Kniha o ruskej ceste na Mesiac
Viktor Pelevin je dnes asi najznámejším a najprekladanejším súčasným ruským spisovateľom. Časopis New Yorker ho dokonca zaradil medzi šesť najzaujímavejších mladých svetových autorov. Hovorí sa o ňom, že do literatúry vrátil to, čo v nej už citeľne začínalo chýbať – totiž čitateľa. Ruský literárny kritik Vjačeslav Kuricyn na Pelevinovu adresu poznamenal: „Jeho knihy otvoria aj tí, ktorí inak čítajú nanajvýš telefónny zoznam.“ Neznamená to však, že jeho texty sú plytké a gýčové. Pelevin je mimoriadne sčítaný a kultivovaný autor, ktorý si milióny čitateľov získal spôsobom, akým opisuje ruskú sovietsku a postsovietsku realitu. Robí tak spôsobom dostatočne inteligentným, a bolo by ho možné – hoci proti jeho vôli – zaradiť k postmodernistom. Pelevinove texty sú viacvýznamové, plné odkazov. Napríklad hlavný hrdina románu Omon Ra sa volá Omon Krivomazov. Priezvisko nám evokuje Dostojevského a pôvod krstného mena odhaľuje sám autor hneď na prvých stránkach knihy, keď vysvetľuje, že je to vlastne skratka neslávne známych oddielov ruskej tajnej milície. Navyše prezývka, ktorú Omon Krivomazov používa pri svojej „vesmírnej“ misii, je Ra, teda meno staroegyptského boha Slnka. Toto spojenie len dokresľuje bizarnosť situácie, do ktorej sa hlavný hrdina dostane. Pre Pelevinove romány je však dôležité to, že takéto metatextové narážky netvoria podstatu diela, ale sú len akousi „pridanou hodnotou“. Aj bez nich sú jeho knihy dostatočne zábavné a absolútne zrozumiteľné pre každého aspoň priemerne inteligentného čitateľa, ktorý v nich nájde typické ikony ruskej postsovietskej spoločnosti – nových Rusov, oligarchov, drogy, internet, mýty o osobnostiach sovietskeho života, americké filmy a podobne. Záhadný spisovateľ Pelevinov úspech je azda umocnený aj aureolou záhadnosti, ktorá ho obklopuje. Žije prevažne v zahraničí, odmieta väčšinu rozhovorov, nerád sa fotografuje a keď už musí, obzčajne si nezabudne nasadiť aspoň čierne okuliare, nevyhľadáva kontakt s verejnosťou a ani medzi literátmi nemá a ani nehľadá nijakú spriaznenú dušu. Výnimku možno tvorí jeho veľmi kladný vzťah k internetu (na jeho osobnej stránke sa napríklad nachádza väčšina jeho románov a poviedok v plnom znení a je možné si ich bez problémov a poplatkov stiahnuť). Mnohých šokoval, keď sa svojho času rozhodol vystúpiť z dobrovoľnej izolácie a poskytol obsiahly rozhovor. Neurobil tak však pre nijaký významný časopis, ale rozhodol sa pre internetovú konferenciu, na ktorej mu mohol poslať otázku ktokoľvek, kto mal záujem. (Časť z nej uverejňujeme.) Omon Ra Tento román je, v skratke povedané, príbehom ruského chlapca, ktorý sa odmalička chcel stať kozmonautom a nakoniec sa mu to aj podarilo. Má to však pár háčikov. Ten najzávažnejší spočíva v tom, že ruská technológia akosi nie je schopná dobehnúť ruské myslenie: „...o príliš mnoho síl nás pripravila vojna, príliš dlhý a rozhorčený bol aj zápas s ohlasmi minulosti a s nepriateľmi vo vnútri zeme. A tak sme zatiaľ nad Západom nestihli zvíťaziť technologicky. Ibaže zápas ideí, to je oblasť, v ktorej sa nesmieme zastaviť ani na okamih. Paradoxom je – a vlastne dialektickým – že klamom napomáhame pravde, pretože marxizmus v sebe prináša univerzálne víťaziacu pravdu, zatiaľ čo to, za čo dáš svoj život, je formálne podvod.“ V tom je vlastne aj odkaz celej knihy – život malého Omona už od začiatku sprevádza určitá rozpoltenosť. Tá sa prejaví napríklad vtedy, keď už ako malý chlapec prvýkrát skúsi alkohol a v malej zastrčenej garáži kdesi na periférii mesta si prezerá časopis s lietadlami. Kontrast medzi úžasnými vynálezmi v časopise a ošarpanou smradľavou garážou dokáže Pelevin veľmi plasticky vykresliť na minimálnom priestore. Podvodom sa neskôr ukáže aj celá kozmonautická príprava – ruská technológia totiž nie je schopná na diaľku ovládať lunochod, ktorý má pristáť na Mesiaci, a preto v ňom musí sedieť utajený pilot. Jeho kolegovia sedia aj v každom stupni „automatickej“ nosnej rakety a pri ich postupnom odpájaní obetujú svoj život. Tento osud čaká aj hlavného hrdinu Omona, ktorého úlohou je riadiť lunochod priamo na Mesiaci. Pelevinova fantázia však príbeh dovedie nakoniec do úplne nečakaného konca, vo svetle ktorého nadobudne celá kniha nový zmysel. V románe Omon Ra, rovnako ako v ostatných Pelevinových knihách, cítiť autorovu fascináciu prudkým striedaním obrazov a zdanlivou koexistenciou niekoľkých (niekedy absolútne protichodných) realít. Práve kvôli tomu prijíma česká literárna kritička Libuše Bělunková pre Pelevinovo dielo označenie „kritický solipsizmus“ a prirovnáva ho ku knihám českého prozaika Jiřího Kratochvíla. Myslím si, že Pelevinov mimoriadny čitateľský úspech spočíva práve v jeho schopnosti spojiť pomocou inteligentného (a čierneho) humoru svoje často naozaj „uletené“ vízie (napríklad všetkým chlapcom, ktorí sa zúčastňujú na „kozmickom“ výcviku, hneď na začiatku a bez ich vedomia odrežú obe nohy, aby sa zmestili do rakety) s bežnou skutočnosťou, ktorú každý Rus zažíva deň čo deň. Z hľadiska našej literárnej skúsenosti možno Pelevina najskôr vnímať ako prepojenie vízie sveta Petra Pišťanka a Rudolfa Slobodu. Presnejšie povedané – Omon Ra by mohol byť niečím medzi Rivers of Babylon a Narcisom. Určite stojí za to si toto zvláštne spojenie prečítať. (Viktor Pelevin: Omon Ra. Vydavateľstvo Dokořán, Praha 2002, preklad Libor Dvořák.)
