Choré zdravotníctvo
Nespokojnosť ľudí, pracujúcich v našom zdravotníctve v uplynulých týždňoch dostáva čoraz hmatateľnejšiu podobu. Po protestných akciách Lekárskeho odborového zväzu sa odhodlali k ráznemu kroku lekárnici a väčšinu svojich apoték zatvorili.
Nevedno, či a k akej dohode dôjde medzi ministrom zdravotníctva Romanom Kováčom a Slovenskou lekárnickou komorou (SLK). Bezpodmienečné sympatie však lekárnici rozhodne nezískali: ich štrajk sa stretol prinajmenšom s rozpačitou odozvou. Stáť polhodinu, hodinu, alebo ešte dlhšie v rade môže byť nepríjemné i pre mladšiu generáciu, nehovoriac o staršej, v oveľa vyššej miere odkázanej na lieky. Našťastie, SLK zabezpečila otvorenie aspoň jednej lekárne v každom okresnom meste. Životy chorých by sa teda ohroziť nemali.
Kto komu dlhuje
Etickosť a primeranosť krajnej formy lekárnického protestu je vecou názoru. Skľučujúco sa zato vynímalo jeho pozadie. Elektronické i tlačené médiá mu venovali minimálnu pozornosť. Strážnych psov slovenskej mediokracie zamestnávali najmä úbohé divadelné výjavy v podaní vládnej koalície. A verejnosti, zdá sa, je už takmer všetko úplne jedno.
Hnev lekárnikov najviac vznietila neochota údajných zástupcov ľudu zapracovať do novely zákona o zdravotnom poistení nespochybniteľné garancie zaplatenia dlhov z vytunelovanej bývalej zdravotnej poisťovne Perspektíva. Tých zopár stámiliónov sa však v porovnaní s celkovými pohľadávkami lekární voči zdravotným poisťovniam - päť miliárd korún - javí ako nič. Ale zvaliť problém iba na poisťovne by bolo krajne nespravodlivé. Pretože kým ich celkové záväzky voči lekárňam, nemocniciam a lekárom sa vlani vyšplhali na 15 miliárd, pohľadávky poisťovní najmä na poistnom predstavovali ešte o päť miliárd viac! A tu už prichádza na rad národné hospodárstvo, rozkradnuté podniky v súkromnom vlastníctve, ale aj viaceré štátne podniky.
Biznis s liekmi a verejnosť
Čo by pre financovanie krvácajúceho zdravotníctva Slovenska znamenalo, ak by dostávalo poistné od štátu za ekonomicky neaktívnych obyvateľov vo výške 14 percent z aktuálnej minimálnej mzdy 4400 Sk? Je to veľmi jednoduché - poisťovne by mali k dispozícii o 280 korún na jedného poistenca viac, čo by znamenalo ročný prírastok 9,5 miliardy. Táto suma približne zodpovedá nárastu zadlženosti zdravotníctva za minulý rok. Čo teda bráni mocipánom krajiny, aby sa na tejto elementárnej záležitosti dohodli? Zrejme ich nevedomosť, ignorancia a hrabivosť, skorumpovaná partokracia a chaos vo verejných financiách. Alebo záujmy nadnárodných farmaceutických monopolov. Ony sú tie, ktoré na obrovskom obchode s liekmi (vlani sme ich spotrebovali za 15 miliárd Sk) predovšetkým profitujú a vo vysokých kruhoch ovplyvňujú tvorbu ich cien. Prostredníctvom ekonomicko-politických pák tlačia k objednávaniu a predpisovaniu ich originálov, aj keď v susedných krajinách existujú lacnejšie a porovnateľné generiká.
Menšími výhercami v liekovom biznise sú distribútori, ktorých marža je dvakrát vyššia ako v Čechách, za nimi nasledujú domáci výrobcovia liečív (hoci zisky Slovakofarmy po zdanení za rok 2000 dosiahli tiež pekných 350 miliónov) a lekárne musia veru riadne dobehávať.
Ostaneme ľahostajní?
Zdravotníctvo je už dnes do značnej miery biznis ako každý iný, no otázne je, či si to naša spoločnosť praje. Či sa už nadobro zmierila s tým, že bez známostí a riadneho "všimného" o serióznej zdravotnej starostlivosti v komplikovanejších prípadoch môže iba snívať. Či je ochotná večne tolerovať, že pre politickú reprezentáciu Slovenska je zdravotníctvo prioritou len v prípade možnosti ryžovania, a pomalý rozpad systému nikoho veľmi netrápi. Či jej to naozaj vyhovuje, že najvyššie náklady umelo smerujú k nemocničným lôžkam, o niečo menej sa investuje do liekov a ambulantná starostlivosť nasleduje s výrazným odstupom? A to už nehovoríme o permanentnom zanedbávaní diagnostiky a prevencie.
Ktovie, možno prebiehajúce protestné akcie prebudia našu ľahostajnú verejnosť, pretože radikálna reforma zdravotníctva smerom k väčšej hospodárnosti, spravodlivosti (kto viac zarába, nech viac platí), s dôrazom na prevenciu a potreby všetkých pacientov je jej objektívnym záujmom. A pripomeňme aj všetkým poctivým lekárom a lekárnikom, že iba vyššie platy a dofinancovanie naše choré zdravotníctvo nevyliečia.
Autor (1970) je publicista
