Hudba z iného súdka
Nemienim obhajovať metalovú hudbu, ani jej priaznivcov pred nespočetnými polopravdami, fikciami, či obvineniami, nechcem touto cestou ani vracať často hrubé urážky zo strany masmédií namierené voči kapelám a ich fanúšikom.
Chcel by som len poukázať na to, že metalová hudba má aj v našej krajine pevné zázemie tvorené jej priaznivcami (a nie je ich málo), ľuďmi, ktorí sa jej venujú a stala sa ich koníčkom.
Metal sa dá charakterizovať, aj keď to znie možno čudne, ako hociktorý iný hudobný štýl. Rezervovanosť zo strany konzumentov bežnej mainstreamovej muziky alebo iného hudobného štýlu sa dá vysvetliť rozširovaním zavádzajúcich informácií o tvrdej hudbe ako takej. Na druhej strane opak je pravdou: tento druh hudby sa rád necháva zatláčať hlbšie do undergroundu, čím sa dostáva do rúk iba skupine ľudí, ktorí oň majú skutočný záujem. Neblahými obvineniami len imidž týchto metalových kapiel stúpa.
Jednoducho povedané, aj negatívna reklama je reklama a medzi jej výhody patrí, že nič nestojí. Metalová hudba nemá záujem stratiť svoje tajomné rúcho a stať sa predmetom všetkých komerčne ladených rádií či televíznych staníc.
Práve pre prehnaný záujem ukázať celému svetu a získať čo najviac fanúšikov zhaslo nemálo veľkých kapiel, ako napríklad Metallica či brazílska Sepultura. Tie síce vydávajú album za albumom, ale fanúšikov, vďaka ktorým sa stali takými populárnymi, stratili. A to produkovaním hudby, ktorá mala osloviť nielen priaznivcov undergroundu. Nechcem tým povedať, že by metalové kapely nemali záujem zarábať na seba hraním, pravdou však zostáva, že metalová hudba absolútne neguje prvky, na ktorých zarábajú producenti mainstreamu.
Škatuľky, podoby, odnože
Metalová hudba nepodlieha výstrelkom módy či trendom medzi teenegermi, nepodlieha ani celkovej nálade spoločnosti, ani politickej situácii. Na druhej strane sa však nedá povedať, že by nekráčala s dobou, či sa stávala fádnou. Metal získal za posledných pätnásť rokov veľa nových tvárí, podôb a odnoží všeobecne nazývaných "škatuľky". Kapely však nehodnotia len podľa typu škatuľky, ale aj podľa ich pôvodu, štýlu hrania, zvuku a zručnosti.
Je viac ako zaujímavé, že i napriek vývinu tohto štýlu si metal dokáže udržať svoje tradície a charakteristické znaky, pričom iné hudobné štýly používaním nových prvkov ustavične menia svoj charakter. Metal neustále rozširuje svoje hranice, nemá však záujem ich nasilu prekračovať. Napríklad kapely využívajúce džezové prvky vo svojej tvorbe len poukazujú na kvalitu a úroveň hráčov, pôvodný námet tak nezaniká, nový prvok ho iba podčiarkuje.
Nielen Tolkienove svety
Pomaly, ale isto som sa dostal až po námety a témy metalovej hudby a všetkých jej možných, viac menej extrémnych súčastí. Už pri samotných názvoch jednotlivých kapiel je zrejmá záľuba metalistov v negatívnych stránkach ľudského bytia - 95 percent názvov kapiel má niečo spoločné so smrťou, utrpením, ak nie priamo s chorobami a zlom v ľuďoch. Stačí len preložiť názvy tých najznámejších kapiel - veteránov v metale, ako napríklad Sufocation, Slayer, Death, Autopsy, Pestilence, či už raz spomínaná Sepultura a stovky iných, nehovoriac o nových kapelách deväťdesiatych rokov s názvami, z ktorých ide naozaj hrôza.
Neviem, kto a prečo začal s pomenúvaním kapiel takýmito zvláštnymi menami. Pravdepodobne však vychádzajú z toho, že metalová hudba nie je o láske a ružovom svete, na aký sme zvyknutí z videoklipov popových superhviezd. Nie je o svete rýchlych áut, ktoré v nich tak často vídame, ani o letných láskach tuctových teenagerov. Metalová hudba sa zaoberá témami smrti, vrážd, násilia, depresií, agónie, beznádeje, vojen, filozofiou, okultizmom, kresťanstvom, satanizmom, duchárčinou, kritikou spoločnosti a systému, nálad a pocitov ľudí v extrémnych situáciách. Od mýtov a legiend, cez historické udalosti, až po vytváranie nálad pre Tolkienove svety, rytierov, hrdinov, cez egyptológiu až po science-fiction.
Naše úsilie má zmysel
Metalovou hudbou možno vyjadriť takmer všetko, pre čo sa jednotliví interpreti rozhodnú, čo chcú svojou tvorbou povedať. Odsudzovať metalistov za ich čierny humor, zahrávanie sa s okultizmom, či za zaoberanie sa nedostatkami spoločnosti a vierovyznaní más, je naozaj nemiestne a neopodstatnené. Títo hudobníci iba produkujú tóny kvalitnej a náročnej hudby, ktorá si svojich priaznivcov nájde v každom čase a v každej časti sveta. Metal spája ľudí všetkých tried, názorov, pôvodu, pričom neustále motivuje nových a nových priaznivcov tvrdej hudby, aby sa sami chopili nástroja a dokázali, že ich úsilie malo zmysel.
Autor (1983) je študent a amatérsky hudobník
