Klub Nového slova s českým historikom Michalom Pullmannom

V stredu 21. marca 2012 bude hosťom Klubu Nového slova český historik slovenského pôvodu Michal Pullmann, autor knihy Koniec experimentu. Informáciu o knihe, ktorú sme priniesli vlani v júli aj s odkazom na polemiku v Česku, dávame preto opäť do pozornosti. Klub bude o 16.30 v prednáškovej miestnosti Univerzitnej knižnice v Bratislave, vchod z Ventúrskej.
Počet zobrazení: 3026
pullman 001.jpg

Autor vo svojej štúdii zameral na posledné roky „komunizmu“, kedy sa začala v Sovietskom zväze perestrojka, ktorou sa napokon tam, aj v ostatných socialistických krajinách, skončil aj reálny socializmus. Charakteristika na záložke knihy znie: „Studie Michala Pulmanna Konec experimentu. Přestavba a pád komunismu v Československu se zabývá dynamikou přestavby v Československu v období 1985 - 1989. Představuje prvý přehled dějin československé přestavby a analyzuje předpoklady pozdějšího zhroucení dikatury. Podle ústředního argumentu sa v přestavbě hroutil nikoliv systém útlaku, ale rozpadla se schopnost akérů dosahovat na každodenní úrovni konsenzu o základních otázkach existujícího uspořádaní... Práce je strukturována tak, aby propojila chronologické řazení (1985 - 1989) se čleňením sociálněhistorickým (elity, intelektuálové, dělníci). Pramenný základ studie tvoří oficiální přestavbové texty (vládní i stranické), veřejné diskuse o pojetí přestavby (zejména v RP, HN, Tvorbě atď.) a archivní materiály stranické proveniencie v Československu (PÚV KSČ, národohospodářska komisie ÚV KSČ) i SSSR (Gorbačev-Fond).
 


O „starom režime“ bez opovrhnutia

Keď som sa do knihy začítal, prístup autora mi pripomenul Alexisa de Tocqueville a jeho prácu Starý režim a Revolúcia. Pravda, Alexis de Tocqueville to mal o čosi ľahšie: zmeny starého režimu pred Veľkou francúzskou revolúciou a jeho stopy v novom hľadal až päťdesiat rokov po nej. Ale ktovie, ako jeho štúdiu o „ancien régime“ prijala súdobá kritika, o tom neviem nič. No Michal Pullmann sa pustil do štúdie o „starom režime“ len dvadsať rokov po „zamatovej“...

Sám si je preto vedomý, že si ňou najskôr nezíska mnoho nových priateľov. V úvode píše: „Jedněm se kniha bude zdát málo antikomunistická, neboť z odborné pozice přistupuje k problematice, jíž dnes patří odsudek a opovržení. Jíní zas mohou vnímat jako přítež, že státní socializmus zde není nijak obhajován ani ospravedlňován. Těm, kdo upřednostňují událostní dějiny, se kniha bude možná jevit jako příliš analytická - je ostatně zaměřena na rozkrytí možných příčin a vytvoření výkladového modelu, který by vysvětlil pád státního socializmu. Jiním zas naopak může být trnem v oku její důraz na historicitu - na otevřenost a mnohost vývojových cest, jimiž se aktéŕi mohli vydat (a to nejen v roce 1989).“ (str. 11)

O chronologickom radení a obsahu knihy dostatočne vypovedajú názvy kapitol: Intenzifikácia, urýchlenie, prestavba? K dejinám pojmov // Sovietska prestavba // Počiatky československej prestavby: problémy s presadením projektu // Základňa v pohybe // Strach v strane // Prestavba nadstavby? Opatrné uvoľňovanie „kultúrneho frontu“ // Nehybný proletariát: k chladnému prijatiu prestavby v robotníckom prostredí // Kríza ideologického konsenzu // Prestavba a rozpad Sovietskeho zväzu // Československý rok 1989 // Diktatúra a konsenzus.


Rôzne záujmy rôznych vrstiev

Čítanie to nie je ľahké, autor vecne analyzuje dobové dokumenty, vyhlásenia, konanie aktérov, ktorými sú vládni činitelia, stranícky aparát, ekonomickí odborníci, riadiaci pracovníci, dnešným jazykom manažéri a napokon aj tí, „čo vládli“, pracujúci, samozrejme, nevynechal ani postoje a pohyby humanitnej inteligencie.
Na faktoch a citátoch ukazuje, že tu vôbec nebola jednoliata masa spoločnosti, ale že jednotlivé spoločenské vrstvy v prestavbe začali verejne formulovať svoje záujmy. Nehovoriac o tom (kapitola Strach v strane), že najvyššie stranícke vedenie sa „perestrojke“ vzpieralo, iba ju predstieralo, lebo si nebolo ťažké spočítať, že odhaľovanie stalinských zločinov a brežnevovskej stagnácie musí raz skončiť pri priznaní, že zásah v Československu v roku 1968 nebol oprávnený. A že sa tým skončí aj legitimita jeho - straníckeho - vedenia.

Autor sa odvracia od zaužívanej šablóny založenej na predpoklade zlého „režimu“ a utlačovanej „spoločnosti“: „Sleduje způsoby, jak se lidé zmocňovali nové ideologické výzbroje, kterou přinášela přestavba, aby prosadili to, co považovali za důležité - možnost vydělat si nad rámec stávajícího neefektivního systému, prosadit své nápady bez neustáleho schvalování nejakými úřady, kde často seděli nekompetentní lidé, otevřít tabuizované otázky z historie i přítomnosti, cestovat do zahraničí, starat se o ekologické otázky (aneb žádat stát, aby je měl na zřeteli), mít dostupnou populární kulturu ze Západu atď. Nový slovník, který přinášela přestavba, umožňoval podepřít platnost nejrůznějších požadavků, které postupne šli do nebývalé šíře.“ (str. 16 – 17)

Až tá pec napokon spadla. Podľa ústredného argumentu štúdie nie preto, žeby sa v prestavbe zrútil systém útlaku, ale rozpadala sa schopnosť aktérov dosahovať na každodennej úrovni konsenzus, čo ako krehký, o základných otázkach existujúceho usporiadania.


„Svätokrádež“ a špekulatívna hypotéza

Možno, že vecná analýza prestavby by Michalovi Pulmannovi bola vcelku odpustená, keby sa nedopustil „svätokrádeže“ a to poukázaním na neudržateľnosť hegemoniálneho výkladu, ktorý „v posledních dvaceti letech byl poznamenán snahou vzdát disentu alespoň dodatečnou úctu za príkoří vytrpěná pred rokem 1989. Příběh komunismu byl postaven na zápasu mezi dvěma instancemi – „režimem“, ztelesneným KSČ a tajnou policií, na straně jedné, a disentem, reprezentovaným Chartou a dalšími nezávislými skupinami, na straně druhé. Disent v tomto příběhu na svou stranu postupně získal ustrašené obyvatelsvo a hrdinně zvítězil nad „režimem“.“ (str. 221) Tento mýtus autor nabúral.

Navyše sa dopustil kacírskej špekulatívnej hypotézy týkajúcej sa ponovembrového konsenzu, ktorý má podobnosť s modelom normalizačným: premenil sa jazyk „socializmus“ a „plánovanie“ boli začiatkom deväťdesiatych rokov dôsledne nahradené „demokraciou“ a „trhom“. „Co však zůstalo, přesněji řečeno, na co si lidé vzpoměli jako na funkční a pohodlnou praxi, byl důraz na formálnost slov - tak, aby ospravedlnila co nejširší škálu postojů a nesvazovala je vyšším moralismem.“ (str. 226)

Posledné dva závery, či jeden záver a úvaha hodená do pľacu pre historikov, ktorí sa zaoberajú deväťdesiatymi rokmi, nezostali v Česku bez odozvy. K tomu sa viaže druhá časť titulku tejto obsiahlejšej informácie o knihe Michala Pullmanna.


Poznámka 1

Michal Pullmann nastoľuje aj otázky, pred ktorými spomínaní historici stoja. Myslím si, že nebude od veci odcitovať ich: „Proč byl proces ideologického překódování (dobovou metaforou „převlečení kabátů“) tak bezproblémový a rychlý? Proč se obsahová vyprázdněnost klíčových ideologických pojmů po listopadu 1989 („demokracie“ a „trhu“) až příliš nápadne  podobá ideologické prázdnotě normalizační („socialismu“ a „plánování“)? Co znamenaly personální kontinuity (zejména v administrativě a ekonomickém sektoru) pro podobu a stabilitu polistopadového uspořádání? Jak lze interpretovat jistý rozpor mezi každodenními postoji obyvatelstva - halasným schvalováním demokracie a současnými stížnostmi na korupci, vydírání a zvýšenou kriminalitu? Není kontinuita mezi normalizací a polistopadovým uspořádáním výraznější, než se – na pozadí mocenského zlomu v roku 1989 a souvisejících ideologických změn - předpokládalo?“ (str. 226 – 227)


Poznámka 2

Slovenský čitateľ bude trochu zrejme sklamaný, lebo slovenské reálie sú v štúdii zastúpené len málo. Autor si je toho vedomý a v poznámke na str. 21 píše: „Na tomto místě bych chtěl vložit omluvu slovenskému čtenáři. Ačkoliv původní záměr bádání byl spojen se snahou přispět k překonání přezíravosti české vědy vůči slovenskému kontextu, snaha sledovat československý, český a slovenský vývoj rovnomerně se bohužel rozpadla paté, co jsem si plně uvědomil, že slovenský normalizační konsenzus stavěl na svébytných základech, a že tudíž i dynamika jeho zhroucení byla poněkud odlišná od vývoje českého (stejně jako dnešní kolektivní paměť na normalizaci a zhroucení režimu je na Slovensku odlišná). Skutečnost, že slovenský kontext v knize vystpuje jen na těch místech, kde je nezbytný pro vysvětlení československého vývoje jako celku, tedy nepramení ze snahy snížit význam Slovenska a slovenských dějin, nýbrž naopak z toho, že pro postižení pádu komunismu ze slovenské perspektivy by bylo zapotřebí napsat samostatnou knihu.“
 

 

Michal Pullmann: Konec experimentu. Přestavba a pád komunismu v Československu

Studie se zabývá dynamikou přestavby v Československu 1985–1989. Představuje jednak první přehled dějin československé přestavby, jednak analyzuje předpoklady pozdějšího zhroucení diktatury. Podle ústředního argumentu se v přestavbě hroutil nikoliv systém útlaku, ale rozpadala se schopnost aktérů dosahovat na každodenní úrovni konsensu o základních otázkách existujícího uspořádání. Historickosémantická metoda je zde použita pro rozkrytí procesu, v němž se rozpadal hypernormalizovaný jazyk 80. let a v němž došlo ke specifické implozi státněsocialistického establishmentu.

Vydal Scriptorium, Spolok pro nekomerční vydávaní odborné literatury.

Pôvodne vyšla kniha v náklade 400 kusov, vzhľadom na záujem 29. júna vyšla dotlač 300 kusov a vydavateľ sľubuje k 1. augustu ďalších 400 kusov.

 

O autorovi zo záložky knihy

Michal Pullmann (nar. 1974) působí od r. 2001 v Ústavu hospodářskych a sociálních dějin Filozofické fakulty UK v Praze. Zabývá se evropskými sociálními dějinami 19. a 20. století, dějinami dějepisectví, teorií a metodologií sociálních dějin a dějinami komunistických diktatur. V současné době připravuje habilitaci na téma „Zdokonalení, intenzifikace, urychlení, přestavba. Hospodářske debaty v Sovětském svazu a Československu 80. let 20. století“. V letech 2007-2010 se aktivně podílel na mezinárodním vědeckém projektu „Socialistická diktatura jako myšlenkový svět“. K jeho důležitým zkušenostem patří půlroční pobyt na Ludwig-Maximilians-Uviversität v Mnichově (v zimním semestru 2008/2009). Michal Pullmann úzce spolupracuje s řadou dalších domácích i zahraničních vědeckých pracovišť.

Kontakt:
michal.pullmann@ff.cuni.cz

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
21. júl 2011, 09:55
predtym socializmus, socialisticke planovanie, po 1989 demokracia, slobodny trh. nebol to socializmus v povodne zamyslanom slova zmysle, bol to skor administrativny centralizmus riadeny statostranou. obdobne dnesne samanske zaklinadlo "demokracia" nie je demokraciou, alebo je, ale len pre bohatych a preto by bolo vhodnejsie ju nazyvat plutokracia...

este poznamka k nazvu knizky: nazyvat to, co tu bolo pred rokom 1989 komunizmom je znacne nepresne. komunizmus nebol u nas, ani nikde inde na svete, bol to len ideal, ktory sa mal dosiahnut vo vzdialenej, blizsie nedefinovanej buducnosti. od autora s ambiciou napisat odborne fundovanu pracu, by som takyto nepresny nazov necakal...
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
21. júl 2011, 12:35
...a jeho koniec, vo vede vždy viedol k nejakým výsledkom. Pre vedu je aj "nevydarený" experiment cenný. Možno existuje (ale najskôr nie) štatistika, koľko nevydarených experimentov pripedá na "jeden vydarený". Za NEVYDARENÝ EXPERIMENT ja považujem "UPLYNULÝCH 21 ROKOV" po "nežnej". Posúďte sami : V.Havel : (december 1989) "Připravujeme koncept důkladné ekonomické reformy, která nepřinese sociálni otřesy, nezaměstnanost, inflaci a jiné problémy, jak se néktefí z vás obávají. Všichni chceme republiku, která bude starostlivě pěčovat o to, aby zmizely všechny ponižující přehrady mezi různými společenskými vrstvami, republiku, v níž se nebudeme dělit na otroky a pány. Toužím po takové republice víc než kdo jiný. Náš štát by už nikdy nemél být přívažkem či chudým příbuzným kohokoli jiného. Jsou lidé, kteří kalí vodu a panikaří, že se bude zdražovat. Dávejte si na ně pozor! Ptáte se s údivem, jestli bude inflace, jestli bude zdražovaní? Mnohokráte a jasné tato vláda řekla ve svém programovém prohlášení, včetně dalších dokumentů a ministři na svých tiskových konferencích, že jejich úsilím je, aby přechod od neekonomiky k ekonomice byl pokojný, bez sociálních aspektů, bez návaznosti nezaměstnanosti, bez jakýchkoli sociálních krizí a podobne. Žádné gigantické zdražovaní nebo dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nic takového nepřipravujeme. Již nikdy do žádného paktu nepůjdeme. Podlé mého mínění nesmí náš štát šetřit na investicích do školství a kultúry. Také náš mnohokrát deklarovaný úmysl provést reformu tak, aby nevedla k velkým otřesúm, velké inflaci, nebo dokonce ke ztrátám základních sociálních jistot, musí naši ekonómové přijmout prosté jako úkol, který jim byl zadán. Zde neplatí žádné: NEJDE TO."Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítel socialismu, že chci obnovit kapitalismus, že jsem ve službách svetového imperialismu, od něhož prijímam tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků.(A bola to PRAVDA !! ??) Byly to všechno lži, protože brzy začnou vycházet knihy, z nichž bude zřejmé, kdo jsem a co si myslím. "
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. júl 2011, 14:29
ze si nikdy(as na drobne vynimky) nevladli.Ti co im vladnu v ich mene siria tmarstva podobne tymto blabolom cloveka ,ktoreho este aj dnes prezentuju ako cesku celebritu.Zial vzdy sa najde dost otrokov co na tom participuju. Klamu sami seba ,Cechov,Slovakov...V prospech klamarov.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
22. júl 2011, 10:38
Díky, Emil, v utorok som v Prahe držal túto knihu v rukách v kníhkupectve a prvé, čo mi napadlo bolo, že toto by bol materiál pre web Slova.

Veľa pravdy budeš mať v tom, že sa to socialistovi nečíta ľahko, pretože si uvedomí, kedy a kde sa "lámal chlieb" a čo bolo vtedy možné či nemožné urobiť.
V osemdesiatych rokoch (lebo o tomto období to je) som bol prvé roky v aktívnom ekonomickom živote, naša generácia už tak nevnímala krivdy 50.rokov, ale ani "normalizáciu", skôr sme boli všetci ambiciózni ako dnešní mladí dravci medzi 20 a 30 rokom života. Zdalo sa nám, že nás brzdia všetky tie byrokratické plánovacie a riadiace metodiky, že chceme "viac trhu a viac podnikania", ale iba málokto tým myslel, že chceme kapitalizmus.
Aby som hovoril za seba, isteže, boli medzi nami tí, ktorí nevydržali a chceli iný spôsob života, nuž ušli "za kopečky", je zaujímavé, ako sa dnes charakterizuje, že tu bol policajný štát a železná opona, pričom sa do zahraničia (kto cielene chcel) dalo dostať pomerne ľahko, aj kariéra sa tam ľahko robila, kádrovým plusom bolo byť "utečencom", dnes už naši ktorí idú pracovať do zahraničia, túto výhodu stratili.

My, čo sme chceli zostať tu a meniť svet k lepšiemu, pričom voči socializmu sme namietali hlavne v jeho byrokratickom prejave a už vtedy ideologickej strnulosti, sme "vedeli", že sa niečo musí stať. Prestavba bola pre nás príležitosťou, ale aj veľkým sklamaním. Z Jakeša si skutočne robil srandu už každý zväzák,to je ako keby dnes predsedom vlády bol Slota či Matovič.

Chceli sme viac podnikania, viac trhu, viac slobody pri rozhodovaní,argumentovali nám strnulými poučkami o trhu z kritiky buržoáznych teórií, dnes už človek vie, že na škodu veci sa nerozvíjali štúdie o marxistickom učení a teóriách tak kriticky a s prihliadnutím na zmeny, ako sa to deje dnes. Vtedy mali byť široko publikované diela typu Marx a spoločenské zmeny. Faktom je, že tu bola priepasť medzi obhajcami klasického učenia marxizmu-leninizmu a každodennou praxou,. Tak sa anmi nedá čudovať, že v roku 1989 už boli všetci nabudení a "keď to prasklo", každý chcel zmenu. Lenže vtedy sa nehovorilo o zmene ku kapitalizmu, ale k lepšiemu socializmu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. júl 2011, 13:15
Ja opíšem malú kurióznu situáciu ešte z 88 roku. moja mama si niesla domov z kostola - zapálenú sviečku zo "sviečkového pochodu". vraj to svetlo - doniesli až z BA. trikrát sa musela vrátiť cestou domov, lebo jej to "svetlo" sfúkol vietor. to som sa vtedy nasmiala na jej pohoršení a lamentovaním, že skoro podpálila nedopatrením seba.(a možno by ľahla popolom aj dedina), keby to už po tretom pokuse nevzala a prišla domov bez svetla. doma som jej podala zápalky a hovorím jej,... že nech si tú sviečku zapáli - a bude mať srdce na pokoji. ale to sa jej už nerátalo takto demonštrovať svoje presvedčenie. už vtedy som povedela, že títo naši farári - vôbec nemyslia na ženy - čo veria v Boha od útleho detstva. lebo aspoň farári mohli vedieť, že vietor sa niekedy vie - "pohrať" aj s dobrými úmyslami naivných ludí. a samozrejme aj som si neodpustila poznámku, že už prvé zhasnutie sviečky - jej malo byť znamením od Boha, že robia zas veriaci - somariny ako malé deti v MŠ. ale, čo sa dá čakať od hlbokoveriacich, ked nedokážu predvídať? a už vôbec nepočítajú s nebezpečenstvom, ktoré oheň prináša. to isté by sa dalo povedať o našej naivnej predstave - o nežnej revolúcii z 89 roku.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. júl 2011, 13:26
"este poznamka k nazvu knizky: nazyvat to, co tu bolo pred rokom 1989 komunizmom je znacne nepresne. komunizmus nebol u nas, ani nikde inde na svete, bol to len ideal, ktory sa mal dosiahnut vo vzdialenej, blizsie nedefinovanej buducnosti. od autora s ambiciou napisat odborne fundovanu pracu, by som takyto nepresny nazov necakal..." ************** Autor veľmi jasne a veľmi presne použil správnu terminológiu z historického aspektu. Azda sa niekto nechce prieť o to, že ak štát hegemonistický ovládajú fašiti, tak, že nejde o fašizmus? Alebo ak štát hegemonistický ovláda buržoázia (kapitalisti), tak nejde o kapitalizmus? Takže je úplne logické aj štát v Československu do r. 1989 hegemonistický ovládali komunisti, tak nešlo o komunizmus? Lebo v žiadnom prípade nešlo o diktatúru proletariátu, ale o policajný štát hegemonistický ovládaný politbyrom UVKSČ!!! Ak si niekto naivne spomína na ultra naivné poučky o komunizme, "kde každý bude pracovať podla svojich síl a schopnosti a požívať výdobytky spoločnosti podľa svojich potrieb" tak je viac než utopistický primitív!!!!!!! Takáto spoločnosť nikdy nebude môcť reálne fungovať, lebo je to poriadne mimo strelená utópia!!! To by musel mať každý na krku naprogramovaný obojok so semtexom, ktorý by donútil pracovať podľa jeho síl a schpnosti a zároveň mu zabránil zobrať si viac ako nevyhnutne potrebuje! Postaviť spoločnosť na uvedomelosti proti "prirodzenej" ľudskej chamtivosti bez okamžitého hrdelného trestu je nemysliteľné! Takže autor knihy správne použil presné termíny z historického, nie utopistického hľadiska. Zrejme má preto zmysel si knihu prečítať.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. júl 2011, 13:42
"Veľa pravdy budeš mať v tom, že sa to socialistovi nečíta ľahko, pretože si uvedomí, kedy a kde sa "lámal chlieb" a čo bolo vtedy možné či nemožné urobiť." ***************** Práve naopak! Kniha sa bude čítať veľmi ľahko a spochopením, lebo autor používa správne termíny, čím jasne a nezameniteľne oddeľuje obilie od pliev! Ja ako kresťanská socialistka s tým nebudem mať v žiadnom prípade ani najmenší problém, pretože komunisti zdiskreditovali socializmus na štátny kapitalizmus s hegemóniou politbyra ÚV KSČ! Taktiež pod zvrhlou ideológoiu "vedeckého materializmu" prenasledovali veriacích a diskrimiinovali ich na každom kroku, narodením (komunistickým prijatím do života na národnom výbore) škôlkou, prijímním do škôl, civilným sobášom, komunistickými sviatkami a komunistickým pohrebom končiac! Ak sa chceli vysporiadať s katolíckým klérusom ako ideologickým proburžoáznym nepriateľom, tak ho mali repatriovať do Vatikánu a neprenasledovať proletárskych veriacích! Preto sa v žiadnom prípade nejednalo o žiaden socializmus, ale o komunizmus = štátny kapitalizmus s hegemóniu zvrhklých bezbožných komunistov!!!!!!!!!!!!!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. júl 2011, 14:26
extrémisti na oboch stranách ideologického spektra- teda ultraľavičiarsky nick "Inga" ( i keď sama seba hodnotí ako "kresťanská socialistka") a ultrapravicoví konzervativisti Zajac, Osuský a spol. z klubu OKS strany Most-Híd.

Oba "tábory" sa na smrť nenávidia, Zajac a spol. vyvolávajú zákonodarné iniciatívy na trestné stíhanie za obhajobu zločinov komunizmu, Inga a spol. tvrdošijne trvajú na tom, že v rokoch 1948-1989 tu bol komunizmus. Každý vedec, novinár a intelektuál sú odteraz v nebezpečenstve, pretože sa ideologickyspájajú dva krajné extrémne póly a ak sa dostsnú k moci, za účelom obhajoby a stíhania budú páchať nové krivdy.

Inak, pojmy komunizmus a imperializmus priniesla Studená vojna (1945 Fulton-1989 Malta) a zatiaľ čo už dnes o imperializme sa čuší, i keď vlastne všetky tie "humánne akcie"vojakov sú imperialistické, komunizmus sa používa ako zbraň proti ľavici.

Je mi smutno, moja babka hovorila, že komunizmus bude vtedy, keď bratislavské električky budú zadarmo prevážať pasažierov a v samoobsluhách sa nebude platiť peniazmi. Mám to chápať tak, že komunizmus zaživame raz ročne i teraz, keď Dopravný podnik mesta Bratislavy nechá verejnosť voziť sa zadarmo, alebo ak sa neplatí v hypermarketoch bankovkami? :):)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. júl 2011, 16:11
"A teraz už si spojili ruky... extrémisti na oboch stranách ideologického spektra- teda ultraľavičiarsky nick "Inga" ( i keď sama seba hodnotí ako "kresťanská socialistka") a ultrapravicoví konzervativisti Zajac, Osuský a spol. z klubu OKS strany Most-Híd. Oba "tábory" sa na smrť nenávidia, Zajac a spol. vyvolávajú zákonodarné iniciatívy na trestné stíhanie za obhajobu zločinov komunizmu, Inga a spol. tvrdošijne trvajú na tom, že v rokoch 1948-1989 tu bol komunizmus." *********** 1, Môj výklad termínu komunizmus je správny, pretože nikto nemôže poprieť vedúcu úlohu v strane a v spoločnosti = hegemóniu komunistov. Takže ak tu vládli komunisti, tak sme tu mali komunistické spoločenské zriadenie. Pre nás kresťanských socialistov na rozdiel od sociálnej demokracie by nebolo až tak veľkým problémom zostaviť vládu s neokomunistami. Spýtajte sa Fica, či si vie predstaviť vládu v ktorej by bol ministrom Jožo Hrdlička? Takže žiadne ruky sa so Zajacovcami nespojili! My nemáme záujem prenasledovať komunistov pomaly štvrť storočia po buržoáznom prevrate ako ultra buržoázní snilní starci z OKS. My sme za zrušenie ÚPN a odstránenie Langošových bust a reliefov! Pretože zločiny kapitalizmu za posledných takmer 22 rokov sú tiež veľké! Bude sa niekedy ospravedlňovať proletárom buržoázia, vrátane tej smeráckej????????????? Určite nie! Tí sú ochotní sa ospravedlniť len tým, ktorí ich politický na hlavu porazia a hrozia dlhoročným väzením! Lenže na druhej strane nikto nemôže spochybňovať historický fakt, že tu od 25. februára 1948 vládli komunisti až do buržoázneho prevratu 17. novembra 1989! Taktiež nikto ma nepresvedčí, že tu po r. 1948 vládol proletariát a že tu bol socializmus, alebo ľudová demokracia! Bola tu hegemónia komunistov so všetkým čo k nej patrilo! PS: Kto oľutuje hriechy ako to urobili komunisti treba im odpustiť, ísť ďalej a považovať ich za bezúhonných. Lebo takto učil Pán Ježiš Kristus. Lenže kedy buržuji priznajú spáchané hriechy na politických odporcoch a na proletariáte? Nikdy, takže nikdy im nebude odpustené! Takže aké spájanie rúk s ultraburžujmi z OKS?
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
23. júl 2011, 08:16
tam kde nie je piano, uraduje blazniva christ zionistka
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2011, 09:24
???
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
27. júl 2011, 11:08
suhlasim s tym, ze malokedy si vladli cesi sami. ked sa husak stal prezidentom, niekto na podstavec sochy sv. vaclava na vaclavaku napisal: "Teď nám budou vládnout bačové." a podtym sa zanedlo objavil napis " Tak vám treba, barani!"
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
28. júl 2011, 21:49
jedine kvôli údajom, faktom. Ale z metodologického hľadiska je škoda sa ňou zaoberať. Kto používa propagandistické pojmy, ako je komunizmus namiesto socializmu, hovorí o diktatúre a hovorí o tomto období ako o experimente,,má minimálne poznatky zo spoločenskej metodológie. Nakoniec, od máloktorého autora pôsobiaceho oficiálne v kapitalistických spoločenskovedných inštitúciách, možno očakávať hlbšiu metodologickú úroveň, väčšinou ide o naratívne nazeranie na sociálne udalosti, ich opis.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
29. júl 2011, 17:36
"Takže ak tu vládli komunisti, tak sme tu mali komunistické spoločenské zriadenie." takze teraz mame ake spolocenske zriadenie, ked tu vladne SDKU+SAS+MOST+KDH? V Amerike ked vladli republikani, tak tam mali republikanske spolocenske zriadenie? Troska to pletiete ... komunizmus bol jasne definovany a preto si ani KSC nedovolila tvrdit, ze zijeme v komunizme.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. júl 2011, 13:05
Zacali sa vozit metrom.Napriklad.Horsie to bolo po Bacovi.Uz ich len drzia za gu..., skrtia , mnnamm... ,mnaammmm... a strihaju.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. júl 2011, 17:17
v každom prípade avizuje vzácny posun v náhľade bez súčasného nánosu humusu a v dobových reáliach, neviem či sa k nej niekto na Slovensku aj dostane, som zvedavý či ju niekde aj uvidím. Alebo inak, vie ma niekto usmerniť čo dostať v kníhkupectvách o tejto problematike v ideologicky nezaťaženej forme ?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. august 2011, 09:34
Omyl p. Inga. Kto chcel, chodil aj do kostola, aj deti má pokrstené,aj im boli udelené ostatné sviatosti,aj uvítanie novorodenca na MNV sa dalo odmietnuť. Ani som pre to nebol v base, ani v pracovnom tábore,ani z práce ma nevyhodili.A nerobil som u smetiarov Nie som zástancom žiadnej ideológie ,takže prestaňme sa navzájom klamať,čo bolo a čo je lepšie. Najlepšie zriadenie je vtedy ,keď sa majú obyčajní ľudia dobre,nemajú problém s prežitím a sú spokojní. Vtedy je im jedno aký je to ,, izmus"

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984