Ukradnutý robotnícky sviatok
Za medzinárodný socialistický sviatok vyhlásil 1. máj bruselský kongres II. internacionály v roku 1891. Bolo to na pamiatku generálneho štrajku v USA v roku 1886, na ktorom sa v rôznych amerických mestách zúčastnilo okolo 350 tisíc robotníkov. V Chicagu došlo k ostrým zrážkam medzi robotníkmi a políciou. Po streľbe do demonštrantov 3. mája a provokačnom výbuchu 4. mája na protestnom zhromaždení odsúdili v júli a v auguste 1886 na zinscenovanom procese sedem robotníckych predákov na trest smrti a štyroch z nich v roku 1887 popravili.
Sviatok 1. máj sa stal čoskoro celosvetovým. Keď pracujúci v sprievodoch demonštrovali za svoje politické a sociálne požiadavky, za sociálne spravodlivú spoločnosť, robili tak s vedomím, že sa to isté odohráva vo významných mestách celej našej planéty. Trvalo nejaký čas, kým štátne orgány tento sviatok uznali za deň pracovného voľna, no v 20. storočí to už platilo vo väčšine vyspelých krajín.
Medzi najvplyvnejšie a najúspešnejšie sociálnodemokratické strany patrila nemecká. Francúzsky socialista Jean Jaures nemeckú sociálnu demokraciu kritizoval, že napriek všetkým volebným úspechom nerobí účinnú politiku a frázami maskuje svoju skutočnú politickú bezmocnosť. Hoci tamojší sociálni demokrati vo svojej väčšine podporili politiku vládnucich tried aj počas Prvej svetovej vojny, nakoniec ich nemecká pravica obvinila z porážky krajiny.
Adolf Hitler vo svojej smutne známej knihe Mein Kampf vyhlasoval za najväčšieho nepriateľa nacizmu nielen Židov, ale aj socialistov. Proti nim chcel bojovať tak, že im jednak ukradol slovo socializmus (kde pojem zbavil skutočného obsahu), červenú farbu zástav (ktoré doplnil znakom hákového kríža), niektoré heslá, ale i sviatok - 1. máj. V tento deň sa na nacistických parádach manifestovalo za opak toho, ako to bývalo v minulosti. Podobne sa pôvodný obsah osláv 1. mája zvrátil aj počas slovenského vojnového štátu.
Prešlo dlhé obdobie. Dnešní účastníci prvomájových osláv určite nezabudnú, že sa na nich demonštrovalo za sociálne spravodlivú spoločnosť, za demokraciu a právo na prácu, ako i za ďalšie základné ľudské práva.
