Zaježová: legálne lacné slamené domy

V Amerike také stoja sto rokov. V Rakúsku  ich stavajú aj na kľúč. Je to lacné. Ako legálna stavba predstavuje u nás precedens, hoci vybavovanie „papierov“ trvalo rok. Potom dostali povolenia aj ďalšie tri domy. M. Kašiak sa sústredil na recyklované materiály, výhodné z ekonomických i ekologických dôvodov. „Skúšame izolácie z konopy, z ľanu, materiály z ľahkej drevenej buničiny.“
Počet zobrazení: 7275
polomy-www zajezka sk.jpg

Tu nájdete prvú časť tejto reportáže.

Ak v deväťdesiatych rokoch utečenci z miest hľadali najmä čo najšetrnejší život v harmónii s prírodou, zmena štruktúry obyvateľstva na živé rastúce spoločenstvo otvorila v novom desaťročí prozaickejšie otázky. Rodiny s deťmi potrebovali základnú školu. „Zaježovská škola je môj splnený sen,“ vyznáva sa J. Hipš. „Som z učiteľskej rodiny, starý otec bol školský inšpektor, otec riaditeľ školy a ja som tiež učil. Túžil som mať vlastnú školu.“ Po narodení dcéry sa aktívny učiteľ dohodol s ostatnými rodičmi na lazoch, že si ju založia. Zriaďovateľom je OZ Živica a škola je jednou z najmenších v Európe. Minulý rok mala štyroch žiakov, v tomto roku zaznamenala prudký nárast na sedem.


Škola pre šesť detí

Je to malotriedka, v ktorej sa učiteľ súčasne venuje kolektívu rôzne starých detí, zaradených do rôznych ročníkov. „Pani učiteľka to nazýva kráľovská škola – učí zvlášť každého žiaka. Je to pre ňu veľmi náročné, lebo musí pre všetkých pripraviť individuálny program,“ vysvetľuje M. Kašiak. Žiaci z rôznych ročníkov sa nemôžu učiť to isté, pomáhajú si však navzájom. Staršie deti napríklad kontrolujú mladším príklady.

Učebný plán je klasický, život tejto školy sa však od bežnej praxe v mnohom líši. Škola je totiž najjasnejším dôkazom spolupráce a pomoci, ktorú si susedia na Zaježovej dokážu poskytnúť. „Výchovné predmety učia rodičia,“ vysvetľuje J. Hipš. „A ekonóm, školník a upratovač? Všetko robia rodičia bez nároku na odmenu. Od papierovačiek s ministerstvom až po drevo na kúrenie.“

Škola preto dostala prívlastok environmentálna  a komunitná. Hoci podľa J. Hipša je viac komunitná ako environmentálna. Ochrana životného prostredia a prístupy, ktoré chodí teoreticky učiť na iné školy, sú tu totiž úplnou prirodzenosťou a každodennou praxou. Učebný plán je nastavený tak, aby deti spĺňali všetky štandardy určené štátom, čo im umožňuje bezproblémový prechod na inú školu.

 „Nemáme schválený experimentálny výučbový plán. Bežíme v štátnom vzdelávacom programe, ale máme zároveň aj veľa waldorfského, environmentálnej výchovy a nových prvkov. Je však dôležité, aby na konci školského roka deti plnili všetky predpísané štandardy. Ako sa k tomu dopracujú, nechávam na rozhodnutí učiteľky,“ vysvetľuje J. Hipš.


Výchova k aktivizmu

Pod slovíčkom „environmentálna“, ktoré charakterizuje zaježovskú základnú školu, sa rozumie aj výchova k občianskej angažovanosti. „Chceme, aby deti hľadali riešenia a nemysleli si, že o všetkom rozhodujú iba vysokopostavení ľudia a politici,“ hovorí J. Hipš. Školáci chodia na návštevy k pliešovskému starostovi a predkladajú mu problémy, ktoré treba riešiť na Zaježovej. Požiadajú ho, aby im ich pomohol vyriešiť. „Napríklad tento školský rok sme so žiakmi odstraňovali čierne skládky. Nie tým spôsobom, že deti sú akože smetiari, ale aby sa do toho zapojila obec a aby sa o tom dozvedeli občania.“ Hoci starosta Štefan Sýkora údajne „kazí“ deti tým, že im ponúka sladené nápoje, inak Zaježovčanom vychádza v ústrety. Budovu školy im ponúkol bezplatne. Ak by mali platiť prenájom, nemohli by si dovoliť ju prevádzkovať.

Okrem aktivizmu treba zaježovské deti pripraviť na nástrahy a vymoženosti moderného sveta. „Ľudia majú dojem, že deti na Zaježovej sú čisto prírodné éterické bytosti, čo samozrejme aj sú, ale našou snahou nie je izolovať ich od reálneho sveta. Treba ich pripraviť na civilizáciu. Mali by vedieť narábať s technikou a vedieť po anglicky,“ myslí si Juraj Hipš. Znalosť angličtiny sa deťom zvlášť zíde, pretože tento jazyk je na lazoch druhý najpoužívanejší a v niektorých častiach dokonca prevláda.

Fakt, že väčšina zaježovských rodín nemá doma napríklad televízor, neznamená, že deti techniku nepoznajú. Užijú si ju u starých rodičov alebo na výletoch. „Keď sú decká v Bratislave, s nadšením si užívajú obchodné centrá a všetky atrakcie. Majú rovnaké potreby ako iné deti. Nemajú žiadnu traumu z toho, že žijú na Zaježovej v malom kolektíve a v prírode.“

Apropo, výlety. Výhodou malej školy je, že celá exkurzia zaberie dve osobné autá. Zaježovskí školáci  tak môžu chodiť na miesta, kam by sa veľká škola dostala len výletnými autobusmi a s veľkou byrokraciou.


Cudzinci na lazoch

Jedným z najznámejších miest na Zaježovej je komunita Sekier, ústredný projekt Pospolitosti pre harmonický život. Sekier je zrekonštruované staré gazdovstvo, kde si mladí ľudia z celého sveta môžu vyskúšať iný životný štýl. Za pätnásť rokov sa tam vystriedalo asi 90 ľudí. „V minulosti niektorí ostali aj 4 – 5 rokov, dnes väčšina odchádza asi po roku. Prichádzajú cez Európsku dobrovoľnícku službu, ktorá financuje vzdelávacie programy pre ľudí z rôznych krajín,“ vysvetľuje M. Kašiak. „Niekedy tam nemáme vôbec žiadnych Slovákov. Na Sekieri sa dohovoríte hlavne po anglicky.“

Dobrovoľníci sa zoznamujú s tradičnými remeslami, s (nielen) slovenskou kultúrou a učia sa žiť bez moderných vymožeností. Technika nie je zakázaná, na Sekieri je elektrina, a keď treba, používajú sa aj motorové zariadenia. Väčšinu času sa však hostia priúčajú skôr tomu, ako sa bez nich zaobísť. „Máme tam k dispozícii dvadsať hektárov pôdy, ktoré sú naším ihriskom. Je to ťažká romantika, najmä v zime. To je obdobie, keď je trošku menej ľudí, frmolu a roboty,“ smeje sa M. Kašiak. Popri tom, ako sa dobrovoľníci učia remeslá, pomáhajú na Zaježovej pri jednoduchej manuálnej robote, napríklad na stavbách, a zúčastňujú sa na spoločných aktivitách obce.

Nárazový prílev „cudzincov“ Sekier od roku 2007 zažíva každoročne v lete. Festival na lúkach je stretnutie ľudí, ktorí chcú spoznať Zaježovú, alebo ju už poznajú a chcú sa aspoň raz za rok navzájom vidieť. Účinkujúci hudobníci sú väčšinou kamaráti, ktorí hrajú za cestovné, stravu a bývanie. Na príklade Festivalu na lúkach je vidieť, že čo je dobré, presadí sa aj bez reklamy. Až tak, že treba ľudí takmer odhovárať. Napriek rodinno-priateľskému charakteru podujatia sa totiž počet návštevníkov každoročne znásobuje. Na ten posledný prišlo sedemsto ľudí, čo sa organizátorom zdá predsa len príliš veľa. „Nechceme z toho robiť Pohodu, také množstvo ľudí už predstavuje technické problémy,“ konštatuje M. Kašiak. „Bojíme sa, kam to povedie. Tento rok sme zverejnili dátum konania iba mesiac vopred, a aj tak sme tam mali veľa ľudí.“


Trojdňové meditácie a kávovar

Oboje poskytuje Zaježovčanom, ale najmä cezpoľným návštevníkom vzdelávacie centrum alias Polomy. Je to priestor, v ktorom OZ Živica usporadúva kurzy, workshopy, porady a pobyty od škôl až po firmy. Akcie bežia po celý rok vo viacdňových cykloch. Juraj Hipš prirovnáva podujatia vzdelávacieho centra k festivalu Dych Zeme, ktorý Živica každý rok v októbri usporadúva v Šamoríne: „Je to podobné, ale funguje to po celý rok. Ak na Dychu Zeme nejaká meditácia trvá dve hodiny, tu jej môžeme venovať tri dni.“ Vo vzdelávacom centre sa konajú e-learningové kurzy a porady, ale aj prednášky o  permakultúre a prírodnom staviteľstve či hry na lanových prekážkach, ktoré učia tímovej spolupráci. Cenník akcií sa prispôsobuje možnostiam záujemcov. „Firmy nám platia oveľa viac peňazí, vďaka čomu potom môžeme dotovať vstupné pre školy či škôlky, ktoré by tam inak asi nemohli chodiť,“ hovorí J. Hipš.

Krásne zrekonštruovaná budova vzdelávacieho centra vďačí za svoj vzhľad a vybavenie najmä grantom a mecenášom. Budovu ŠĽK kúpila spolu so Slamienkou ešte pred pätnástimi rokmi. Aktivisti sa ju snažili rekonštruovať z úspor a dobrovoľníckou prácou, šlo to však len pomaličky a úrady hrozili, že sa tam z hygienických dôvodov nesmú usporadúvať akcie.  Živica ako pomerne veľká organizácia však dokázala získať aj väčší grant. „A keď do centra prišli manažéri z firiem a videli, v akom je to stave, dali nám peniaze na prebudovanie. Bol to pre nás záväzok, aby sme to spravili poriadne. Pôvodný rozpočet na rekonštrukciu sme pritom prekročili štvornásobne,“ priznáva M. Kašiak.

Pri prestavbe vzdelávacieho centra sa bralo na vedomie estetické aj ekologické hľadisko. „Centrum slúži na to, aby propagovalo filozofiu spolužitia s prírodou. Preto sme využili prírodné materiálny pri jeho stavaní, alternatívne zdroje na získavanie energií, triedime odpad, šetríme vodu a upravujeme okolie do podoby permakultúrnej záhrady,“ vysvetľuje M. Kašiak. „Robíme tam všetko, čo patrí k šetrnému a modernému životnému štýlu v prírode. Hostia si to tam zažijú a nevtieravo sa to k nim dostáva.“ Najnovšie pribudla na strechu vzdelávacieho centra fotovoltaická elektráreň.

Vo vzdelávacom centre sa nachádza čajovňa, ktorá je netradičná z rôznych dôvodov. Napríklad preto, že je postavená zo slamených balíkov omietnutých hlinou. Osobný význam pre Juraja Hipša má však niečo iné: „Máme tam stroj na kapučíno a latte. Milujem zobrať si noviny, kávu a hodinu si popíjať. Tu sa to konečne dá.“


Priekopníci slamených domov

Zaježová je známa ako miesto experimentov v oblasti prírodného staviteľstva. Práve tu sa usádzajú prvé lastovičky trendu, ktorý je v západných krajinách už pomerne bežný. Ide o stavby zo slamených balíkov. Táto technológia vznikla približne pred sto rokmi, keď sa začali používať na slamu balíkovacie stroje. Domy, ktoré sa vtedy postavili v Amerike, ešte stále stoja. V Rakúsku  slamené domy stavajú aj na kľúč, sú však drahšie ako štandardný dom. Zaježovčania svoje pokusy robia sami. „Je to lacné, ale učíme sa na vlastných chybách,“ konštatuje M. Kašiak.

Na Zaježovej stojí prvý dom na Slovensku, postavený zo slamených balíkov a hliny. Je to projekt Juraja Hipša. Získal preň všetky potrebné povolenia. Ako legálna stavba predstavuje u nás určitý precedens. „Svoj slamený rodinný dom volám sladká nevedomosť,“ žartuje J. Hipš. „Keby som bol vedel, že ma to bude stáť rok života vybavovania papierov, nedám sa na to. Keď vidím slamený balík, príde mi zle.“

No po tom, čo prvý dom prerazil na úradoch, dostali povolenia aj ďalšie tri domy vrátane domu Miroslava Kašiaka. Ten sa sústredil najmä na recyklované materiály, čo je výhodné z ekonomických aj z ekologických dôvodov.

 „Tým, že na Zaježovej máme priestory na veľké stavby, môžeme dať prírodné stavebníctvo vyskúšať aj ľuďom, ktorí sa to chcú naučiť. Takýmto spôsobom sa to šíri do sveta. Skúšame aj izolácie z konopy, z ľanu, materiály z ľahkej drevenej buničiny,“ vymenúva M. Kašiak.

Priekopníctvo a skúšanie – nielen prírodných stavebných materiálov, ale aj iného životného štýlu - je presne to, čo Zaježová umožňuje. Príklad, ktorý poskytuje, v žiadnom prípade nemá spôsobiť, že sa každý, kto cíti nespokojnosť s plytkým a (seba)deštruktívnym spôsobom života, bude chcieť presťahovať na stredoslovenskú samotu. Inšpiráciou má byť obdivuhodná odvaha novolazníkov, s ktorou sa (viac či menej) obrátili  konzumnému spôsobu života chrbtom a pustili sa do experimentu s vlastným osudom. Ak máme odvahu a odhodlanie, pokus o správnejší a šťastnejší život v krajšom prostredí môžeme vykonať aj inde. Oproti klasickej novoročnej poslednej cigarete a zhodeniu piatich kíl je to, samozrejme, trošku väčšie sústo.

Vyjadrenia M. Kašiaka a J. Hipša odzneli na prednáške Evolúcia jedného sna na festivale Dych Zeme 2010.

Ak vás téma zaujala, zaujímavé čítanie nájdete v rovnomennom článku na adrese:

Foto: Vzdelávacie centrum alias Polomy.
Zdroj foto:
www.zajezka.sk

Foto: Na zrekonštruovanom gazdovstve Sekier sa dobrovoľníci z celého sveta učia žiť bez moderných vymožeností.
Zdroj foto:
www.kruhzivota.sk
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
04. január 2011, 13:52
ved palena tehla je klasikou uz od stareho babylonu takze musi byt prijatelna aj pre enviromentalistickych talibancov. v zajezovej este nic nevedia o tom, ze v domoch postavenych z hliny je zvyseny vyskyt niektorych chorob, napriklad tuberkulozy. alternativny zivotny styl je zaujimavy pre mnohych ludi znechutenych dnesnymi kapitalistickymi predstavami o tom, ako ma civilizacia vyzerat. lenze to ma svoje uskalia a ak nechcu ist cestou prirodzeneho vyberu (len silnejsi prezije), tak by mali niektore svoje predstavy korigovat...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. január 2011, 18:40
Viete mi vysvetlit cim hlina zapricinuje zvyseny vyskyt tuberkulozy ? Pripadne viete udat korelacny koeficient tychto premennych ? Dakujem.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. január 2011, 20:47
je to spiatocnictvo typu kamennej sekery .Tiez je lacna a da sa nou rubat.Dnesny svet musi hladat lepsie riesenia za prijatelnu cenu.Nie prezite archaizmy .Divim sa, ze to nik zodpovedny zo Slova nepostrehol.Je to plytvanie priestorom.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. január 2011, 09:15
Negeneralizoval by som. Rozprával som sa s týmito ľudmi, vúčšinou ide o inteligentných mladých ľudí, ktorí určite lepšie ovládajú prácu s informačnými technológiami, ako ja alebo Vy. Jednak sú sklamaní "výdobytkami" práchnivejúceho kapitalizmu. Ale treba v ich pokuse nachádzať aj pokus o harmóniu ľudského života s prírodou. A túto tendenciu považujem za pozitívnu, bez ohľadu na ďalšie extrémy. Sám mám k nej veľmi blízko..... Určite, tieto skupiny v rámci hľadania mali mnoho utopických názorov, keďže to bol pre nich nový spôsob života. Vyrastal som na dedine, takže tiež som sa usmieval ich idealistickým predstavám a oponoval som........ Chatyv, ale zároveň beriem do úvahy aj to, čo som už zopárkrát napísal. Socializmus dnes už tiež môže byť len vedľajšou vývojovou líniou a z toho bude vyplývať aj jeho konzumný, spotrebný charakter. Preto aj programy starých komunistických či socialistických strán hodnotím v tomto duchu, že im bude chýbať trend k zosúladeniu života človeka s prírodou a budú klásť dôraz len na rast životnej úrovne, hmotnú spotrebu (ako protiváhu konzumnému kapitalizmu). Aj komunisti tým nevdojak pomáhajú premieňať civilizáciu na civilizáciu spotrebných kobyliek, ktoré sú schopné objesť celú planétu, zlikvidovať ju. Je potrebné preto v nejakej činnosti rozlišovať jemné odtiene, nezavrhnúť ju ako celok.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. január 2011, 11:35
Prinutil si ma prečitat cely clanok:).Nie vsak zmenit nazor.Su to podla mna aktivity unudenych ludi ,ktorý o skutocnych (chlebovych) problemoch mladych a vidieka nemaju ponatia . Vobec ani ideovo ani materialne neprispúievaju k ich rieseniu . Experimentovat na Lazoch za peniaze dorobene v pote tvare novodobych otrokov v zadymenych priemyselnych centrach (tam sa totiz tvoria hodnoty)nie je ani hrdinstvom ani novatorstvom.Ini sa predvadzaju rozkladanim ohna trenim drievok na opustenych ostrovoch ,kde sa dopravuju na luxusnych jachtach.Tam tiez pocut: YES, YES,OK ...Tam sa tiez hodnoty netvoria, ale minaju. Lazy (vidiek vobec)potrebuju chlieb z Lazov a ludskych ruk, ktore su s Lazmi po starocia zzite.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
06. január 2011, 21:46
Pokial ste si to nevyskusali, o slamenych domoch vela neviete, ale vykrikovat, na to je vzdy u nas privela "odbornikov". Slamene domy su alternativou, ktora spaja skusenosti z minulosti s poznatkami dnesnych modernych technologii. Vyskusal som si to prave na Zajezke a tiez som do tej doby mal o stavbach zo slamy len par teoretickych vedomosti. Preco slama? Je to vynikajuci izolant, obaleny zvnutra i zvonka 10 cm hlinenou omietkou, dychajuci, vonavy a nehorlavy! Je to alternativa lacna, jednoducha a vhodna pre svojpomocne stavby, ktore na Slovensku chybaju. Nebrat si milionove uvery, nezit cely zivot s nozom na krku a nedat zarobit tomu mnozstvu stavebnickych cicavcov, je casto snom mnohych ludi u nas. V mnohych vyspelych krajinach stoja stovky takychto stavieb, ale u nas postavit co len jedinu, je problem. Je to velky biznis o velkych peniazoch, tak preco nie?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. október 2011, 09:17
Hodnoty sa tam možno netvoria, ale ani vytvorené inými sa tam nemíňajú tak ako v mestách. Ak sebestačnosť človeka žijúceho v paneláku v bratislave sa blíži nule, tak sebestačnosť lazníka v zaježovej je povedzme 20-30% ? možno aj viac. A to je myslím pozitívny prístup k životu, pretože jeden zo základných pilierov kapitalizmu je neustála spotreba, vytvorenie stáda existenčne nesvojprávnych ľudí napojených pupočnou šnúrou na systém. To ich zároveň núti každe ráno vstať a makať vo fabrike alebo v kancelárií 12 hodín, aby mali z čoho platiť svoju spotrebu, inak by spokčili pod mostom. Ak tento spôsob života umožňuje aspoň sčasti sa od systému odpojiť, tak je to podľa mňa krok správnym smerom.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
19. október 2011, 22:14
Ztotožňujem sa s názorom o obrovských peniezoch pre banky na hypotékach.Veď to i tak dopadlo,na Menhetene je nehnuteľnosť tak isto drahá ako na nábreži v BA.To sme ozaj bohatí a či su bohotí ich stavitelia?zrejme to druhé.Tak ako hýbu krídla motýľa v poprade burzou v NY,Japonsku....tak to je obdivuhodné a hlavne poľutovania hodné.Ja nemám strach o hypotéku-nemám žiadnu a ani po nej netúžim nokoľko smeruje to celé k tomu,že tie motýle-chudence v zime zahynú-čo potom????Ale k realite,na tom našom malom a krásnom slovensku je to ozaj tak,ak príde niekto s neičim ozaj dobrým a hlavne lacným,tak sa hľadá nekonečné množstvo prekážok ako by sa to nemalo realizovať.Jasným dôkazom su zrejme i spomenuté slamené domčeky.I naši prarodičia bývaly v HLIŇAKOCH-donedávna,a bolo tam ozaj dobre ako v lete tak i v zime.Samozrejme s patričnou starostlivosťou o daný domček,ne však túto odvďačil.Prečo teda nie slama.Dnes je množstvo možností dosiahnuť všetky normy pre stavbu,ide o to chcieť to povoliť.To by však developori zrejme nezarobili a to sa hlásime k ekologii atd-tak navonok.Obdivujem mladých,že ozaj majú dosť toho,kto má aké a hlavne kde a akých známich.I ja bysom sa dal na takúto stavbu.Držím palce ďalším nasledovateľom a teším sa ako sa o úspechu pchvália a zdolajú nezdolných uradníkov ktorých si i tak platíme spoločne.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984