Ako sa vyberajú hrozienka z koláča

Vysoké školy v každej krajine pripravujú odborníkov, ktorí by mali nielen pozdvihnúť vzdelanostnú úroveň a mozgový potenciál krajiny, ale prispieť svojimi vedomosťami aj k rozvoju ekonomiky v rodnej vlasti, dostať ju prípadne zo závozu zaostávania
Počet zobrazení: 2057

Vysoké školy v každej krajine pripravujú odborníkov, ktorí by mali nielen pozdvihnúť vzdelanostnú úroveň a mozgový potenciál krajiny, ale prispieť svojimi vedomosťami aj k rozvoju ekonomiky v rodnej vlasti, dostať ju prípadne zo závozu zaostávania. Slovensko podľa prepočtu prognostikov dobehne pri optimálnych podmienkach v životnej úrovni susedné Rakúsko za 60 rokov. Možno skôr, možno neskôr. Závisí to aj od toho, či sa naše mladé mozgy (po tom, čo im štát poskytne bezplatne vzdelanie) pustia hromadne v nohy a budú ešte viac prehlbovať sociálno-ekonomický rozdiel medzi vyspelými krajinami a Slovenskom, alebo nie. Bolo by nemorálne zatvárať mladým priestor pre spoznávanie sveta, nadobúdanie skúseností. Nemožno im zazlievať, že hľadajú šťastie inde, keď doma nenachádzajú primerané príležitosti. Napokon, mnohí sa vracajú domov so získanými vedomosťami a zarobenými peniazmi. Verbujú aj univerzity V rokoch 1948 až 1989 odišlo z vtedajšieho Československa asi 580 000 ľudí, z ktorých mala pätina vysokoškolské vzdelanie. Po novembri 1989 sa podľa očakávania „roztrhlo vrece“ emigrácie a podobná situácia je aj v ďalších postkomunistických krajinách. Odchádza sa najmä za prácou a nezanedbateľná časť migrantov je v mladom veku po skončení vysokej školy. Pravda, žiadané sú len vybrané kategórie a dopyt sa mení podľa trendov. Ľahšiu pozíciu majú už niekoľko rokov počítačoví odborníci, no nestratia sa ani experti na jadrovú energiu a od útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku je záujem aj o biológov. Existujú totiž obavy, že časť zle platených vedcov začne pracovať pre teroristov alebo tzv. problémové krajiny, napríklad Irak. Najaktívnejšie v zháňaní mozgov sú (ako inak?) Spojené štáty. Pred mesiacom dokonca deväť amerických univerzít lákalo v Prahe záujemcov o štúdium v rámci náborového turné. Väčšina škôl dokonca ponúkala pôžičky, z ktorých sa dá štúdium hradiť, a študenti si môžu prostredníctvom úväzku náklady na štúdium čiastočne odpracovať priamo na univerzite. Predsa však – cena za ubytovanie sa pohybuje okolo troch až štyroch tisíc dolárov ročne. A dôvod nevšedného záujmu? Počet Európanov na amerických univerzitách je podstatne nižší ako napríklad uchádzačov z Ázie, ktorí tvoria takmer dve tretiny zahraničných študentov v USA. No keďže tam vysokoškolská príprava špičkového experta stojí priemerne 600 000 dolárov a na získanie nového odborníka stačí vynaložiť od 35 do 55 000 dolárov, USA pochopiteľne radšej vyberajú hrozienka z koláča. Dlhodobo úspešné USA Americká politika získavania mozgov je už niekoľko rokov úspešná. Získali už okolo dvoch miliónov ľudí a pribúdajú ďalší. Mnohí vedci sa v tamojších podmienkach vypracujú tak, že získajú aj titul nositeľa Nobelovej ceny. Stačí si prezrieť zoznam nositeľov tohto prestížneho ocenenia. Mená hovoria za všetko. Pre kategóriu „prínosných špecialistov“ udeľujú USA i dlhodobé pracovné víza. Limity prijímaných počítačových odborníkov presiahnu ročne stotisíc osôb. V susednej Kanade sa uplatňuje systém bodového ohodnotenia pracovných kvalít žiadateľa o imigráciu. Ak má človek bodov dosť, získa vízum, hoci nemá zaistenú prácu. Nový program pre skúsených manažérov a vedcov zaviedli od konca januára vo Veľkej Británii. Pre našich ľudí však predstavuje ťažko prekonateľné obmedzenie. Medzi významné kritériá v bodovacom systéme totiž patrí aj výška predchádzajúcich zárobkov. Bodované minimum pre občanov postkomunistických európskych krajín totiž predstavuje v prepočte okolo pol druha milióna korún za rok. Je zrejmé, že tento bodovací systém je určený predovšetkým pre finančných a bankových odborníkov, špičkových manažérov a vedcov. Samozrejme, že nespí ani Nemecko. V rámci pripravovaného zákona o pracovných povoleniach sa táto krajina chce pokúsiť získať najmenej 20 000 ľudí najmä z radov počítačových odborníkov. Šancu teda majú aj Slováci…

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984