Príliš vysoká cena?

Hyperinflácia je výnimočným javom. Neplatí, že by sme nevedeli, ako ju udržiavať pod kontrolou. Problém nastáva, ak úroky či rast miezd za infláciou zaostávajú. Je jedno, či je inflácia dvadsaťpercentná, alebo nulová - ak je organizovaná práca - teda odbory - slabá, potom nedokážu vyjednať dostatočne vysoký rast platov ani v jednej, ani v druhej situácii.
Počet zobrazení: 2012
peniaze-obhoreny dolar-detail-See-ming Lee.jpg

Ten strach očividne existuje. Problém to podľa môjho názoru nie je ekonomický, ale politický. Presne tak, ako je pomerne jednoduché vystrašiť ľudí dlhom či deficitom, je relatívne ľahké strašiť ich aj infláciou. Najmä asi preto, že čo sa týka inflácie, bežná predstava o nej sa zlieva s hyperinfláciou, takou tou situáciou, keď sa peniaze nosia na trh vo fúrikoch a cenám každý deň pribudne jedna nula.

Vtip je v tom, že hyperinflácia je veľmi desivým, ale zároveň aj veľmi výnimočným javom. Vďaka svojej desivosti sa potom ľuďom zapíše do pamäte - politika niekdajšej Bundesbanky, alebo skôr podpora tejto politiky zo strany verejnosti, bola veľmi ovplyvnená spomienkou na hyperinfláciu Weimarskej republiky - ale s "normálnou" infláciou má spoločné presne toľko, koľko plynový šporák s výbuchom zásobníka plynu. To značí, súvislosť nie je nulová. Nebezpečenstvo potenciálne existuje. Ale drvivá väčšina ľudí by si len kvôli tomu ten plynový šporák neodoprela (teda ak nedáva prednosť elektrickému, ale to je iná debata).

S infláciou je to podobne. Už dávno neplatí, že by sme absolútne nevedeli, ako ju udržiavať pod kontrolou. Tie nástroje nie sú úplne dokonalé, zrejme menej, ako infraštruktúra okolo zemného plynu, ale napriek tomu sú dostatočne spoľahlivé, aby sme infláciu nemuseli brať ako nejaký trest boží, s ktorým my, smrteľníci, nič nenarobíme.


Čistá ako ľalia

Tou druhou vecou je, že keď sa ľudia obávajú inflácie, v skutočnosti pritom často majú na mysli skôr pokles kúpnej sily svojich platov či úspor. Ale to vôbec nie je to isté. Len preto, že rastú ceny, ešte to neznamená, že ľudia chudobnejú. Logicky to predsa závisí od toho, či ich príjmy a úspory dokážu s rastom cien udržať krok, alebo nie. Dajme tomu, že ekonomika zachováva stále rovnakú úroveň, iba kvôli zjednodušeniu. Kto akú časť z celkového koláča potom dostane, to je otázka reálnej, nie nominálnej distribúcie. Inými slovami, ak je aj inflácia každý rok 20%, ale zároveň sú dvadsaťpercentné aj úrokové miery a platy rastú takisto o 20%, potom je jasné, že nikomu nič neubudlo - za svoje peniaze si stále môže kúpiť presne to, čo predtým.

Problém nastáva až vtedy, ak úroky či rast miezd za infláciou zaostávajú. Lenže. Toto nie je problém inflácie, ale problém vzájomného pomeru síl, jednak v rámci finančného sektora a jednak medzi prácou a kapitálom. A to platí celkom bez ohľadu na výšku inflácie. Tá je v tom v podstate nevinne. Je úplne jedno, či je inflácia dvadsaťpercentná, alebo nulová - ak je organizovaná práca - teda odbory - slabá, potom nedokážu vyjednať dostatočne vysoký rast platov ani v jednej, ani v druhej situácii.

To všetko platí samozrejme aj vtedy, ak ekonomika rastie - ibaže to platí ešte viac. Vtedy totiž celkové bohatstvo spoločnosti narastá. Otázka ale stále znie, ako sa toto bohatstvo rozdeľuje medzi jednotlivé zložky spoločnosti. Inflácia samozrejme spôsobuje pokles hodnoty peňažnej jednotky - ale to je nepodstatné, ak je ten pokles kompenzovaný zvýšením množstva týchto jednotiek, ktoré ľudia dostávajú. Teda presne tak, ako vyššie: ak sa platy zvýšujú o infláciu plus ďalšie percento, evidentne nechudobnejú, ale naopak. Náš problém na dnešnom Slovensku teda vôbec nie je v tom, že sme tu mali dvadsať rokov "príliš vysokú" infláciu - je v tom, že dvadsať rokov u nás platy rástli príliš pomaly, ďaleko zaostávali za rastom produktivity (ako som už raz o tom písal) a tým pádom sa reálne bohatstvo rozdeľovalo z hľadiska pracujúcich ľudí stále viac nevýhodne.

Prečítajte si aj ďalšie ekonomické články na blogu Michala Poláka.

Ilustračné foto: See-ming Lee a 1suisse

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984