Lehman Brothers - krajina po bitke
Lehman Brothers, americká banka s tradíciou siahajúcou do 19. storočia, rada riskovala a naučila sa na tom dobre zarábať. Pred dvoma rokmi však ukázalo, že to prehnala. Keď sa dostala do ťažkostí, trh veril, že ju v najhoršom prípade zachráni vláda. Pomoc však prekvapujúco neprišla a Lehman 15. septembra2008 zbankrotovala. To, čo nastalo potom, možno prirovnať ku globálnemu cunami.
Čo sa stalo a prečo?
Centrálna banka USA začala po roku 2001 (spočiatku pre stlmenie šoku po teroristickom útoku), krátiť úrokové miery a lacný peniaz posmelil poskytovateľov aj príjemcov kreditov na trhu nehnuteľností. Kredit ľahšie dostali aj klienti, ktorých dôveryhodnosť nebola priam krištáľová, čo vyvolalo šialený vzrast cien nehnuteľností. Pôžičky pre takých klientov (subprime), rozdrobené a zamenené na obligácie, s pečiatkami ratingovaných agentúr „najvyššia kvalita“, sa rozbehli do sveta. A v istom momente prestalo byť jasné, ku komu sa dostali.
Keď sa v lete 2007 objavili v Amerike pochybnosti o kondícii trhu nehnuteľností a pôžičiek subprime, začala centrálna banka podporovať inštitúcie, ktoré boli v ťažkostiach. Ale keď o rok v septembri bankrot hrozil banke Lehman Brothers, vláda nenašla ochotných prevziať ju a sama sa necítila silná, aby ju ratovala. V priebehu niekoľkých dní sa na okraji priepasti ocitlo niekoľko veľkých inštitúcií. Niektoré prevzali zdravšie, iné prežili iba preto, že zaskočená vláda do nich začala pumpovať desiatky miliárd dolárov. Zoči-voči katastrofe celého finančného systému splnomocnil Kongres ministra financií, aby od bánk odkúpil do 700 miliárd hypotekárnych pôžičiek. Ani to však paniku na burze nezastavilo.
Od 6. do 10.októbra stratil index Dow Jones 18 percent a chaos sa preniesol na zahraničné trhy. Stav mnohých európskych bánk nebol lepší, pretože na hypotekárnom trhu špekulovali aj Španieli, Íri, Portugalci, Briti a aj hoci v oveľa menšom rozsahu, špekulácie sa objavili aj v Poľsku. Najmä spektakulárny vzrast Španielska mal svoje žriedlo v špekulatívnej výstavbe. Utrpeli aj financie krajín, ktoré boli oveľa opatrnejšie v úverovaní, ale odkúpili od iných pôžičky pochybnej kvality. Týmto spôsobom dostali po prstoch finančné inštitúcie Nemecka i Francúzska.
Domino efekt
Problém nezasiahol iba finančný sektor, ale celú ekonomiku. Príležitostne sa ukázalo, že sa rozmohlo používanie derivátov, inštrumentov pre často nezrozumiteľných klientov. Slúžia na zabezpečenie pred rizikom: siaha po nich farmár, aby priklepol cenu zberu obilia, exportér, aby sa zabezpečil pred poklesom kurzu valuty, v ktorej predáva, či vláda Mexika, aby sa zabezpečila pred poklesom ceny ropy, ktorú exportuje. Banky, ale nielen tie, začali s kontraktmi mohutne špekulovať.
Najstručnejšie povedané, kríza bola výsledkom nadmerného zadlženia - najmä amerických konzumentov a bánk. Tak ako rástli ceny domov, priemerný Američan sa cítil čoraz bohatší a míňal viac, než zarábal. Zadlženie domácností vo chvíli, keď prepukla kríza, dosahovalo 13,8 bilióna dolárov, čo predstavovalo 98 % HDP. Zadlženie amerického finančného sektora koncom roka 2008 dosiahlo 17,1 bilióna dolárov, čiže 121 % HDP. Pol storočia predtým sa tento dlh rovnal 6 % HDP USA.
Rok 2007 bol prvým od depresie 30-tych rokov minulého storočia, keď klesla priemerná cena nehnuteľností. Kríza udrela na burzu. Za necelý rok a pol klesla hodnota akcií v držbe amerických domácností o 4,5 bilióna dolárov, čiže o 46 %, kým celý majetok sa scvrkol o 16 biliónov dolárov, čiže o 25 %.
V rokoch 2008-2009 stratilo prácu asi 8,5 milióna osôb. V júli 2010 dosiahla nezamestnanosť 9,5 %, ale o takmer štyri milióny vzrástol počet pracujúcich na skrátený úväzok proti svojej vôli. Keby sa to malo zohľadniť (v USA sa tento jav nazýva under-employment), tak by tento ukazovateľ v júli dosiahol 18,4 %. Čiže takmer každý piaty Američan alebo nemá prácu, alebo pracuje kratšie, ako by chcel. V prípade mladých ľudí vo veku 18 - 29 rokov tento ukazovateľ predstavuje 28,4 %. Tento ponurý stav vecí vyplýva v prvom rade z odlivu pracovných miest do lacnejších regiónov, ale aj destabilizácia finančných trhov situáciu výrazne zhoršila. Štatistiky nezamestnanosti neodzrkadľujú ani zmeny štruktúry zamestnania - ak si napríklad nezamestnaný našiel prácu, ale zarába oveľa menej, než predtým. Od začiatku recesie zanikli dva milióny pracovných miest v americkom priemysle, tak isto v stavebníctve a zhruba 700-tisíc vo finančnom sektore. A tieto odvetvia platia viac než sektor služieb.
A dlh rastie…
Úroveň zadlženia amerických domácností a bánk sa o čosi znížila, ale dlh vlády ďalej rýchlo rastie. Amerika sa počas života jednej generácie zmenila z najväčšieho veriteľa v najväčšieho dlžníka na svete. Za minulých päť rokov sa hodnota obligácií vlády USA v zahraničných rukách zdvojnásobila a koncom marca 2010 predstavovala vyše 3,9 bilióna dolárov.
Keby bola Európa ponechala svoje úrokové miery na nezmenenej úrovni, kým Amerika ich krátila, eura či libry voči doláru by bol rástol ešte rýchlejšie, čo by bolo poškodilo európskych exportérov. V úsilí zabrzdiť tempo zhodnocovania svojej meny, znížila úrokovú mieru aj Európa, čo podnecovalo k požičiavaniu, často na pochybné investície. Na globálnej finančnej hre sa zúčastnili mnohí. Mestečko v Nórsku či dôchodkový fond na Islande nevedeli, že do ich investičného portfólia mieri čosi, na čom sa môžu bolestne spáliť, a to sa stalo. Globalizácia mala stlmiť pravdepodobnosť globálnej ekonomickej krízy. Ukázalo sa však, že je ľahšie nakaziť sa a že epidémia sa šíri rýchlejšie.
Keď prepukla globálna finančná kríza, ukázalo sa, že eurozóna je dosť nestabilná konštrukcia. Markantne sa znížil príliv kapitálu do Grécka, Portugalska, Španielska a Írska; rozpočtové príjmy sa zmenšili a deficity vyleteli nahor. Tzv. pakt stability a rastu prijatý pri zrode monetárnej únie sa podľa jedných stal krehkým inštrumentom zdiscipliňovania fiškálnej politiky členských krajín, podľa druhých bol receptom na krach. Záchranný balíček pre Grécko je fakticky sprostredkovaný spôsob záchrany bánk veriteľských krajín, najmä francúzskych a nemeckých, plných gréckych obligácií.
Skutočné oživenie vo hviezdach
Ponáhľajúc sa so záchranou, mnohé krajiny aplikovali stimulačné programy dosiaľ nepoužitého rozsahu a typu. Prinieslo to však skromnejšie výsledky, než sa očakávalo. Podstatné rozčarovanie sa dá vycítiť v USA, hoci augustový raport nezávislých analytikov Kongresu USA tvrdí, že nebyť „balíčka“, hospodársky rast v II. štvrťroku 2010 by bol o 4,5 % nižší, čo znamená, že by to bolo horšie ako na dne poslednej recesie. Z 787 miliárd dolárov stimulačného „balíčka“ sa do polovice augusta vydalo menej než dve tretiny a rozhodujúca suma z toho išla na daňové úľavy, podpory pre nezamestnaných, pomoc biednym a neplnoprávnym a na pomoc rozpočtom štátov federácie, čo však slúžilo viac udržaniu jestvujúcich, než tvoreniu nových pracovných miest. Iba 24 miliárd, čiže 3 % sumy išlo na energetiku a dopravu, pričom s týmito odvetviami sa spájajú najväčšie nádeje na stabilné a dobre platené pracovné miesta. Spomedzi investícií do infraštruktúry sa pohlo len málo, lebo na ne treba hotové projekty, povolenia, tendre atď.
O skutočnom oživení hospodárstva nemôže byť reč, kým sa nenapraví situácia na trhu práce Šéf FED-u Ben Bernanke sa cíti ako v nepriateľskom obkľúčení pištoľníkmi, lebo úrokové miery sa už znížiť nedajú. Na trhu je veľa prázdnych domov, čo znižuje ceny nehnuteľností a zmenšuje pocit bezpečnosti domácností, kde je dom základom majetku a v posledných rokoch aj náhradou sporiteľničky, z ktorej sa vyberá. Slabosť trhu nehnuteľností zhoršuje aj kvalita bankových aktív, lebo ich obrovskou časťou sú úvery na zálohované byty či domy.
Hrozba pre Európu
Keď sa v Európe dostala v dôsledku gréckej krízy na prvé miesto hrozba bankrotu krajiny či krajín eurozóny, nahradilo vieru v potrebu veľkých stimulačných programov presvedčenie o význame fiškálnej disciplíny. Pochopiteľná reflexia a chuť korigovať hriechy však vyvolala otázku, či po bezstarostnom popúšťaní opaskov nemáme do činenia s ich prílišným uťahovaním. A ak áno, či z toho vyplývajúce škody nebudú väčšie než dôsledky predchádzajúceho hriechu bezhlavého konzumu.
Tým skôr, že na oboch stranách Atlantiku sa optimizmus zhoduje. Z posledných sondáží konzumentov v 24 krajinách, uskutočnených agentúrou Ipsos Mori vyplýva, že kým optimisticky vidí ekonomickú budúcnosť svojich krajín 85 % obyvateľov Indie, 77 % Číňanov a 65 % Brazílčanov, v Španielsku je takých optimistrov iba 5 %, vo Francúzsku 6, v Británii 13 a v USA 18 %. Dva roky po páde Lehman Brothers bohatý svet nenachádza presvedčivé príznaky trvalého oživenia hospodárstva a zažehnanie hrozby návratu recesie.
Hrozí nám azda opakovanie drámy?
Pravdepodobnosť finančnej krízy je dnes menšia, ale doterajšie reformy stále pripomínajú pílu bez zubov. Príkladom sú spomenuté deriváty. Posledná podoba reforiem v Amerike je neznáma. Kým v Kongrese prebiehala debata pred očami miliónov daňovníkov, ktorí zaplatili za záchranu finančného sektora, pre banky bolo nevhodné ruvať sa o každý príjem. Teraz je však idea odhlasovaná a o detailoch sa bude rozhodovať v zátiší byrokracie. Banky, pre ktoré sa špekulácie na trhu stali zlatou žilou, si ich vziať nedajú.
Francúzske apely na väčšiu prísnosť
Francúzski ministri (financií, energetiky a životného prostredia a poľnohospodárstva) vyzvali 1. septembra v liste komisárovi EÚ pre vnútorný trh a služby na prísnejší dohľad nad európskym trhom derivátov, aby sa dalo vyhnúť prudkému nárastu cien ropy, obilia a iných surovín. Francúzsko bude hostiteľom nasledujúceho stretnutia skupiny G20 a chce byť brokerom spoločného stanoviska EÚ v tejto otázke. Zhoda však absentuje nielen vo vzťahoch medzi vládami a bankami. Oganizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) tvrdí, že obmedzenie špekulácií môže priniesť viac škody ako úžitku. Svetová banka zasa, že obchod s opciami na suroviny spôsobuje krátkodobé cenové výkyvy. Rozsah tohto trhu je gigantický. Podľa francúzskeho ministerstva financií spory o budúcich cenách škodia rovnako producentom aj konzumentom. Možno teda očakávať viac regulácií, lenže to vôbec neodpovedá na otázku, či sú efektívne.
* * *
Pred poldruha storočím začal Henry Lehman v biednej Alabame prijímať ako platidlo za predávané tovary bavlnu. Na počiatkoch toho, čo sa zmenilo v Lehman Brothers, bolo teda čosi, čoho sa bolo možné dotknúť a čomu každý rozumel. Katastrofa a bankrot prišli vtedy, keď sa firma pustila do gigantických špekulácií s niečím, čoho sa nedá ani dotknúť, ani to poťažkať a čo nie je ľahké pochopiť.
Vybral a preložil Viliam Roth
