Prieťahy v súdnych konaniach pokračujú

V júni tohto roku sa predpokladá uzavretie kapitoly Právo a spravodlivosť v rámci predvstupových procesov SR. Dodnes však nie je schválený zákon o Súdnej rade SR, o ktorom sa hovorí už v novele ústavy. Predpokladá sa, že neschválenie tohto zákona by mohlo ešte väčšmi prehĺbiť už aj tak dosť kolapsový stav súdnictva
Počet zobrazení: 956

V júni tohto roku sa predpokladá uzavretie kapitoly Právo a spravodlivosť v rámci predvstupových procesov SR. Dodnes však nie je schválený zákon o Súdnej rade SR, o ktorom sa hovorí už v novele ústavy. Predpokladá sa, že neschválenie tohto zákona by mohlo ešte väčšmi prehĺbiť už aj tak dosť kolapsový stav súdnictva. Doterajšie neschválenie zákona o Súdnej rade doslova paralyzovalo slovenské súdnictvo. Od 1. júla 2001 totiž Ministerstvo spravodlivosti SR nemá vo svojej kompetencii takmer žiadne personálne otázky, ktoré sa týkajú sudcov. Odvolávať, menovať, prideľovať či prekladať ich totiž môže len Súdna rada. Nefunkčnosť disciplinárnych senátov Jej doterajšia neexistencia má niekoľko priamych dopadov na stav súdnictva. Napríklad sedem sudcov, ktorí uspeli vo výberovom konaní na Najvyššom súde SR, sa od 1. júla 2001 stali de facto sudcami NS SR, ale de iure nie, keďže ich nemal kto preložiť. Takisto dva disciplinárne senáty sú nefunkčné, pretože v každom z nich chýba jeden sudca. To znamená dobrú správu jedine pre sudcov – nemusia sa báť disciplinárneho postihu za subjektívne prieťahy v súdnom konaní. V redakcii máme dôkaz o tom, ako istý sudca do 6. septembra 2000 nenapísal rozhodnutia v dvanástich veciach, v ktorých rozhodol ešte v roku 1998! Dobrovoľná organizácia nad pracovné povinnosti O prieťahoch v súdnom konaní si však dnes na Slovensku už aj vrabce čvirikajú. Opäť jeden prípad za všetky. Pán P. H. z Banskej Bystrice sa ešte v roku 1996 obrátil so svojou žalobou na Okresný súd v Banskej Bystrici. V roku 2000 sa obrátil na ministra spravodlivosti so sťažnosťou na prieťahy v súdnom konaní, keďže dovtedy nebol jeho prípad rozhodnutý. Vtedajšia predsedníčka Okresného súdu v Banskej Bystrici a neskôr kandidátka na funkciu ombudsmana mu napísala takúto odpoveď: „Pri posudzovaní nedostatku som vychádzala zo skutočnosti, že vo veci konajúci sudca pre vykonávanie funkcie prezidenta ZSS v posledných troch rokoch mal veľmi málo času na vybavovanie jemu zverenej agendy.“ Pritom spomínaný sudca nie je nik iný ako Pavol Rohárik. To znamená, že jeho šéfka ospravedlňovala jeho konanie na poste sudcu (teda platenej funkcie) jeho činnosťou v dobrovoľnej organizácii. Tým akoby stavala jeho funkciu nad plnenie si povinností. „Berie plat za pojednávanie a nie za politizáciu v združení. V Rusku, v Slovinsku robia stavovské organizácie cez víkend a vzorovo si plnia svoje povinnosti. Keď ma odvolávali, bola tendencia rušiť krajské súdy, znižovať platy sudcov a pán Rohárik vyzýval v televízii sudcov, aby sa zmierili s nižším platom. Keď minister vystupoval, že treba rušiť krajské súdy, hneď sa za neho postavil. Odvolať Harabina? A už hlásal, že ma treba odvolať. Prečo to robil? No pretože je vydierateľný, pretože si neplnil základné povinnosti. Dávno už nemal čo hľadať v sudcovskom zbore. Keby pracoval u mňa, automaticky dávam návrh na disciplinárne konanie a je vylúčený z radov sudcov,“ povedal pred niekoľkými mesiacmi pre SLOVO predseda NS SR Štefan Harabin. Občan a spravodlivosť Pán P.H. sa chcel so spomínaným sudcom aj súdiť, ale: „Keď som hľadal právnika (právnikov), ktorý by sa ujal môjho prípadu, žiaľ, nenašiel som nikoho, lebo každý mal obavu, že konanie proti sudcom sa mu nijako vypomstí. Ani JUDr. Ján Hrubala nebol ochotný sa ma ujať a on je známy ako ochranca ľudských práv,“ tvrdí v liste, ktorý máme v redakcii, poškodený P. H. Kde sa teda obyčajný človek dovolá spravodlivosti, keď niekomu stačí členstvo v dobrovoľnej organizácii na to, aby bral plat za nič? Alebo sa treba odvolávať na dobré vzťahy s najvyššími predstaviteľmi výkonnej moci? Pritom prieťahy v súdnom konaní potvrdzuje aj Štefan Harabin: „Spory na súdoch sa doslova vlečú dva – tri roky dokonca i sedem až desať rokov.“ Mnohé problémy sú však dnes aj v legislatívnom procese. Podľa predsedu Najvyššieho súdu SR v tom množstve zmien v legislatívnej oblasti stráca prehľad samotný sudca, nieto ešte občan. Napríklad zákon o sociálnom zabezpečení sa novelizoval od roku 1990 44-krát, zákon o priestupkoch 24-krát, Trestný zákon 20 a Zákonník práce 19-krát.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984