Aká matka, taká Katka?

Rasizmus, antisemitizmus, sexizmus - slová, ktoré zaplavili náš každodenný život. Používame ich, skloňujeme vo všetkých možných pádoch, neraz bez toho, aby sme vedeli, čo presne znamenajú. Oháňame sa nimi nielen pri intelektuálnych debatách nadnárodných charakterov, ale aj pri krčmových pitkách.
Počet zobrazení: 1863

Rasizmus, antisemitizmus, sexizmus - slová, ktoré zaplavili náš každodenný život. Používame ich, skloňujeme vo všetkých možných pádoch, neraz bez toho, aby sme vedeli, čo presne znamenajú. Oháňame sa nimi nielen pri intelektuálnych debatách nadnárodných charakterov, ale aj pri krčmových pitkách. Označujeme nimi javy či prejavy, ktorých pôvod a význam nevieme, respektíve nechceme pomenovať tým správnym menom.

Zdalo by sa, že tak ako mala generácia 60. rokov v sebe infiltrované slová mier, láska, drogy a rock and roll, tá dnešná dostáva do kolísky ako bytostne dôležité pojmy už spomínané izmy. Ide pritom o pomenovania, na ktorých presné rozlíšenie sa len ťažko hľadá správny kľúč, ktorých miera zneužiteľnosti je taká krehká, že fakt, že ich zneužívame, často ani neregistrujeme. A o tom, že k ich rozdielnemu chápaniu dochádza na oboch stranách spoločnosti, niet pochýb. Práve preto je opatrnosť namieste. Je napríklad neodškriepiteľná pravda, že rozdiely v mentalitách jednotlivých etník existujú. Každé sa totiž vyvíjalo v sebe vlastnom ovzduší, v úzkej vzájomnej korešpondencii s ostatnými etnikami a geografickými podmienkami si vytváralo vlastné kultúrne, ekonomické a politické systémy.

Charakteristika dobrosrdečného Slovana a odmeraného Germána má niekde svoje korene. Ak však konflikt medzi dvoma rodinami žijúcimi v susedstve, nedajbože sa odlišujúcimi farbou pokožky, z ktorých členovia jednej chodia denne do roboty, plnia si povinnosti voči štátu i spoločnosti, žiadajú po práci nerušený odpočinok, a príslušníci tej druhej prácu, často dobrovoľne, nemajú, netrpia teda až takým nedostatkom odpočinku, označíme prívlastkom rasový, ide skutočne o scestné chápanie spomínaného izmu. Ak však odmietne biely policajt podať ruku čiernej (rozumej rómskej) novinárke, mám na jazyku práve ono slovo.

O sexizme sa najčastejšie hovorí ako o predsudkoch a diskriminácii na základe pohlavia. Slovenské homosexuálne orientované menšiny by vedeli rozprávať. V tom, že sa u nás objavuje na dennom poriadku, nezabráni ani fakt, že rovnosť pohlaví je deklarovaná ústavou. Sexizmus má však aj inú povahu, ktorá sa týka oboch pohlaví. Ak sa totiž žena či muž začne usilovať o čosi, čo spadá do oblasti „typickej“ pre druhé pohlavie a búra tak tradičný pohlavný model vymedzených kompetencií, naráža na odpor a nepochopenie.

Ak by sme na označenie akýchkoľvek konfliktov prestali hľadať veľké a silné slová a pokúsili sa vzniknuté problémy riešiť bez akýchkoľvek prídavkov, dospeli by sme pravdepodobne k zmysluplnejším výsledkom. Stačí sa len trochu viac rešpektovať.

Nabádajúc k vzájomnej tolerancii, veľmi dobre viem, že rasizmus, ale i antisemitizmus, ktorý vzniká nielen v dôsledku predsudkov a fám, no je aj prejavom nedostatku komunikácie, predstavuje riziko rovnako pre budúcu Európu i Slovensko. Nosíme si totiž v sebe hlboko zakorenené predsudky vnímania sveta, zdedené na základe rodinnej tradície. Tradície, ktorá utvrdzovaná rokmi jednostranného pohľadu a veľakrát potvrdená jedinou náhodnou negatívnou skúsenosťou, odsudzuje osoby inej pleti, sexuálnej orientácie či náboženského zmýšľania.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984