Nekonečný príbeh o amaterizme
Máme to my Slováci zložité. Kauza za kauzou sa valí na občana krajiny, v ktorej prekvitá korupcia, neznášanlivosť a šarvátky. Keď raz bude dobový kronikár mapovať našu súčasnosť, celkom isto osobité miesto v historickom almanachu vyčlení kauze zvanej štátna pokladnica. ezaškodí na úvod pripomenúť, čo všetko prináša zákon o štátnej pokladnici. Tak teda predovšetkým: centralizáciu príjmov verejného rozpočtu na jedinom účte štátnej pokladnice, ktorý je vedený v NBS, zabezpečenie dennej likvidity štátneho rozpočtu, platobného styku z jedného miesta (platiteľom je vždy štátna pokladnica) - to znamená, že klient do štátnej pokladnice odovzdá požiadavku na realizáciu platby a platbu zrealizuje až štátna pokladnica zo svojho účtu v NBS, vedenie centrálneho registra majetku vo vlastníctve SR, zavedenie povinnosti rozpočtovým organizáciám odpisovať klientom majetok pre evidenčné účty, zavedenie ochrany účtu klienta pred výkonom exekúcie. Potiaľ litera zákona. Pravda, život je o inom, a na Slovensku osobitne. Achillovka procesu Achillovou pätou sa hneď na začiatku celého procesu stalo výberové konanie na dodávku Informačného systému pre štátnu pokladnicu. Svoje do spektra názorov pridali nezávislí ekonómovia, samozrejme i tí závislí, ministerstvo financií, profesijné združenia a spolky. Tí všetci sa zhodli na skutočnosti, že pri príprave a vypracovaní ideového a vykonávacieho projektu, ktorý v roku 1997 schválila vláda, až po vypracovanie návrhu zákona o štátnej pokladnici a vykonávacích predpisov boli využité skúsenosti z fungovania takýchto systémov vo vyspelých štátoch Európskej únie. Konkrétne vo Francúzsku, v Nemecku, Rakúsku, ale aj skúsenosti Slovinska pri zriadení orgánov štátnej správy. Pritom nešlo o preberanie francúzskeho modelu, ale ani systému ktoréhokoľvek iného štátu. Na základe poznatkov a konzultácií bol pripravený Integrovaný systém štátnej pokladnice pre naše ekonomické prostredie s využitím všetkého pozitívneho v rozpočtovom, daňovom a colnom systéme. Využité boli aj pozitívne skúsenosti z financovania štátu a zo správy verejných financií. V roku 1999 boli pripravené aj dve pilotné pracoviská, na ktorých sa malo overiť fungovanie systému. Na diskusnom fóre sa debatovalo aj o cieľoch, zásadách a fungovaní systému štátnej pokladnice. Osobitná pozornosť sa venovala transparentnosti finančných tokov a ex ante kontrole účelnosti výdavkov, ktorá zamedzuje neoprávnené použitie rozpočtových prostriedkov. Ale pozor! V roku 1999 sa zastavila príprava systému štátnej pokladnice podľa už vládou schváleného projektu. Stalo sa tak napriek stanovisku skupiny medzinárodných odborníkov z Belgicka, Fínska, Islandu, Nemecka, Švédska a z Francúzska, ktoré si objednalo vedenie Ministerstva financií SR. Prečo? Azda pre transparentnosť finančných tokov a dôsledné mechanizmy finančnej kontroly, ktoré sú obsiahnuté v systéme štátnej pokladnice? Pri funkčnom systéme štátnej pokladnice by nebolo možné ľubovoľne hospodáriť s verejnými prostriedkami, znásobila by sa transparentnosť privatizačného procesu. Kto zastaví kolotoč? Štátna pokladnica sa vrátila o krok späť. Minister financií SR František Hajnovič definitívne zrušil tender na informačný systém pre štátnu pokladnicu. Celý proces výberu dodávateľa, ktorý odštartoval už na jeseň roku 2000, sa tak zopakuje od začiatku. Pravda, už v réžii nového vládneho kabinetu. Minister bol pri svojom zdôvodňovaní stručný - dôvodom zrušenia vyhlásenej metódy verejného obstarávania je podstatná zmena okolností, za ktorých sa rokovacie konanie vyhlásilo a nebolo ich možné predvídať. Tender sa prvýkrát prerušil v lete minulého roka pre podozrenie z úplatku. Odvtedy hodnotiaca komisia trikrát vyhlásila víťaza tendra. Uchádzač, ktorý neuspel, sa však vždy odvolal a Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) jeho námietky uznal. Naposledy hodnotiaca komisia rozhodla, že úplne vylúči ponuku už trikrát neúspešného uchádzača z tendra - spoločnosti Siemens. ÚVO však aj toto rozhodnutie označil za nesprávne. Kolotoč sa krúti ďalej a zdá sa, že niet toho, kto by ho zastavil.... Opäť dva mantinely Štátnu pokladnicu potrebuje Slovensko preto, aby mal štát vo verejných financiách poriadok. Ale aj preto, aby sa stal dôveryhodným partnerom svojich dodávateľov. Zákon o štátnej pokladnici stanovil, že povinnosťou štátu je uhrádzať schválené záväzky do termínu splatnosti. Keby sa tak dialo, štát by sa stal partnerom, akým momentálne nie je - partnerom, ktorý platí včas a v plnej výške. Štátna pokladnica je podľa názoru odborníkov rozhodujúcim kľúčom k reforme. Zdá sa, že na Slovensku je to celkom inak. Priveľa nedôsledností a aj priveľa podozrení z korupcie! V EÚ a v USA funguje inštitút tzv. etickej deklarácie, ktorú musí podpísať každý uchádzač v súťaži. Ak sa čo len objaví podozrenie z neštandardných prístupov, uchádzač je zo súťaže vylúčený. V predchádzajúcom zákone o verejnom obstarávaní mal obstarávateľ takmer absolútne práva, uchádzač naopak veľmi malé. Teraz sme pri druhom mantineli, keď mu súčasná legislatíva dáva takmer absolútne práva, napríklad aj na ustavičné podávanie námietok, ktorým sa tender posúva. Prečo však zainteresovaní až teraz prišli na nedostatky v legislatíve? Znova v neprospech občana Na území Slovenska pôsobí približne 2500 organizácií, ktoré svoje účty hradia zo štátnych prostriedkov. Ich štatutárni zástupcovia rozhodujú o peniazoch „štátu“, teda daňových poplatníkov, podľa zákona o štátnom rozpočte a často aj podľa vlastnej úvahy. Môžu si to dovoliť, lebo sú príkazcami i platiteľmi v jednej osobe. Minister financií a vláda sa vždy až dodatočne dozvedia, že rozpočtové a príspevkové organizácie minuli viac, ako im podľa rozpočtu patrilo. Vo vyspelých štátoch poriadok vo verejných výdavkoch udržiava štátna pokladnica. Teda všetky príjmy, výdavky, pôžičky a garancie verejnej správy sa vedú na jednom účte. Z neho pokladnica uhrádza iba oprávnené, teda plánované výdavky, a iba v takej výške, v akej boli schválené. Napriek viacerým pokusom Slovensko zatiaľ tento „inštitút“ jednoducho nemá. Aj preto alebo práve preto, že ani jedna doterajšia vláda nebola schopná korektným a transparentným postupom vybrať dodávateľa kvalitného informačného systému, ktorý je základom pre fungovanie štátnej pokladnice. Záverečné slovo zatiaľ neodznelo. Aj keď viaceré politické strany už avizovali, že v prípade uzavretia nevýhodného tendra podajú trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, všetko je v polohe dohadov, domnienok a karty predvolebného boja. Žiaľ, tak ako vo väčšine slovenských káuz, v neprospech občana tejto krajiny.
