované strany ukrajinského parlamentu v poslednom volebnom období. Hlavným dôvodom bola viera, že takto postavená reforma priblíži krajinu k demokratickým štandardom tým, že zlepší (respektíve vytvorí) rovnováhu síl a podporí konštruktívnu spoluprácu medzi Najvyššou radou a vládou. Samozrejme, takýto systém prinesie značné zisky parlamentnej väčšine tvoriacej vládu, no na druhej strane, všetci budú vedieť, kto je zodpovedný za prípadné zlyhania v spolupráci medzi predstaviteľmi exekutívy a legislatívy. Poprednú úlohu v rozhodovacom procese by mal teda získať parlament, ako ogán reprezentujúci záujmy občanov Ukrajiny, a predseda vlády, najvyšší predstaviteľ výkonnej moci. Okruh prezidentských právomocí by bol ohraničený na reprezentatívne a administratívne funkcie. Myšlienku si následne „požičal“ Leonid Kučma, označil ju dokonca za vlastnú iniciatívu. Posledná verzia novely, predložená poslancom 6. marca 2003, zahŕňala zníženie počtu poslancov na 381 (300 reprezentujúcich politické strany a 81 Autonómnu republiku Krym, mestá Kyjev a Sevastopoľ a regióny). Všetky zákonné normy bude schvaľovať horná aj dolná komora parlamentu. Návrh zaväzuje dolnú komoru parlamentu vytvoriť vládnu väčšinu do jedného mesiaca po voľbách, personálne vytvoriť nový vládny kabinet do 60 dní po odstúpení predchádzajúceho (okrem ministrov obrany a vnútra, ktorých dosadí prezident), prijať štátny rozpočet pre nasledujúci rok najneskôr 1. decembra. Ak parlament nesplní tieto podmienky, prezident je oprávnený rozpustiť dolnú komoru. Niet pochýb, že horná komora bude mať najprivilegovanejšie postavenie – „senátori“ sa riziku odvolania prezidentom vyhnú. Ďalšia kontroverzia spočíva v posilnení priamej demokracie oproti zastupiteľským orgánom. Podľa návrhu novely: „Zákony (okrem daní, rozpočtu a amnestií) môžu byť prijaté vo všeľudovom referende, budú mať najvyššiu právnu silu a nebude ju musieť potvrdiť nijaký štátny orgán alebo predstaviteľ.“ To rozhodne neposilňuje postavenie parlamentu. Pozoruhodný je aj návrh vykonávať všetky voľby (parlamentné, prezidentské a komunálne) v tom istom roku. Dá sa to vysvetliť dobrým úmyslom znížiť náklady štátu, no odporuje to odporúčaniam, ktoré predložili mnohé organizácie monitorujúce voľby. Podľa nich je časové rozloženie volieb potrebné pre prehľadnosť volebného procesu pre voličov a pre uľahčenie procedúry zostavenia zoznamov voličov. Ak poslanci prijmú návrh, jeho vykonanie bude viesť buď k predčasným parlamentným voľbám v 2004, alebo predĺženiu prezidentského obdobia do roku 2006. Prvý prípad nevyzerá veľmi reálne. Poslanci nebudú chcieť opustiť svoje úrady o dva roky skôr, než je potrebné. Navyše, predčasná volebná kampaň si vyžiada extra náklady, čo znamená straty miliónov. V druhom prípade budú mať proprezidentské politické sily navyše dva roky na posilnenie svojich síl, a opozícia bude mať reálnu šancu dohodnúť sa na prezidentskom kandidátovi. Ďalší veľmi dôležitý bod, o ktorom sa veľmi nehovorí, je, že parlamentno-prezidentský systém dáva parlamentu príležitosť voliť prezidenta. Toto riešenie vyzerá veľmi radikálne, berúc do úvahy súčasnú politickú situáciu. Aj tie najneočakávanejšie prognózy sa však v búrlivom ukrajinskom politickom priestore môžu stať pravdou. Neprekvapuje, že reakcie ukrajinských politikov na tento návrh poznačila nedôvera a komentáre sa najčastejšie niesli v duchu „uvidíme“. Politickí analytici a väčšina poslancov neverí v rýchle prijatie tohto návrhu, keďže základnou podmienkou je nájsť ústavnú väčšinu 300 hlasov. Návrh obsahuje množstvo trhlín a nejasností, ktoré treba opraviť, a to zaberie istý čas – oveľa viac než dva mesiace dané prezidentom parlamentu na podrobné stanovisko a verejnú diskusiu. Na záver sa vráťme späť k názorom verejnosti na reformu. Ukazuje sa, že Ukrajinci nevidia zmysel tejto reformy a skôr sa usilujú odhadnúť, aké výhody z jej možného prijatia získa prezident Kučma. Bezpochyby, jeho politické zisky sú priveľmi zreteľné. Ak sa mu predĺži mandát, získa možnosť určiť svojho nástupcu a nájsť si inú efektívnu cestu na zachovanie moci (napríklad post senátora či predsedu vlády). A tak analýzy jeho snáh „poistiť sa“ sa stali jedným z najobľúbenejších hlavolamov ukrajinských politikov, analytikov a ostatných hráčov. No bežní občania nie sú veľmi zaujatí hľadaním výhod a nevýhod nového systému, ktorý sa tak aktívne propaguje. Majú svoje vlastné, omnoho prozaickejšie hlavolamy. Písané pre Transitions On-line, publikované so súhlasom autorky
Preklad Peter Smrek
