Záhady okolo Rudolfa Hessa
Nedávno sa aj v našej tlači objavila zdanlivo senzačná informácia, že bývalý námestník Adolfa Hitlera, Rudolf Hess - posledný väzeň spandauskej väznice, kde si svoje tresty odsedeli najvyšší nacistickí pohlavári odsúdení v roku 1946 v Norimberku - bol vlastne jeho dvojníkom.
Skutočný Rudolf Hess mal podľa týchto informácií zahynúť niekedy v roku 1942 pri leteckom nešťastí v Škótsku. Nie je to prvá informácia z povojnových rokov, ktorá spochybňovala totožnosť najdrahšieho väzňa svetovej histórie. Rudolfa Hessa odsúdil norimberský tribunál na doživotie. Posledných niekoľko rokov svojho života bol jediným väzňom berlínskeho väzenia Spandau.
Samovražda spochybnená
Dvere väzenských ciel sa už nezamykali. Nebolo to potrebné, pretože Hess sa pohyboval len veľmi ťažko a aj z tohto dôvodu tu postavili špeciálny výťah, ktorý stál vyše 200 tisíc mariek. V službe sa tu striedalo spolu 152 vojakov, väznica mala štyroch riaditeľov zastupujúcich víťazné veľmoci 2. svetovej vojny. Okrem toho tu bolo dvadsať mužov ochranky, upratovačky, tlmočníci a dozorcovia. Samotný Hess mal k dispozícii dvoch sekretárov, ošetrovateľa, štyroch lekárov a dvoch obsluhujúcich. Jeho jedinou zmysluplnou činnosťou bolo písanie pamätí.
Napodiv, pri toľkých ľuďoch pohybujúcich sa v priestoroch väznice, 17. augusta 1987 vtedy 93-ročný Rudolf Hess podľa oficiálnej verzie spáchal samovraždu. Jeho syn a ním najatý právny námestník však verziu o samovražde napadli a uviedli veľa indícií, ktoré oficiálnu správu spochybnili. Hessov syn odpovedal na otázku, kto mohol mať záujem na predčasnej smrti jeho otca - za vinníka označil zástupcov Veľkej Británie.
Barbarossa príčinou letu
Rudolf Hess sa narodil v roku 1894 v egyptskej Alexandrii. Jeho postavenie v nacistickej strane (NSDAP - Nácionálnosocialistická robotnícka strana Nemecka) sa po roku 1933, keď sa Hitler začal venovať skoro výlučne štátnickým úlohám, mimoriadne upevnilo. V straníckej hierarchii sa stal mužom číslo dve. Z tohto postavenia vyplývalo aj právo v straníckych otázkach rozhodovať v mene Adolfa Hitlera. Okrem toho bol však Hess aj ministrom ríšskej vlády bez kresla, členom ríšskeho snemu, rady ministrov pre obranu štátu, tajnej rady a generálom vojsk SS aj SA. Z týchto funkcií, samozrejme, vyplývala aj informovanosť o nacistických vojenských plánoch.
Začiatkom mája roku 1941 sa završovali operácie nacistov na Balkáne a kulminovala letecká bitka o Britániu. V noci z 10. na 11. mája sa za jasného počasia a pri mesačnom svetle uskutočnil najničivejší nálet nacistickej Luftwaffe na Londýn. Budova parlamentu sa ocitla v troskách. Práve túto noc odletel do Veľkej Británie na stíhačke Messerschmitt 110 s víziou mierovej misie Rudolf Hess.
Čo viedlo druhého muža nacistickej strany v Nemecku k tomuto zdanlivo neuváženému kroku? Jeho čin akoby nemal logiku. Nacisti boli v Nemecku na vrchole moci. S výnimkou Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu ovládali, spoločne so spojeneckými krajinami, v podstate celú Európu. S Veľkou Britániou viedli neľútostnú leteckú a námornú vojnu, v štádiu vrcholných príprav bola realizácia plánu Barbarossa - útoku na Sovietsky zväz. A práve tu treba hľadať príčiny akcie, ktorú si naplánoval Hess.
Namiesto diplomacie dobrodružstvo
Hitler v knihe Mein Kampf písal o budúcich cieľoch nacistickej zahraničnej politiky: spojenectvo s Veľkou Britániou a vojna proti Sovietskemu zväzu. Prevzal názory zakladateľa nemeckej geopolitiky profesora Karla Haushofera, ktorého asistentom bol Rudolf Hess. Situácia sa však od napísania nacistickej kultovej knihy podstatne zmenila. Porážky britských jednotiek vo Francúzsku i v Nórsku, potápanie civilných plavidiel a totálna blokáda ostrovov spojená s kobercovými náletmi neboli práve najlepším východiskom pre uzatvorenie mierovej zmluvy.
Vo Veľkej Británii aj zásluhou tajných služieb politicky odblokovali vplyvnú skupinu pronemecky orientovaných politikov, ktorí sa spoliehali na následníka trónu Eduarda z Windsoru. Ten sa vzdal trónu oficiálne preto, aby mohol uzatvoriť manželstvo so svojou láskou, rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou. Eduardov odchod však neznamenal úplný odchod pronemeckých politikov z britskej politickej scény, výrazne to však ich pozíciu oslabilo.
Ukázalo sa, že Rudolf Hess nezvážil všetky okolnosti a svoje možnosti precenil. Stalo sa to napriek tomu, že svoju misiu dlhodobo plánoval. Podľa spomienok štátneho tajomníka nemeckého ministerstva zahraničných vecí Wilhelma Bohleho ho Hess už 9. októbra 1940 oslovil, aby mu pomohol v prípravách na uzavretie mieru s Veľkou Britániou. Zároveň ho požiadal, aby o tom nikomu nehovoril, najmä nie svojmu rezortnému šéfovi - ministrovi zahraničných vecí Joachimovi Ribbentropovi. Bohle oprávnene predpokladal, že Hitler je o tejto iniciatíve informovaný a všetko prebieha s jeho súhlasom.
Hess sa spoliehal predovšetkým na vplyv vojvodcu Hamiltona, ktorého poznal z berlínskej olympiády a chcel sa s ním stretnúť na neutrálnej pôde Švajčiarska. Nakoniec sa však pre toto diplomatické riešenie nerozhodol, ale zvolil odlet priamo do Veľkej Británie. Podľa Bohleho sa Hess pokúsil o tento dobrodružný spôsob mierovej misie už v polovici januára 1941 a potom o mesiac alebo o dva neskôr. Odletu však vždy zabránili technické prekážky.
Šokovaný Hitler
Adolf Hitler v nedeľu ráno ešte dospával, keď k nemu prišli dvaja Hessovi pobočníci, Karl-Heinz Pintsch a Alfred Leitgen. Priniesli mu list, v ktorom ho jeho stranícky námestník informoval o svojom odlete do Veľkej Británie a pláne na uzavretie mieru. Göringov styčný dôstojník pri Hitlerovi Karl Bodenschatz mu odovzdal Hessov list, ktorý si führer rýchlo prečítal a dal si zavolať Martina Bormanna. Pintsch a Leitgen priznali, že poznajú jeho obsah. Vzápätí ich odvliekli do koncentračného tábora.
Karl Bodenschatz na Hitlerov príkaz zavolal Hermanna Göringa. Prekvapený maršal vstal od obeda, keď zazvonila linka bleskového veliteľského spojenia. Bodenschatz len povedal: "Chce s vami hovoriť Vodca." Aj Hitler bol veľmi strohý: "Göring! Musíte sem prísť. Okamžite!" Do Berghofu dorazil večer o deviatej. Boli tam už Bormann a Ribbentrop. Hitler oznamuje Göringovi šokujúcu správu a podáva mu Hessov list. Maršál regoval impulzívne a pohŕdavo - označil Hessa za šialeného.
Ráno spoločne s Hitlerom a generálom Udetom riešia jedinú otázku: Mohol Hess zvládnuť pilotáž zložitej stíhačky Messersmitt 110? Göring vyslovuje názor, že sa možno zrútil niekde do Severného mora. Hitler je však presvedčený, že Hess doletel a pristál. Nakoniec sa rozhodnú, že večer o ôsmej vydajú vyhlásenie, v ktorom oznámia Hessov odlet a bude sa v ňom hovoriť o jeho demencii.
Josephovi Goebelsovi oznámili správu o Hessovom odlete a vydaní vyhlásenia v pondelok večer. Šéf nacistickej propagandy bol nespokojný, ako vždy, keď ho obišli. Soptil, že sa Hitler s ním neporadil a do denníka si zapísal: "To je teda sústo pre svet, duševne chorý námestník Führera!" Ako vždy však konal a prikázal vystrihnúť z filmového týždenníka pasáž o návšteve Hessa v Messerschmittových závodoch.
Absurdná vízia mieru
V utorok 12. mája Briti zverejnili, že Hess zoskočil v Škótsku padákom a žije. Správu okamžite rozšírili všetky agentúry a dostala sa na prvé strany denníkov vo Veľkej Británii. Nasledujúci deň Hitler zvolal všetkých gauleiterov a oznámil im fakty o Hessovom odlete do Británie. Bol ešte stále viditeľne otrasený. Všetko nasvedčovalo tomu, že o Hessovom pláne nemal ani tušenie. Hess v spandauskom väzení povedal Albertovi Speerovi, že vnuknutie na odlet mal vo sne. Nakoniec, aj jeho zdôvodnenie v liste Hitlerovi bolo plné okultizmu. Takéto praktiky však boli vlastné aj samotnému Hitlerovi.
Nacistický vodca mal len jednu obavu: aby Hess neprezradil plán Barbarossa, pretože mu bol známy aj začiatok tejto kľúčovej nacistickej operácie. Hess bol však Hitlerovi absolútne oddaný. Winston Churchill v liste Theodorovi Rooseveltovi zo dňa 17. mája 1941 napísal: "Nemecko predloží Rusku isté požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené, ale poprel povesti, že sa pripravuje útok proti Rusku."
Rudolf Hess sa po pristátí v Škótsku predstavil ako kapitán Horn a žiadal, aby ho zaviedli k Hamiltonovi, pre ktorého má dôležité správy. Vízia, že Hamilton a jeho prívrženci zvrhnú Churchillovu vládu a uzatvoria s Nemeckom separátny mier, aby si zachránil vlastnú kožu, bola však absurdná. Hessa uväznili a v roku 1945 ho spoločne s ostatnými nacistickými pohlavármi postavili pred spojenecký tribunál v Norimberku. Tu záhada s menom Hess pokračovala.
Vodil ich za nos
Rudolfa Hessa prepravili letecky z Walesu do Norimberku 8. októbra 1945. Neskôr tvrdil, že mu všetku dokumentáciu po prílete zhabali, pričom údajne obsahovala aj dôkazy, že mu Briti dávali drogy. Jeho vypočúvanie malo od samého začiatku napriek vážnej situácii prvky komična.
Zadržaný dlho a úspešne predstieral stratu pamäte - amnéziu. Tváril sa, že nespoznal svojho najbližšieho spolupracovníka Karla Haushoffera, ktorý mu pripomínal rodinu, ani Ernsta Bohleho. Divadielko hral aj v cele. Precízne kontroloval všetky potraviny a ustavične opakoval, že mu v Británii podávali drogy. Vyšetrovanie špecialistov pokračovalo v polovici novembra 1945 a jeho výsledkom boli štyri úplne rozdielne správy.
Ukázalo sa, že Hess ich celý čas vodil za nos. Proces sa potom napriek očakávaniam naťahoval až do neskorej jesene 1946. Hessa nakoniec odsúdili na doživotie.
Verzia o dvojníkovi nepotvrdená
K ďalšej senzácii okolo Hessa došlo v roku 1973, keď ho vyšetroval škótsky lekár Ch. Thomas. Mal k dispozícii jeho staré lekárske záznamy a na svoje veľké prekvapenie na väzňovom tele nenašiel žiadne stopy po zraneniach z 1. svetovej vojny. Thomas vyšiel s odvážnou teóriou, že už do Škótska priletel Hessov dvojník. Podľa nej nacisti zostrelili Hessovo lietadlo nad Severným morom a jeho dvojník odštartoval z Dánska a úspešne zoskočil padákom v Škótsku.
Ak by mala byť táto verzia pravdivá, museli byť nacisti o Hessovom pláne informovaní. Zdá sa však, že to tak nebolo. Nahradili teda Hessa dvojníkom po jeho údajnej leteckej havárii v Škótsku v roku 1942 samotní Briti? O tom by mohli asi rozprávať dokumenty v archívoch vo Veľkej Británii - ale až 75 rokov po udalostiach. Musíme si teda ešte počkať.
Rodinný advokát trvá na vražde
Aj okolnosti smrti Rudolfa Hessa sú záhadné. Uveďme niekoľko indícií, ktoré verziu o samovražde spochybňujú.
Z Hessovej cely sa stratili pamäti, ktoré tam posledné roky písal. Jeho ošetrovateľ A. Melaui vypovedal, že v deň smrti ho väzeň poveril nákupmi a nadiktoval mu ich zoznam. S pravidelnou prechádzkou v tento deň meškal štyridsať minút. V besiedke, kde Hess zomrel, ale i v jej okolí bol veľký neporiadok, ako po zápase.
Podľa niektorých výpovedí sa vo väznici v ten deň pohybovali dvaja neznámi muži. Lekárska expertíza, o ktorú požiadala Hessova rodina, bola diametrálne odlišná od oficiálnej správy.
Nepravdepodobné je i miesto samovraždy v besiedke, keď istejšie to bolo priamo v cele. Besiedku zanedlho nato spálili. Vzhľadom na vysoký vek Rudolfa Hessa sa očakávalo jeho prepustenie.
Vyšetrovanie, ktoré viedol Scotland Yard s pomocou berlínskej polície, na žiadosť britského ministerstva zahraničia ukončili. Superintendant G. Jones, ktorého v roku 1989 poverili opätovným vyšetrením Hessovej smrti, predložil správu, v ktorej konštatoval, že všetky relevantné dôkazy boli zničené.
Podľa rodinného advokáta bol Hess jednoznačne zavraždený. Uviedol, že jeho vraždu prikázal minister vnútra Veľkej Británie a vykonali ju agenti MI5. Informované mali byť tajné služby USA, Francúzska a Izraela a práve od spolupracovníka izraelskej tajnej služby mala byť táto informácia získaná.
Anglický historik David Irving v knihe Norimberk - posledná bitka tvrdí, že hrob Rudolfa Hessa je neustále zaplavený kvetmi z celého Nemecka. V každom prípade sa však stal pútnickým miestom neonacistov.
Autor (1957) je historik
