Človek v skúmavke

Toľko ľudských prejavov je viazaných na pohlavný pud, že zrejme neexistuje literárne dielo alebo kultúrna oblasť, ktoré by sa tejto téme dokázali vyhnúť. Čo všetko sa odvíja od faktu spojenia muža a ženy, čo všetko súvisí s narodením, rodinou, pokrvným dedičstvom pociťovaným po mnohé generácie predkov a potomkov! Zdá sa však, že táto stále sa opakujúca, a predsa nevyčerpateľná hra dnes dostáva celkom nečakané pravidlá.
Počet zobrazení: 1995

Toľko ľudských prejavov je viazaných na pohlavný pud, že zrejme neexistuje literárne dielo alebo kultúrna oblasť, ktoré by sa tejto téme dokázali vyhnúť. Čo všetko sa odvíja od faktu spojenia muža a ženy, čo všetko súvisí s narodením, rodinou, pokrvným dedičstvom pociťovaným po mnohé generácie predkov a potomkov! Zdá sa však, že táto stále sa opakujúca, a predsa nevyčerpateľná hra dnes dostáva celkom nečakané pravidlá.

Ešte stále sme jedným z druhov živočíšnej ríše a platí pre nás to isté, ako pre všetky druhy na svete - naším údelom je rozmnožovať sa. Tomu sa podriaďuje životná stratégia jedinca i celých spoločenstiev. Novota však spočíva v tom, že sa snažíme obísť tento "folklór" spojenia muža a ženy a hľadáme "technickú cestu" plodenia. Už nie krv a slzy pôrodných bolestí, ale hladká cesta pomocou tzv. reproduktívnych technológií? Patria sem génové manipulácie, genetická diagnostika a génová terapia. V žiadnom z našich novátorských činov sme neurobili tak zásadné zmeny (a zmätok) v základných ľudských súradniciach, ako v prvom kroku ľudského života - narodení.

Problém neplodnosti V päťdesiatych rokoch sa s rozvojom antikoncepcie ľudia naučili mať sexuálny styk bez detí a s nástupom osemdesiatych rokov sa zasa začali učiť mať deti bez sexuálneho styku. Fertilizácia in vitro a prenos embrya vedie k technickej kontrole nad reprodukciou. Tieto technológie nás postupne vedú k moci ovládať počiatky ľudského života.

V USA je priemerne 15 percent žien neplodných, sterilné ženy v plodnom veku dosahujú v Brazílii údajne až 40 percent. Na Slovensku trpí neplodnosťou každé piate až siedme manželstvo, z polovice sa na tom podieľajú ženy, v 30 percentách sú vinníkom muži a zvyšných 20 percent pripadá na obe pohlavia v páre súčasne. Pre európskych mužov, u ktorých za posledné desaťročia klesla výdatnosť jedného mililitra ejakulátu o dve tretiny, sa objavila nová vysvetľujúca teória. Kombinácia tesných slipov a sedavého zamestnania neguje základnú podmienku zdravého vývoja spermií - nižšiu telesnú teplotu. Technický pokrok, ktorý nás vzdialil prírode, teda má nahradiť to, čo už prírodnou cestou nie sme schopní dosiahnuť. Známy slovenský sexuológ J. Vrabec túto skutočnosť komentuje slovami: "Pomaly už niet neplodných mužov. Sú len šikovní a menej šikovní lekári."

Staré pravidlo hovorí, že matka je vždy istá, ale aj tu došlo k zásadnej zmene. Ideálne vymyslený plán s požičaním maternice za štedré "nájomné" zákonito naráža na stáročia budované vzťahy, v tomto prípade na najsilnejší vzťah v ľudskej spoločnosti - vzťah matky a dieťaťa.

Boj o dieťa Pred súd v americkom štáte New Jersey sa nedávno dostali dve matky jedného dieťaťa. Jedna ho volala Melisa, druhá Sara a ani jedna sa ho nechcela vzdať. Dievčatko sa narodilo z vajíčka prvej, oplodnenej manželom druhej, ktorá za donosenie a pôrod zaplatila 10 tisíc dolárov. Podpísali dokonca aj zmluvu, no počas tehotenstva a pôrodu sa s náhradnou matkou stalo čosi, čo ju donútilo nevzdať sa prenajatého plodu. Nevieme presne, k akému duševnému kontaktu môže medzi plodom a matkou počas gravidity dôjsť. Celkom isto sa však zhodneme, že pôrod vždy predstavoval akt materstva, ako teda rozhodnúť, komu dieťa patrí? Napríklad v inom podobnom prípade rozhodol súd v prospech objednávateľov.

Ešte komplikovanejšie vzťahy môžu nastať vtedy, keď sa niekto rozhodne predať vajíčko na oplodnenie. Dokonalý guláš v tejto veci spôsobili starší neplodní rodičia z Kalifornie, ktorí sa rozhodli mať ďalšie dieťa. Prvé si adoptovali, druhé si chceli "objednať" od pôvodných rodičov. Tí však súhlasili len s tým, že darujú vajíčka a spermie, ale odmietli rodiť na objednávku. Kalifornskí rodičia súhlasili a manžel prehovoril svoju dcéru z predošlého manželstva, aby takto získané embryo donosila a dieťa priviedla na svet. Kto teda sú jeho praví rodičia - darcovia biologického základu alebo matka, ktorá dieťa vynosila, ale geneticky s ním nemá nič spoločné, či neplodní rodičia, ktorí po takomto dieťati túžia?

Asistovaná reprodukcia Využitie techniky "dieťaťa zo skúmavky" uviedli do praxe už v roku 1978 anglický embryológ Edwards a gynekológ Steptoe. Na území Československa bol tento pokus dovedený do úspešného konca v roku 1982 v Brne. Od tej doby sa techniky asistovanej reprodukcie tak zdokonalili, že v prípade Centra asistovanej reprodukcie Iscare IVF v Prahe sa pri príležitosti výročného stretnutia zišlo 1400 rodičov a ich detí zo skúmavky. To všetko vďaka až 40 - percentnej úspešnosti zákrokov tohto pracoviska. Vo Veľkej Británii priviedlo na svet od roku 1990 s lekárskou pomocou na takmer štyroch desiatkach kliník zdravé deti viac ako tri tisíc neplodných žien. Najstaršia priviedla na svet dvojičky vo veku 54 rokov.

V stredoveku sa deťom narodeným po otcovej zväčša násilnej smrti hovorilo pohrobkovia, ale také niečo sa môže prihodiť aj dnes. Zdá sa, že nové reprodukčné techniky aj tu umožnia nečakané nóvum.

Rodenie v inkubátore Iste nie neoprávnene sa tvrdí, že pôrod predstavuje veľkú traumu pre dieťa i ženu. Psychoanalýza to dokonca považuje za kľúčový moment pri vývine dospelej osobnosti. Ale čo ak by sme sa tejto traumy jednoducho zbavili? Zánik momentu narodenia je zrejme najzávažnejším zásahom do krehkej, ale pevnej siete citových väzieb, na ktoré sa už tisícročia viaže naše konanie. Technický pokrok komplikovaných inkubátorov pre predčasné novorodeniatka však pre budúcnosť ponúka možnosť umelej maternice. V Nemecku vznikol na túto tému film pod názvom Narodený 1999, o chlapcovi, ktorý sa narodil z umelej maternice. Autori knihy Making babies zasa tvrdia, že tehotenstvo v inkubátore by mohlo skrátiť čas potrebný pre vývin plodu na päť mesiacov. Nadšené vízie takto zrýchleného príchodu na svet však zjavne nezohľadňujú celkom vecné námietky. Počas tehotenstva dochádza k úzkej väzbe medzi matkou a plodom, ktorému by v umelej maternici chýbali spätné informácie z jej tela. Embryo by malo šancu prežiť v inkubátore dnes známeho typu najviac dva až tri týždne.

Narodením v inkubátore (ktoré je prakticky nemožné určiť, takže by sa rozplynula hranica medzi narodením a podporou nedonoseného dieťaťa) sa však stráca nielen okamih narodenia ako moment, od ktorého sa odvíja toľko individuálneho aj spoločenského.

Tým sa stáva reálnou možnosť od samého začiatku monitorovať a manipulovať s ľudským zárodkom.

Žena nie ako matka? To, z čoho sa odvíjalo ľudské šťastie i tragédie, čo bolo osobnou stigmou, ako napríklad nežiaduce tehotenstvo a s tým následne späté spoločensky diskvalifikované potomstvo. Alebo naopak, stalo by sa pevným bodom, vďaka ktorému sa ľudia budú navzájom zbližovať jeden s druhým. Veď bez toho neexistuje nielen kultúra ako taká, ale ani väčšina našich každodenností, konaných s vedomím rodičovstva či súrodenectva. To všetko vo svojej intimite tak verejné sa môže stať predmetom laboratórnej technológie. Logickým dôsledkom môže byť zmena vzťahu spoločnosti k žene ako matke, čo ovplyvní život celej spoločnosti.

Reprodukcia bez tehotenstva dramaticky zmení náš názor na ženstvo a materstvo, ale aj na sexualitu. Sexuálny život a tehotenstvo viac nebudú podmienkou pre reprodukciu potomstva. Ak už nebude potrebný sexuálny styk pre biologické rodičovstvo, jeho náhradou sa stane tzv. sociálne rodičovstvo, o ktorom písal futurológ Alvin Toffler v knihe Šok z budúcnosti už v roku 1977. Reálne by to prichádzalo do úvahy v prípade pretrvávajúceho dramatického poklesu pôrodnosti vo vyspelých krajinách, rovnako v prípade pokračovania nárastu dedičných chorôb. Vtedy by sa zdrojom detí stala úzka skupina zdravých a plodných darcov, pričom o výchovu by sa postarali iní, tzv. sociálni rodičia. Bude však takéto "rodičovstvo z rozumu" dostatočne pevným pokračovaním základného kódexu rodiny?

Autor (1959) je biológ

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984