Budúcnosť a minulosť

Koncom minulého týždňa sa uskutočnilo ďalšie pravidelné stretnutie Mladej demokratickej ľavice na Jankovom vŕšku. Každoročne si ním MDĽ pripomína výročie vypuknutia Slovenského národného povstania, symbolu odporu voči intolerancii, diktatúre, ale i symbolu solidarity. Okrem kladenia vencov k pamätníku obetiam SNP a lampiónového pochodu v blízkych Bánovciach nad Bebravou je Jankov vŕšok aj príležitosťou pre stretnutie s ľavicovými politikmi. Pravda, vinou volebnej kampane bola tohto roku ich účasť chudobnejšia. Z mnohých pozvaných prišiel na diskusiu len Milan Ftáčnik z SDA a o trochu neskôr Ľudmila Lysinová z SDĽ. Bolo o čom hovoriť. Napriek nádeji, ktorú obaja vyjadrili, preferencie nenaznačujú, že sa jedna zo strán dostane do parlamentu. Aj keď, prirodzene, vypovedacia hodnota výskumov má svoje limity. Obaja predstavitelia reagovali na vznik Gašparovičovo HZD, prehlasujúceho sa za centristicko-ľavicové. Navyše, miesto oboch strán sa usiluje zaujať i Smer. V jeho rôznorodej vnútornej štruktúre akoby prevládli sociálne orientované prvky - hlavnými témami sú silný štát a boj proti chudobe. Gašparovičova minulosť a lobistické skupiny naviazané na Fica, financujúce viac ako stomiliónovú kampaň, však naznačujú, že ide len o predvolebnú rétoriku. Tradičnou súčasťou programu je Lampiónový sprievod v Bánovciach. Pripomínanie si Slovenského národného povstania dnes už akosi nie je „v móde“. Veď si to aj svojho času vyžiadalo veľa diskusií, aby sa vôbec stalo štátnym sviatkom. Objavujú sa nám však iné tradície. Slovenská história je už (po koľkýkrát?) opäť prepisovaná. Z vojnových zločincov sa snažia urobiť národných hrdinov, z vyvraždenia tisícov Židov zas menšie zlo. Že pripomínanie si SNP je stále dôležité, dokázal i obrázok Jozefa Tisa na nástenke pred miestnym kostolom. Je tam každý rok a bol opäť. Ťažko mi je zlúčiť zásadu lásky k blížnemu s výrokom: „Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí so Židmi. Je to ľudské?... Ja sa pýtam, je to kresťanské, keď sa národ chce zbaviť svojho večného nepriateľa?... že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, o tom nikoho netreba presviedčať. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli od nich včas očistili.“ (Jozef Tiso, Holíč, 16. 8. 1942) Keď sa o rok opäť zídeme na Jankovom vŕšku, situácia na Slovensku bude iná. Nový parlament, možno konečne zjednotená ľavica, zabudnuté predvolebné sľuby, ale pravdepodobne ostane na návšteve Tisova fotka. Len aby nebola ešte väčšia.