Studená vojna v koalícii
Pri zrode súčasnej vlády Béla Bugár viackrát zdôrazňoval, že koaliční partneri sa musia vyvarovať chýb z minulosti a predovšetkým neposielať koaličným partnerom odkazy cez médiá. Jeho iniciatíva ostala zjavne bez odozvy. Ba čo viac, do mediálnej hry okolo voľby generálneho prokurátora sa práve Bugárova strana zamotáva stále viac.
Vyslovenie nedôvery vláde
Kým ešte donedávna mená Zoltán Horváth či Elemér Jakab poznal na Slovensku málokto, po minulom týždni sa týmto dvom pánom podarilo prebojovať na titulné strany novín. Vyhlásenie skrutátora za SDKÚ, že hlas Dobroslavovi Trnkovi dali práve poslanci za Most-Híd, rozvírilo špekulácie o tom, ktorý z koaličných partnerov je „zradcom“.
Hoci sa predstavitelia vládnych strán snažia prezentovať verziu o „kúpených poslancoch“, možný je aj iný scenár. Skutočnosť, že za Dobroslava Trnku pravdepodobne hlasovali až šiesti koaliční poslanci, naznačuje, že v tomto prípade nešlo len o zdvihnutý varovný prst. Vzhľadom na opakovanú hrozbu demisie Ivety Radičovej je viac ako pravdepodobné, že niekomu vo vnútri vládnej koalície súčasné pomery nevyhovujú. Poslanci, ktorí v tajnej voľbe podporili opozičného kandidáta, urobili v podstate podobné gesto, aké urobila skupina okolo Jozefa Migaša hlasovaním za vyslovenie nedôvery premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Rozdiel je len v tom, že vtedy boli aktéri všeobecne známi.
Chcel Bugár pád vlády?
Ak pripustíme možnosť, že Dobroslava Trnku podporili práve poslanci za stranu Most-Híd, znamenalo by to, že Béla Bugár hral vabank. Ťažko by sa dalo uveriť tomu, že predseda strany by nevedel o organizovaní „protivládneho“ hlasovania vo svojom poslaneckom klube. Bugár by v tejto hre riskoval svoje dlhoročné renomé. Predseda Mostu-Híd si vždy budoval imidž zásadového politika, ktorý za každých okolností dodržiava politické dohody. Ak by sa obvinenia Zoltána Horvátha na adresu Mostu ukázali ako pravdivé, povesť Bélu Bugára by sa rozsypala ako domček z karát. Riziko, že pravda vyjde najavo, je však minimálna. Vzhľadom na tajnosť voľby bude vždy jednoduché akékoľvek obvinenia spochybniť.
Otázkou však zostáva, prečo by sa práve Most-Híd usiloval o pád vlády. Dôvodov by mohlo byť niekoľko. Programové priority strany sa len málo premietajú do praktickej realizácie politiky súčasnej vlády. Navyše, zo spôsobu fungovania vládnej koalície sa musí starý politický harcovník ako Béla Bugár chytať za hlavu. Pritom mu na krk dýcha SMK, ktorej preferencie síce nestačia na vstup do parlamentu, ale ak by stúpli, mohli by stačiť na potopenie Bugárovho Mostu. Je preto celkom možné, že predstavitelia maďarskej menšiny by pred súčasnou koalíciou uprednostnili stabilnejšie zoskupenie. Dnes je totiž jasné, že čím dlhšie bude súčasná koalícia fungovať, tým viac politických bodov jej aktéri stratia. A najviac ohrozené sú práve nové strany s málo stabilným elektorátom.
Mediálne hry SDKÚ-DS
Tak ako by sme našli argumenty v prospech teórie o zrade poslancov Mostu, podobne by sme mohli nájsť dôvody, pre ktoré mohol poslanec Zoltán Horváth klamať. Keďže Dobroslava Trnku pôvodne nenavrhol iba Mojmír Mamojka zo Smeru-SD, ale aj Stanislav Janiš z SDKÚ-DS, po volebnom fiasku sa nedôverčivé pohľady verejnosti logicky upierali predovšetkým na stranu Mikuláša Dzurindu a premiérky Ivety Radičovej. Bez potvrdenia ostatných koaličných partnerov síce nepôsobia akékoľvek vyjadrenia zo strany SDKÚ-DS príliš dôveryhodne, no svoj účel už splnili. V centre pozornosti médií sa pre zmenu ocitol Most-Híd. Vyjadrením, ktoré médiám poskytol Zoltán Horváth, sa SDKÚ-DS podarilo elegantným spôsobom hodiť Čierneho Petra Bélovi Bugárovi.
Vedenie SDKÚ-DS pravdepodobne nebude vyhlásenia Zoltána Horvátha komentovať. Stranícki lídri sa pritom môžu tváriť, že vyjadrenie ich poslanca bolo nešťastné. Ťažko si však predstaviť, že nevýrazný a takmer neznámy poslanec, o ktorom nebolo v minulosti takmer vôbec počuť, by si dovolil takúto „sólo akciu“ poza chrbát svojich šéfov. Oveľa pravdepodobnejšie je, že minimálne časť vedenia SDKÚ-SD už ráta so scenárom, že koalícia v súčasnej podobe možno nevydrží do konca volebného obdobia. V takom prípade je však užitočné nájsť niekoho, kto si nie celkom dobrovoľne zahrá úlohu „rozbíjača koalície“.
Prímerie iba naoko
Hoci aktéri celého sporu verejne deklarujú ochotu pokračovať, vyhlásené prímerie má iba charakter politických deklarácií s cieľom upokojiť verejnosť. Je pravdepodobné, že postupne sa budú v médiách objavovať aj ďalšie konšpiračné teórie. Ich pozadie však možno preveriť len ťažko. Je zjavné, že koaliční lídri identitu aj pohnútky „zradcov“ poznajú. Možno práve preto sa vrcholní predstavitelia vládnej koalícii opakujú, že nebudú vyšetrovať pozadie hlasovania. Zverejnenie pravdy by väčšine koaličných strán neprospelo. Znamenalo by totiž začiatok konca vládnej koalície. Či by to bol oproti súčasnému stavu kvalitatívny rozdiel, ukáže až čas.
Béla Bugár sa na poslanca Horvátha síce hnevá, ale o odchode z vlády predbežne neuvažuje. Na to, aby sa nechal tak ľahko pasovať do pozície „hrobára“ súčasnej vlády, je príliš skúseným politikom. Tak krátko po voľbách by voliči koalície jej rozpad pochopili iba ťažko. Aj keby si Most-Híd koniec súčasnej vlády skutočne želal, nemôže ju rozbiť verejne. To by bola politická samovražda, ktorú si bugárovci nemôžu dovoliť.
Prechodná vláda
Hoci to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, voľba generálneho prokurátora naplno obnažila rozkladný proces vo vnútri koalície, ktorý sa začal už pri jej vzniku. Atmosféru nedôvery, vnútorných rozbrojov a podrazov sa iba sotva podarí preklenúť. Bez ohľadu na to, ako dlho bude táto agónia trvať, je jasné, že ilúzia o novej politickej kultúre či proreformnej vláde sa definitívne rozplynula. Vláda v takejto fáze rozkladu sa ťažko zmôže na zásadnejšie opatrenia. Kým koalície pod vedením Mikuláša Dzurindu sa snažili budovať si imidž reformnej vlády, kabinet Roberta Fica si zas zakladal na svojej sociálnej orientácii, vláda Ivety Radičovej s najväčšou pravdepodobnosťou vstúpi do histórie ako prechodná. Otázkou zostáva, kedy sa toto prechodné obdobie skončí, a čo bude po ňom nasledovať.
Foto: Zoltán Horváth, poslanec NR SR za SDKÚ-DS.
Autor foto: facebook.com
Foto: Predseda strany Most-Híd Béla Bugár.
Zdroj foto: www.most-hid.sk
Ilustračné foto: www.premierkasr.sk
