Ľavica je, keď...

Rigoróznu definíciu ľavice sotva nájdete v moderných slovníkoch. Ide skôr o časť politického spektra, ktorá sa stotožňuje s určitými záujmami nižších a stredných vrstiev, obhajuje potreby ľudí práce a ochraňuje sociálne slabšie obyvateľstvo bez ohľadu na pohlavie, národnú, či rasovú príslušnosť.
Počet zobrazení: 1374

Rigoróznu definíciu ľavice sotva nájdete v moderných slovníkoch. Ide skôr o časť politického spektra, ktorá sa stotožňuje s určitými záujmami nižších a stredných vrstiev, obhajuje potreby ľudí práce a ochraňuje sociálne slabšie obyvateľstvo bez ohľadu na pohlavie, národnú, či rasovú príslušnosť. V programoch demokratických ľavicových strán sa skloňujú najmä myšlienky solidarity, rovnosti príležitostí a rovnosti občanov nielen pred legislatívnymi, ale aj spoločenskými a ekonomickými zákonmi. V európskych podmienkach sa za ľavicovú považuje tretina obyvateľov. Väčšina z nich sa k ľavici otvorene nehlási, ale uznáva určitú hierarchiu hodnôt, často skôr intuitívne ako na základe akýchsi filozofických postojov. Slovenská spoločnosť sa od novembra 1989 od ostatných krajín strednej Európy líši celkovou nedokrvenosťou ľavice. Lenže nie v prospech klasickej pravice. Volebné preferencie hltajú rozličné populistické zoskupenia. Tie sa teraz, na rozdiel od 90. rokov, ani neusilujú oháňať dajakou ľavicovou rétorikou. HZDS-ĽS sa oficiálne presunulo zo všeobjímajúceho stredu doprava, podobne predstavitelia niekdajšej Moravčíkovej DU a časť zelených prešli na pozície SDKÚ. Vpravo sa etabluje ANO a ekonomickou časťou svojho programu i Smer. Vlastne všetky strany, ktorých reprezentanti po septembri 2002 majú šancu sadnúť si do poslaneckých kresiel, uvoľnili ľavicový priestor. Napriek tomu... Chyba spočíva v samotnej ľavici. Dlhoročná absencia ľavicových osobností na rebríčkoch popularity predsa musela veštiť, že raz dôjde k celkovému prepadu. V tejto nepríjemnej situácii by teda mali zahodiť za chrbát osobné rozbroje, partikulárne záujmy. Lenže šéfovia tzv. autobusových strán posúvajú latku vlastnej dôležitosti privysoko, striedanie stráží na vrcholných postoch, ani mladé tváre nepomáhajú, weissovci nechcú mať nič spoločné s koncošovcami a naopak, komunisti sa nezreformovali tak ako v Českej republike, ba sa vrátili ďaleko pred gorbačovskú perestrojku. O žalostnom stave ľavicového spektra som sa nedávno opäť presvedčil na fóre asi tucta politických strán, straničiek a hnutí. Nielenže nenašli jednotný jazyk na hodnotenie súčasnosti, ale vošli si do vlasov aj pri posudzovaní nedávnej minulosti. O dajakých spoločných tézach pre tohtoročné voľby nemohlo byť ani reči. Okrem výziev na obsadzovanie tovární, pouličný boj a iných výkrikov do tmy zaznela aj „analýza“ sociálnej demokracie vo svete. Ide vraj o zapáchajúcu mŕtvolu, socialisti a odborári sú stokrát horší ako imperialisti, lebo tí sa aspoň za nič neskrývajú. Mať svoj názor, hoci akokoľvek nepochopiteľný, je legitímnym právom každého občana. Už len preto, aby občas upozornil salónnych politikov, že v kompromisoch - zrejme najmä pod vplyvom svojich majetnejších mecenášov - zachádzajú od ľavicových princípov priďaleko do liberálneho stredu. Dajakých konkrétnych činov extrémistov sa však na Slovensku nemusíme báť. Aj oni sú totiž generáli bez vojska. Pri všetkej úcte k úprimnému úsiliu organizátorov spomínaného fóra o zjednotenie ľavice, tadiaľto cesta sotva povedie. Len či na sklonku súčasného volebného obdobia situáciu zachránia jestvujúce stranícke štruktúry? A čo bude potom? Bude treba ako v pokri poriadne zatriasť pohárom a vrhnúť kocky, aby sa nanovo zoradili, s novými hodnotami. Má to však jeden háčik - naozaj pokroková, seriózna ľavicová politika, tá čo nie je iba panským huncútstvom, by nemala byť pokrové hogo-fogo.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984