Priemyselné parky ako šanca

Objem zahraničných investícií smerujúcich na Slovensko sa síce vlani podstatne zvýšil, ale uplatnil sa prevažne v bankovníctve a obchode. Do priemyselných podnikov sa ich dostala iba pätina.

Pracovné miesta v priemysle pritom naďalej zanikajú, čo zhoršuje už i tak dramatickú, takmer dvadsaťpercentnú mieru nezamestnanosti a akceleruje nespokojnosť odborárov z priemyselných podnikov.

Vláda zvyšuje svoje aktivity zamerané na podporu prílevu zahraničných investícií, ktoré môžu byť šancou na zvýšenie počtu pracovných príležitostí. No v podpore priemyselných parkov, ktoré sú šancou pre zdynamizovanie slovenskej ekonomiky, značne zaostáva za svojimi susedmi. Až po zistení, že investori dávajú prednosť výstavbe závodov na zelenej lúke ako rozbehnutiu výroby v starých nevyhovujúcich závodoch, a potom, čo zavedenie daňových výhod neprinieslo ich očakávaný objem, pristúpila k rozhodnutiu podporiť vznik priemyselných parkov.

Motivácia nielen pre obce

Priemyselné parky prinášajú krajine investície, pracovné miesta, infraštruktúru, a teda rozvoj regiónu. Nevyhnutnými podmienkami na ich vznik nie je len existencia organizačného, prípravného či neskôr aj realizačno-prevádzkového tímu, ale predovšetkým legislatívne podmienky pre vlastníctvo pozemkov, rizikový kapitál (prípadne cudzí kapitál), pre dotácie, podnikateľský zámer a súlad s územným plánom.

Zákon o priemyselných parkoch je podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha motivačný a stimulačný nielen pre obce, ale tiež pre subjekty podieľajúce sa na ich vybudovaní. Výhľad do roku 2007 predpokladá vznik viac ako 18 tisíc pracovných príležitostí priamo alebo v nepriamo nadväzujúcich odvetviach.

Pol miliardy na dotácie

Najväčším problémom pri budovaní priemyselných parkov na Slovensku sú v súčasnosti pre potenciálnych investorov nedoriešené vlastníctvo pozemkov a nedostatočná infraštruktúra. Prostriedky podpory štátu v tejto oblasti budú preto smerovať výhradne na výkup pozemkov, uhradenie nákladov súvisiacich s vyňatím pozemkov z pôdneho fondu a dobudovanie infraštruktúry.

Tohtoročný rozpočet počíta s pol miliardy korún na poskytnutie dotácií na vybudovanie technického vybavenia, inžinierskych sietí vrátane nákladov spojených s výkupom, prevodom alebo nájmom pozemkov. Štát prispieva aj na ďalšie poplatky za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho či lesného pôdneho fondu. To všetko maximálne do výšky 70 percent, na ostatných častiach sa musia spolupodieľať samotné obce či mestá.

Nedokonalý zákon

Podľa názoru zástupcov samosprávy návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov je nedokonalý a nekopíruje potreby a možnosti samospráv na príprave pozemkov pre investora. Kameňom úrazu je však to, že obce a mestá nemajú dostatočnú akumuláciu disponibilných finančných zdrojov, pričom 70-percentná dotácia zo strany štátu na vybudovanie infraštruktúry, na náhradu za vyvlastnenie pozemkov nevyhnutných na zriadenie priemyselných parkov, nájom alebo prevod pozemkov od fyzických a právnických osôb atď., je pre ne nedostatočná. Dokonca primátori poukázali na to, že aj ich 10-percentná účasť sa v niektorých prípadoch v dôsledku následných vysokých daní a administratívnych poplatkov zdá byť neúnosná.

V Poľsku ako jedna z ciest pre prilákanie zahraničných investorov pôsobí už niekoľko rokov 17 priemyselných zón. V Maďarsku je ich dokonca 112, ale pre nedostatok investorov sa využíva iba jedna tretina. Štvrtý rok fungujú desiatky podobných zón aj v ČR. Na Slovensku sa s ich výstavbou začalo iba minulý rok a najďalej je výstavba v lokalite Lozorno na Záhorí. Tam priemyselný park pripravuje Volkswagen Bratislava, v ktorom by mali pôsobiť výrobcovia komponentov pre nový terénny automobil Colorado. Automobilka Volkswagen investovala doteraz v SR viac ako miliardu DEM a rozšírenie výroby o luxusné Colorado prinesie ďalšiu miliardu investícií. Pripravujú sa aj ďalšie priemyselné parky vo Vrábľoch, Lučenci, Humennom, Leviciach či Jarovciach, ktoré by sa v najbližších rokoch mali stať tiež stimulom pre zníženie nezamestnanosti.

Ministerstvo hospodárstva zrejme bude slabým hráčom pri presadzovaní záujmu domácich investorov a obcí. Všetko má spoločného denominátora - ministerstvo financií a otázku daní. Problém teda patrí kompetenčne inde.

Autorka (1945) je zástupkyňa šéfredaktora Hospodárskeho denníka