Čo sa deje v Mlynskej doline?

Mlynská dolina je súčasťou bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Tam sa po niekoľkoročnej výstavbe s túžobným očakávaním zamestnancov Slovenskej televízie presťahovalo v posledných dvoch mesiacoch roka 1975 riaditeľstvo inštitúcie, podstatná časť redakcií, štúdií, techniky a pomocného personálu, ktoré boli roztrúsené po celom meste
Počet zobrazení: 1268

Mlynská dolina je súčasťou bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Tam sa po niekoľkoročnej výstavbe s túžobným očakávaním zamestnancov Slovenskej televízie presťahovalo v posledných dvoch mesiacoch roka 1975 riaditeľstvo inštitúcie, podstatná časť redakcií, štúdií, techniky a pomocného personálu, ktoré boli roztrúsené po celom meste. Časť osadenstva STV pôsobila v Petržalke, s obdivom sledované inscenácie sa zväčša nahrávali v Starej tržnici na Námestí SNP, v Trnávke boli autodielne a garáže prenosových vozov i ďalších áut, v Aréne, ktorá dnes slúži divadlu pantomímy, by ste vtedy našli stolárske dielne. V bývalej Tatrabanke (dnes Ministerstvo kultúry SR), kde televízia sídlila od svojho vzniku pred 46 rokmi, ostali po presťahovaní už len dve redakcie – Televízne noviny a telovýchova. Výšková budova súčasnej STV susedí s vysokoškolskými internátmi a s hádam najväčším bratislavským cintorínom. Možno to spojenie má čosi spoločné. Vysokoškoláci sa v novembri 1989 prihlasovali k demokratickým zmenám v nádeji, že sa im zlepší život. Mnohí, neraz menej schopní zamestnanci inštitúcie, ktorí nevyužili šancu plnej realizácie v práci, neskôr zdôvodňujúc, že im to neumožňoval politický systém, dávali svoju nespokojnosť na známosť nielen na verejných, ale najmä na televíznych mítingoch. Oni však v televíznom fachu ostali, ba z jedného takého krikľúňa sa stal riaditeľ, či majiteľ súkromnej televízie... Dvojnásobné previerky Naša spoločnosť má smolu, že bola rozkladaná za polstoročie niekoľkokrát. Okupovaním Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 prišlo o prácu veľa poctivých a erudovaných pracovníkov. Pritom mnohí boli oddanejší socialistickému režimu ako tí, čo tam ostali po straníckych previerkach. Žiaľ, Dubčekova jar neuspela. A tak sa i mnohým pracovníkom STV odňala možnosť pracovať v odbore, na ktorý sa dlhé roky pripravovali. Niečo podobné priniesla tzv. demokracia. Opakovanie čistiek v našom živote sa opäť dostalo na pretras dňa. Z televízie protizákonne prepúšťali najprv pracovníkov, členov komunistickej strany. Po rokoch sa vracali ,,poškodení“, ktorí už na dvadsaťročný pokrok televíznej tvorby a techniky nestačili. Veď keď odchádzali, v STV sa ešte všetko vyrábalo na filmový pás a zvukový záznam. Televízne vysielanie sa rozrástlo o II. program, vysielacie časy sa rozšírili. V 60., ale najmä v 70. rokoch sa táto inštitúcia preslávila svojou rozhľadenou dramaturgickou erudovanosťou a prístupom k riadiacej práci i k ľuďom. Na celoštátnom programe sa sledovali známe slovenské inscenácie, obdivované i v Čechách, krásne detské rozprávky, programy pre deti, náučné a vzdelávacie programy... Nie vražedné tváre, mordovanie každých dvadsať minút. Po novembri 1989 nová spoločenská elita odstraňovala schopných ľudí a dosadzovala svojich prisluhovačov. Každý rok menila riaditeľa, aj keď možno dobrého žurnalistu, ale nešlo o odborníka na televíznu tvorbu. Z roka na rok prichádzali o prácu tí, čo sa stávali nepohodlní vedeniu. Mnohí postihnutí svojej práci zasvätili kus života. Od novembra 1989 V Mlynskej doline sa za trinásť rokov vymenilo dvanásť generálnych riaditeľov a nimi menovaných expertov. To, čo sa dialo počas toho posledného, ako sa čitateľ môže dozvedieť z viacerých iných denníkov, je vraj vrchol. Dozvedáme sa o mrhaní finančných prostriedkov, ktoré siahajú do nedohľadných výšok, o externom prostredí, ktoré sa zakorenilo v tejto inštitúcii pre svoju úplatkársku metódu získavania objednávok na výrobu programu. Pozoruhodné je, že informátori, ktorí o týchto protizákonnostiach vedia, už dávno nepodali trestné oznámenia. Či neveria Okresnému súdu Bratislava IV., kde sú dodnes nevyriešené žaloby na neoprávnené prepustenie pracovníkov z pracovného pomeru? Na spravodlivé konkurzy sa akosi zabúda. Sledujeme nízku profesionálnosť účinkovania na obrazovke i pri tvorbe spravodajských či publicistických programov. Od koho sa to však mali naučiť? Veď sa narušila kontinuita generácií. A to sa prejavuje na TV obrazovke denne, aj z takých významných podujatí, k akým patrila aj zimná olympiáda, napriek bezprostrednej prítomnosti dnes už bývalého riaditeľa. Diváci, ktorí platia verejnoprávnu televíziu v presvedčení, že uvidia kvalitný a hodnotný program, dostávajú v ,,ringoch“ ranu za ranou pod pás. Treba pripomenúť, že mnohé nepríčetnosti sa diali nielen za toho posledného riaditeľa, ale za predchádzajúcich vedení i Rád STV, ktoré nás dnes rady poúčajú. Aby sme uzavreli geografický pohľad, zdá sa, že štátna inštitúcia, ktorej ešte hovoríme Slovenská televízia, je v súčasnosti cintorínom úsilia aspoň dvoch generácií.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984