Vplyv médií nebude taký rozhodujúci
Ľudmila Benkovičová, Odbor mediálneho výskumu SRo
Akú úlohu zohrajú médiá v predvolebnej kampani? - Médiá, najmä elektronické, sú dominantným nositeľom informácií v našej spoločnosti. Empiricky zmerať ich vplyv na rozhodovanie voličov je však veľmi ťažké. Nedá sa totiž vydeliť z celkového systému faktorov, ktoré ovplyvňujú občana v procese volebného rozhodovania sa. Nazdávam sa, že ich vplyv na konečný výsledok vo voľbách v roku 2002 bude po skúsenostiach verejnosti s úlohou médií v predchádzajúcich parlamentných voľbách menej rozhodujúci a menej určujúci, ako si predstavujú niektoré politické subjekty. Je možné spájať niektoré politické strany priamo s médiami? - Podľa poznatkov OMV SRo z konca minulého roka, keď sme respondentom reprezentatívneho výberového súboru položili batériu otázok, ktorá sa týkala toho, ako jednotlivé celoslovenské médiá – printové i elektronické – informujú o politických stranách, objektívne informovanie verejnosti sa spája predovšetkým so Slovenským rozhlasom. Ten pri každej posudzovanej strane v očiach verejnosti vyšiel ako najobjektívnejšie médium. Na ilustráciu uvediem, že pokiaľ ide o najsledovanejšie slovenské médium – TV Markíza – tak každý druhý oslovený v čase výskumu vyslovil názor, že informácie o HZDS sú skreslené v smere vyzdvihovania negatív, pri SNS tento názor vyslovilo 40 percent, Smere 27 a SDĽ 26 percent opýtaných. Naopak, TV Markíza jednostranne informuje, resp. priveľmi zvýrazňuje pozitíva pri informovaní o SDKÚ (30 percent), SMK (21), KDH (20), no najmä pri informovaní o ANO, kde viac ako polovica participantov výskumu hovorila o neobjektívnosti a výraznom zdôrazňovaní pozitív tohto politického subjektu. Dá sa už teraz odhadnúť správanie sa prvovoličov v týchto voľbách? - Skupina prvovoličov predstavuje približne 370 tisíc osôb. V celku elektorátu Slovenska, čo je v súčasnosti vyše 4,1 milióna registrovaných voličov, to nie je rozhodujúce. Zároveň je to však skupina, ktorá vo všetkých sledovaných ukazovateľoch menej výrazne prejavuje záujem o politické a spoločenské dianie, čo je vzhľadom na hodnotové orientácie tejto vekovej kategórie úplne pochopiteľné. Má, v porovnaní s ostatnou dospelou populáciou, oveľa nižší záujem zúčastniť sa nielen na septembrových zákonodarných, ale akýchkoľvek voľbách. Svojimi súčasnými volebnými preferenciami sa viac, ale nie výlučne, orientuje na novovzniknuté mimoparlamentné strany – Smer a ANO. Aký je váš názor na teóriu takzvaných skrytých voličov? Dá sa na ňu odvolávať? - Tento fenomén sa vynoril v argumentácii výskumníkov v súvislosti s voľbami v roku 1994. Vtedy viaceré renomované výskumné agentúry mimoriadne podcenili vo svojich predvolebných výskumoch volebný zisk víťaznej koalície HZDS-RSS, a to o osem až 13,5 percenta. Vysvetlenie nezhody medzi výskumnými predikciami a realitou volieb sa hľadalo v rozličných faktoroch. Jedným z nich bol aj faktor skrytých voličov. Pre mňa je to akýsi tajomný, bližšie nešpecifikovaný a nekonkretizovaný fenomén, ktorého výskyt je skôr náhodný a účelový ako zákonitý. Napríklad vo volebnom výskume, ktorý v čase volieb v roku 1998 realizovalo už dnes neexistujúce NCMK pre potreby STV, skrytí voliči nepôsobili, ale v inom volebnom výskume realizovanom pre TV Markízu v tom istom čase sa ním vysvetlilo chybné určenie formálneho víťaza volieb. Podľa vyjadrení viacerých analytikov sa predpokladal aj v prezidentských voľbách v roku 1999, ale efekt skrytých voličov nenastal. Môžete načrtnúť hlavné rozdiely v správaní sa občanov v prieskumoch a následne za volebnou plentou? - Kľúčový rozdiel spočíva v tom, že voľby sú realitou a predvolebné výskumy iba akousi simuláciou reálnych podmienok. K volebnej schránke musíte reálne prísť, vykonať volebný akt, kým vo výskume deklarujete svoj viac alebo menej pevný úmysel, ktorý nakoniec nemusíte realizovať. Zároveň výber strany v reálnych voľbách urobíte iba raz, je konečný a nemenný, kým vo výskumoch môžete ľubovoľne meniť politickú stranu. Čo spôsobí veľké množstvo subjektov uchádzajúcich sa o priazeň voličov v jesenných voľbách? - Ak zoberieme do úvahy mimoriadne nízku prestíž politiky a politikov, frustráciu populácie zo skutočnosti, že politici sa prioritne, a pritom s absenciou primeranej politickej kultúry, zaoberajú straníckymi problémami a nedostatočne riešia otázky, ktoré trápia radových občanov, potom ďalšia fragmentácia existujúcej politickej scény na Slovensku môže pocit znechutenia z politiky ešte posilniť. V kontexte blížiacich sa volieb, 29 kandidujúcich politických subjektov, najviac vo volebnej histórii Slovenska po roku 1990, môže prispieť skôr k zníženiu ako zvýšeniu volebnej účasti. Čo bude, podľa vás, dominovať v predvolebnej kampani? - Strany vládnucej koalície, predovšetkým SDKÚ, SMK, KDH a SDĽ, budú vo svojej politickej reklame tematicky preferovať najmä integračné úspechy Slovenska. Opozičné subjekty, osobitne HZDS, budú v kampani rozvíjať potrebu efektívneho riešenia tých problémov, ktoré najviac znepokojujú Slovákov, t.j. domácich sociálnych a ekonomických pomerov. Po prvýkrát vo voľbách kandidujúce politické subjekty – Smer, ANO, ale aj HZD – sa podľa môjho názoru budú usilovať relatívne rovnomerne profitovať tak z tém vnútornej, ako aj zahraničnej politiky SR. Podľa čoho sa budú rozhodovať terajší nerozhodnutí voliči pred volebnou miestnosťou? - Poznatky z predchádzajúcich volieb svedčia o tom, že približne dve tretiny účastníkov volieb si svoju stranu vybrali ešte pred samotnou volebnou kampaňou. Tretina sa definitívne rozhodla, koho bude voliť, až počas kampane. V samotný deň volieb sa voličsky rozhodlo osem percent z tých, čo boli voliť. Ukazuje sa, že tie sociálno-demografické zoskupenia, pre ktoré je charakteristický vyšší počet nerozhodnutých voličov – teda ženy, generácia do 30 rokov, ľudia so stredoškolským vzdelaním, študenti a nezamestnaní – sa celkovo častejšie rozhodujú až tesne pred voľbami – buď v deň volieb, alebo určitá časť až priamo vo volebnej miestnosti. Pokiaľ ide o volebné rozhodovanie nerozhodnutých, platia pre nich tie isté determinanty ako pre rozhodnutých – najmä vplyv rodiny a priateľov. Až sekundárne ovplyvňujú volebné rozhodnutie samotné charakteristiky viažuce sa na kandidujúce strany.
zhovárali sa Jana Matúšová a Martina Pavlíková
