Džingischán ako obeť propagandy
Na medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uviedol režisér Barabáš svoju snímku slovami: „Čudoval som sa kamarátovi, čo vidí na Mongolsku. A on na to – cestuješ celý deň, prídeš na miesto, a nie je tam nič. Cestuješ druhý deň, a zase nič. Ani na tretí... Tak som sa na to Nič išiel pozrieť a vzal som so sebou kameru.“
Film Pavla Barabáša v nijakom prípade nie je „o ničom“. Pusté, riedko osídlené Mongolsko poskytuje západnému divákovi dávku neopozeranej drsnej exotiky. Kočovní pastieri, ktorí vyznávajú budhizmus a žijú na konských chrbtoch, majú našinca čím prekvapiť.
Našinci si zasa pripravili prekvapenia pre Mongolov. Prešli ich krajinu na tých (pre miestnych) najmenej obvyklých dopravných prostriedkoch. Auto, a najmä čln, vzbudzovali všade pozornosť - a pomáhali nadväzovať kontakty, čiže vytvárať divácky zaujímavé situácie. V kombinácii s fotogenickými prírodnými scenériami uplynie šesťdesiatjeden minút hladko aj bez pukancov.
Krvilačný vojvodca či humanista?
Celým cestopisom sa prepletá Džingischán. Podmanivým hlasom Mariána Geišberga v prvej osobe vysvetľuje, že imidž, ktorý má v našich učebniciach dejepisu, je výsledkom akejsi stredovekej propagandy. Barabášov Džingischán nie je krvilačný vojak, ale autor múdrych, humanistických reforiem. Zrušil otroctvo, zrovnoprávnil utláčaných, vo svojej ríši zjednotil babylon jazykov, žičil vzdelanosti. A vytiahol dávne Mongolsko z temného obdobia kmeňových vojen a rozdrobenosti.
Romantizujúci pohľad na ázijského vojvodcu, ktorý v 13. storočí surovo rozkopol dvere Európy, vzbudzuje rozpaky. Nielen u historikov, ktorí by mohli polemizovať s faktografickou správnosťou, ale aj u laikov. Pretože kým doma vraj tento dobrotivý panovník zavádzal prvé papierové peniaze, predkovia slovenských divákov umierali s mongolskými šípmi v hrudi.
Pavol Barabáš si kladie rečnícku otázku, ako by svet vyzeral dnes, keby údajne osvietená Džingischánova ríša bola vydržala. Inou otázkou však je, aká časť publika si to skutočne chce predstaviť a či sa o pár storočí budú aj o Hitlerovi nakrúcať filmy, ktoré ho zobrazia ako nepochopeného reformátora so spasiteľskými črtami. Napokon, keby bola dobre organizovaná Tretia ríša vydržala, kde by svet dnes mohol byť...
Hurá!
Reportážna časť dokumentu je od historickej línie nezávislá a na rozdiel od nej takpovediac neurazí. Okrem horolezectva a dávky rizika je tam to, čo máme na Pavlovi Barabášovi radi: ľudskosť, vtip, bystré postrehy, tradičná hudba, atraktívne zábery.
Špekulácie o Džingischánovej vláde môžu byť pre film buď pridanou hodnotou, alebo kameňom úrazu. Záleží na uhle pohľadu a divákových osobných preferenciách. Bez ohľadu na súhlas či nesúhlas však s Barabášovým poňatím histórie Mongolsko v tieni Džingischána má čím zaujať aj poučiť. Vedeli ste napríklad, že slovíčko hurá vstúpilo do európskych jazykov ako mongolský bojový pokrik?
