Aké je to byť milionárom?

Neverím, že všetci sú amorálni cynici a nihilisti. Nakupujú luxusné výrobky, aby mali pred očami, že všetky nemorálne rozhodnutia, asociálne kroky, zlovoľné počiny či prižmúrené oči nad krivdami stáli za to. Opíjajú sa svojim majetkom, ako alkoholici zapíjajú žiaľ fľaškou rumu. Bohatstvo je hodnootu iba dovtedy, kým nie je naplnené. Keď sa stane účelom, premieňa sa na nočnú moru.
Počet zobrazení: 2738
peniaze-financie-hrst zlatych minci-Eperales.jpg

Normálny človek by si ich nikdy nekúpil. Ich jediná pridaná hodnota je ukázať, že ich majiteľ má dosť peňazí na to, aby si ich kúpil. Lenže prečo to naši milionári robia? Ak sa na to pozrieme z psychologického hľadiska, dôvodov je hneď niekoľko. Spomeniem tri základné.

Majetok nadobudli na úkor iných

Po prvé, ak má niekto naozaj veľmi veľa peňazí, je takmer isté, že k nim nedošiel úplne morálnou, bezúhonnou cestou. Ak má niekto milióny eur, nemusel ich priamo nakradnúť, ale celkom určite musel urobiť vo svojom živote viacero rozhodnutí, ktoré ublížili, zničili, pošramotili, udupali, ponížili.

Mnohokrát je v rodokmeni bohatstva vpísaných desiatky až stovky nevinných obetí, ktorí za týmto bohatstvom stoja. Či už desiatky zničených rodín, keď sa hromadne prepúšťalo, aby fabrika mohla byť rozparcelovaná a predaná za vyšší zisk. Či už malá rodinná firma, ktorú rozdupala veľká korporácia. Alebo právny proces, v ktorom sa záujmy spojili tak, aby spravodlivosť prehrala. Často ide o rutinné rozhodnutia, nad ktorými sa už bohatí a mocní ani príliš nezamýšľajú. Pretože sledujú iba motív zisku. Lenže niečo „horké“ ostáva vo vnútri. Latentný pocit, že celý ten obrovský majetok, ktorý človek nadobudol, nadobudol iba na úkor nešťastia iných.


Komplex nemorálnosti

Samozrejme, ľudia, ktorým sa dnes nadnesene hovorí „úspešní“, budú navonok pôsobiť bezúhonne. Buď na to majú zapletené PR agentúry, alebo priamo novinárov. Ale vo vnútri možno cítia, že ich život nemá s morálkou nič spoločné. Hoci sa stokrát môžu vyhovárať na to, že len využívajú diery v zákonoch, zlý systém, alebo len proste normálne podnikajú a zlý je kapitalizmus, nie oni, to všetko ich nezbavuje zožieravého pocitu viny. Nepomáha ani charita či príspevky na cirkev. Tak ako existuje komplex menejcennosti, tak existuje aj komplex nemorálnosti. A títo ľudia ním trpia, hoci si to sami neuvedomujú. Svoj komplex nemorálnosti potrebujú niečím udusiť...

Poviete si: kdeže by naši milionári rozmýšľali nad morálkou. Ale ja neverím, že všetci do jedného sú amorálni cynici a nihilisti. Niekde vo vnútri tam ostáva určitý morálny nepokoj. Zbaviť sa ho nedá, a tak snažia sa ho prehlušiť. A preto nakupujú luxusné výrobky, aby mali neustále pred očami, že to stojí za to. Že všetky tie nemorálne rozhodnutia, asociálne kroky, zlovoľné počiny či prižmúrené oči nad očividnými krivdami, že to všetko stálo za to, a že dnes si môžu vďaka týmto svojim morálnym ústupkom dovoliť kúpiť, čo im len napadne. Opíjajú sa svojim majetkom tak, ako alkoholici zapíjajú žiaľ fľaškou rumu.  


V zajatí snobizmu

Ľudská tragédia, ktorá sprevádza veľký majetok, sa z vnútorného sveta dostáva do spoločenského života vo chvíli, keď sa bohatí ľudia potrebujú cítiť rešpektovaní a docenení. Vo svojom živote zväčša len ubližovali, aby dosiahli zisk. Málokto im rozumie, málokto ich obdivuje. Zväčša nemajú žiaden duchovný rozmer, ktorým by oslnili okolie. Dokážu sa zviditeľniť iba svojim majetkom, a preto to ostentatívne robia. Darmo by presviedčali okolie, že svoj majetok nadobudli pre svoje schopnosti, talent či šikovnosť. V dnešnom svete megakorporácií nebohatnú najšikovnejší či najmúdrejší. Ako upozorňoval už americký sociológ Charles Wright Mills, „na stredných úrovniach sa vyžaduje špecializácia. Avšak výkonní špecialisti nie sú určení k vzostupu; povyšovaní sú iba muži so „širším“ rozhľadom. Čo to znamená? Znamená to, že odborník nedosiahol úroveň, na ktorej je všetko myslenie zamerané iba na zisk.“ Ako dopĺňa, základnou kvalitou úspešných ľudí v korporáciách nie je odbornosť, ale iba  schopnosť „robiť dobrý dojem“.

Čo z toho celého vyplýva? Medzi tých najbohatších patria zväčša tí, ktorí nerobia žiadne ľudské ohľady – iba ekonomické ohľady. Najúspešnejší sú tí, ktorí konajú bez morálnych zábran. No jazvy na duši ostávajú...

Možno sa to nezdá, ale život bohatých nie je med lízať. Chudobnejší ľudia im ich majetok závidia, prinajmenšom sú o tom tí bohatí presvedčení. A tak sa postupne prestávajú stretávať s ľuďmi, ktorí nemajú toľko peňazí, čo oni. Navštevujú čoraz častejšie iba vyberané podniky, kam sa bežný smrteľník bez tučného konta v banke nedostane. Všímajú si snobské maniere, ktoré ich stále viac a viac obklopujú a postupne sa im prispôsobujú. A odrazu zisťujú, že si ostentatívne drahé a luxusné výrobky kupujú zo spoločenskej nevyhnutnosti, pretože vojsť do spoločnosti snobov s niečím vkusným, no napohľad menej hodnotným, znamená spoločenskú smrť. Ako možno uzavrieť, druhý dôvod, pre ktorý sa veľmi majetní ľudia obklopujú luxusným tovarom, je rovnako neprirodzený ako ten prvý – sú obeťou snobskej spoločnosti, do ktorej patria. Sú obeťou spoločenskej triedy, v ktorej sa nachádzajú. Pykajú za svoj spoločenský status stratou svojej slobody.


Vyvlastnenie by bolo vykúpením...

Tretí dôvod je prozaický. Keď máte všetko, odrazu zistíte, že si nič skutočne nevážite. Márne sa snažíte nájsť niečo nové, niečo drahšie, niečo, čo ste ešte neskúsili. Lenže tým sa len stále viac a viac ponárate do duchovnej prázdnoty. Túto prázdnotu sa snažíte vypĺňať bezmyšlienkovitým konzumom, čím si zakaždým iba kupujete novú vstupenku na kolotoč márnosti. Luxusný konzum je náhradou za život, ktorý vám uniká.

Byť veľmi bohatým človekom je zväčša ozajstnou ľudskou tragédiou. Ak človek nevie, čo s peniazmi, doslova sa nimi zadrhne. Nie hneď. Postupne, každým prázdnym konzumným dňom, ktorý prežije v latentnom zúfalstve a frustrácii. Pýtate sa: sú bohatí ľudia šťastní? Ak áno, tak určite nie preto, že sú bohatí. Bohatstvo je cieľom mnohých ľudí, ale iba preto, že im má pomôcť naplniť ich sny a potreby. Je hodnotou iba dovtedy, kým nie je naplnené. Vo chvíli, keď sa bohatstvo stane účelom osebe, premieňa sa na nočnú moru. A človek sa kvôli nemu mení na karikatúru, ktorej život je každý deň ovládaný krutými zákonmi snobstva a konzumu.

Byť veľmi, veľmi bohatým je veľkým nešťastím. Otázka je, prečo niekto bohatých ľudí nezbaví konečne ich neznesiteľného utrpenia? Veď oni niekde vnútri hlboko v srdci zo všetkého najviac túžia po príchode nového Lenina, aby ich zbavil toľkej vnútornej ťarchy...

Ilustračné foto: Eperales a Ali
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
27. december 2010, 13:03
Aj veľmi bohatých možno rozdeliť do tried respektíve aspoň do dvoch skupín. A to tak, že deti, ktoré sa už narodili do super bohatej rodiny nepoznajú chudobu a biedu. Vidia ju iba v rozprávkach a to je veľmi málo nato, aby dokázali prežiť alebo sa vžiť do pocitu svojich vrstovníkov. A potom sú super bohatí ludia, ktorí sa dostali k majetku takpovediac náhodou alebo ako sa hovorí boli v správnom čase na správnom mieste. Ale pred tým si vyskúšali biedu a títo sú najhorší a naj-sebeckejší ludia akých som kedy videla. Nikomu nič nedoprajú ani nič nedarujú v akomkoľvek zmysle. A nedoprajú ani sebe samým iba neustále nosia svoju masku, aby nik nevidel ich skutočnú tvár. Urobia všetko preto, aby im maska sedela dokonale na tvári. Dokážu svoje okolie presviedčať o svojej dokonalosti tak hravo... že stokrát vyslovená lož sa stane pravdou, ktorej uverí každý právny systém na svete. Je úplne jedno či ten systém bude takpovediac kapitalistický alebo socialistický, lebo oba systémy majú nedostatky, ktoré sa nepodarí odstrániť, pretože stále sa nájde veľa ludí, ktorí sa radšej nechajú opíjať rožkom. Kamarátia sa s takýmito ludmi, uznávajú ich - nepovedia im pravdu do očí. Spoločnosť ich nahlas rešpektuje a po tichu im dodáva novú odvahu alebo silu osobnosti. Spoločnosť im vytvára také dokonalé podmienky a dokonalé alibi na ich rozmach, že ani nemusia mať výčitky svedomia, lebo to od nich nik nežiada, a preto ich ani nemôže ťažiť.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
28. december 2010, 22:25
silny clanok. asi by pani autorka aj kajovi gottovi vyrezala a vyvlastnila hlasivky. autorom googlu by vsetko vyvlastnila, aby ich zachranila. u nas, v pokrivenom statouchmatizme je naozaj velka pravdepodobnost, ze velmi velka cast velmi bohatych ludi neprisla k bohatstvu normalnou cestou. statne zakazky, korupcia, rozhadzovanie statnych penazi. socialne podniky, predrazene dialnice, armadny archiv za miliardu, odpratavenia snehu a listia za stamiliony, niekolkokrat predrazena kupa myta, kde v tendri "sutazil" jeden kandidat. hodinky za milion na rukach fica. flasik. poor. hatina. konarik. pociatkova vila s produkciou umeleho snehu na oknach. a cela plejada dalsich, ktori sa za nimi velcu ako chvost komety, ako sa tahaju cajky a zraloky za masospracujucou lodou. ked hovorime o morelke a vciteni sa solidarite, kolko dava dobrovolne autorka ludom v nudzi? ja davam, trvalymi prikazmi priamo tym, ktori to naozaj potrebuju. v amerike teraz top miliardari davaju polovicu majetku na charitu.rotschild detto. bill gates (ktoreho asi tazko mozno obvinovat z toho, ze peniaze ukradol v nejakom tendri) dal 95% majetku v pripade smrit. kolko davaju nasi solidarne citiaci lavicovo orientovani spoluobcania? na zapade je nastastie takychto menej. tam totizto stat az tak velmi do ekonomiky nesprta statnymi zakazkami, ale aj tam uz zacinaju podliehat tejto droge.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. december 2010, 10:32
Jednokto vy sa ale dokáže vžiť, ale čo má spoločné vaše dobrovoľné darcovstvo s obrovskou chudobou vo svete? Bill G sa ničím neslúži o svoj majetok iba mal šťastie, že dobre predal jednoduchú vec, ktorú si ludia ohodnotili na milióny. Teraz sa odrazu ocitol medzi kresťanmi, ktorí si kupujú svoje odpustky, aby boli čistí ako Kristove pravé oko. Inak Kresťania sa iba pýšia svojou charitou, ale neskúmajú, že ako je možné, aby také veľké nepomery vznikali. Akoby ich tešilo, že čím viac chudobných bude odkázaných na pomoci druhých tým viac môžu činiť dobré skutky. A ďalšou zaujímavosťou je, že bývalý premier VB Tony B. sa pridal ku katolíkom, aby mohol posluhovať pápežovi a tiež to nerobí pre jeho pekné oči. Urobil to z čírej vypočítavosti. Ten čo pohŕda štátom - pohŕda samým sebou a nevykúpi si to ani peniazmi ani falošnou kajúcnosťou. Človek, ktorý sa podujme súdiť iných musí mať morálku vo svojej podstate vo svojom bytí a nie na papieri vo forme diplomu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. december 2010, 11:22
Iste, článok je torchu emotívny a nečudujem sa, stačí vyjsť za Bratislavu a ísť ktorýmkoľvek smerom nad sto kilometrov.
A zrazu vidíte, že to bohatstvo jedných je na úkor chudoby druhých, konkrétne tu u nás na Slovensku.
Rozlišoval by som preto veľmi pozorne, ako dotyčný zbohatol a čím prispel k rozvoju spoločnosti.
Viete, po roku 1990 naši boháči nevznikali tak, že usilovne pracovali a pracovali a pracovali a potom si ich ľudia začali vážiť. To je americká legenda o čističovi topánok či o pestovateľovi jabĺk.
U nás sa vrstva bohatých vytvárala zo zbohatlíkov, ktorí v pravý čas vedeli využiť politickú situáciu, či už to bola
-prvá vlna uvoľnenia obchodovania (Jozef M-arhuľa, Karol K-onárik)
-možnosť privatizovať spoločenský všeľudový majetok ( mnohí nemenovaNí, aby sme si neublížili) a to sa ešte delí na tých, čo tento majetok zveľadili a dokázali takto zveľadený predať, alebo ho iba vytunelovali, vykradli a nechali vyhodiť pracovníkov na ulicu a rozpredali čo sa dalo.
-ďalšia vlna, to boli finanční špekulanti, ktorí skupovali akcie z kuponovej privatizácie, Mečiarovské dlhopisy, vybudovali nebankové finančné žraloky, aj tí sa delia na tých, čo uspeli a stali sa váženými investormi ako JaT alebo neuspeli a stali sa kriminálnikmi ako Mojžiš z Drukosu, tí z BMG a Horizontu a mnohí ďalší.
No a posledná vlna, to sú dobre platení politici, ktorí vždy majú ako možnosť dostať sa "do vaty", ale i podnikavci, ktorí vždy prídu na to, ako sa dá ešte nejaké právo či majetok speňažiť.
Skúste mi medzi slovenskými zbohatlíkmi a boháčmi nájsť päť ľudí, ktorí zbohatli vynikajúcim podnikateľským projektom v oblasti ekonomiky, čo by aj prinieslo niečo dôležité pre slovenskú spoločnosť!!!
Preto ich, boháčov, smotánku, verchušku, normálny slovenský človek nebude mať nikdy rád.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. december 2010, 17:47
teda ako pani Vierka Grajciarova realizuje svoje socialne citenie? to som sa nedozvedel, mozno sa dozviem.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. december 2010, 18:11
No to čakaj dalej už len tebe sa zdôverím. To by som dopadla ako ten šofer kamiónu, ktorý si chudáčisko celé vianočné sviatky odsedel v Tureckom vezení medzi moslimami. To mu musela chutiť aj kapustnica.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. december 2010, 18:32
A okrem toho, že tu nič už polroka nefunguje tak netreba pchať charitám do zvončeka, lebo ani Kristus nezistí kam tie peniaze idú. (česť výnimkám) A kto tu môže veriť takým čo žijú z biedy iných? Okrem toho je taký slogan, ktorý nám hovorí, ževraj deti potrebujú anjelov. Deti v prvom rade potrebujú žijúcich rodičov, zdravie a vzdelanie a nie anjelov. ten čo tomuto verí nepozná božie prikázania.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. december 2010, 09:08
Odtial je to zaujimave .Dokonca ludia povrchni by povedali humanne. Ba u niektorych priam velkorise.Ma to vsak hacik .Ten je prave v prispevku pred otazkou autorke. Ako sa dobrodinci k peniazom dotali.Ak je to na ukor tych ,ktorym pomahaju ,tak sa karta obracia .Dobrodinci a velkorisi su ti obdaruvavani.Oni z prispievatelov na charitu vyrobili bohacov a ti im odrobinky z toho v podobe Vianocnych kapustnic vracaju.Atazka pre prispievatelov :kolko si z lupu od tych, ktorym prispievate nechavate pre seba ? V com je humannost prispievatelov? V stachu aby ich hladni odkazani nezbavili ich lupu?

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984