K problému ekonomického rastu

Ak sa dnes občas objaví tvrdenie, že žijeme na dlh nielen voči budúcim generáciám, ale aj voči Zemi, autor úvahy nás presviedča, že s ňou nemožno súhlasiť. Varuje, že dnešným nezvratným poškodzovaním prírody robíme „dlhy“, ktoré nemožno splatiť. Budúcim generáciám pripravujeme vážne existenčné starosti, pretože im zanecháme vyčerpanú, spustošenú a extrémne vysokou spotrebou zamorenú Zem.
Počet zobrazení: 3957
vrakovisko2.jpg

V případě ekonomiky, která je umělým subsystémem přírody (či spíše subsystémem přírodě podřízeného systému kultury), mohou bez větších problémů narůstat jen virtuální ekonomické veličiny, jako je např. množství peněz v oběhu. Pokud jde o růst spojený s reálným fyzikálním významem, tj. o rozšiřování výroby a zvyšování objemu finální produkce, používá ekonomická věda pojmu růst matoucím způsobem. Tento pojem proto komplikuje správné myšlení a chápání světa. Ekonomika jako subsystém kultury, musí – má-li existovat či „růst“ – z přírodního prostředí, které je hostitelským prostředím kultury i její ekonomiky, přijímat látkovou a energetickou výživu. Pouze tak může vytvářet užitečné kulturní produkty a do přírodního prostředí je nakonec vracet jako odpad.
 


Vyčerpávanie zdrojov je zavádzajúci eufemizmus

Jen v tomto smyslu, tj. za cenu vyčerpávání výživy a vracení odpadů do hostitelského prostředí, by mohla ekonomika jako umělý systém uvnitř pozemské přírody (spolu s kulturou) fyzikálně růst. Ale tato zdánlivě správná systémová úvaha je stále ještě poplatná konvenčnímu myšlení. Na vysoce přirozeně uspořádané Zemi je vše mnohem komplikovanější. Pouze při nekritickém pohledu, který je dnes v ekonomických vědách i v publicistice rozšířený, se může zdát, že ekonomika, která roste, jen prostě vyčerpává hostitelský systém, ekonomickou mluvou řečeno zdroje. Ale žádné neuspořádané zdroje neexistují a pojem vyčerpávání je v případě růstu hospodářské činnosti eufemismus, je silně zavádějící. Vztah růstu a zvyšování uspořádanosti systému k vyčerpávání jeho vnějšího prostředí dává smysl jen při možnosti vzájemných přechodů látky, energie a informace mezi příslušným systémem a prostředím. Platí v onticky jednotné přírodě, kde v rámci přirozeného řádu dochází k neustálé reprodukci a zániku živých systémů uvnitř neživého i živého prostředí a kde každý živý systém musí chemické prvky, z nichž je postaven, opět vracet planetě.

Vyčerpávání prostředí nedává naopak žádný racionální smysl v rámci ontického konfliktu kultury s přírodou. Tento pojem nemůže sloužit pochopení růstu ekonomického systému, který je příjmem i vracením látek, pomineme-li energii, závislý na odlišně uspořádané přírodě. Příroda sama žádný nestravitelný odpad nevytváří a proto jej ani nemůže jinému systému vracet. Protože ekonomika jednak přímo destruuje přírodní struktury (při výrobě zboží), a jednak jejich další rozpad připravuje (po uvedení zboží na trh), je aktivně škodícím subsystémem přírody, který připomíná bujně rostoucí abiotický tumor v jejím přirozeném těle. Ekonomika totiž neumí a ani nemůže tvořit jako příroda. S výjimkou pro zemědělství musí přirozené struktury rozbíjet a nově strukturovat, musí produkovat odpad, který je obtížně stravitelný pro přírodu i kulturu. 

Kultura proto přírodu nevyčerpává, ale rozvrací a zamořuje umělými produkty, které pro biosféru nejsou snadno rozložitelnými látkami, ale cizorodou a pro všechny živé systémy poškozující zátěží.


Likvidácia jedinečného prírodného bytia

Je mimo veškerou pochybnost, že v abiotické hospodářské činnosti, do níž dnes patří  hromadná výroba i hromadná osobní spotřeba (včetně hromadného užívání osobních automobilů), již nemůže jít o pouhé čerpání, tj. půjčování látky a energie pro přírodu nepoškozující konstruování a užívání produktů. V nynější abioticky orientované ekonomice jde stále více o záměrné technické konstruování z vytěžených, a proto nutně poškozených a znovu jinak složených struktur přirozeně uspořádané přírody. Jde bohužel o nevratnou likvidaci jedinečného přírodního bytí, a to nejen s ohledem na meze budoucí produktivní schopnosti ekonomiky, nýbrž i s ohledem na tvořivé schopnosti přírody samé. A tuto zpravidla totální strukturní likvidaci neodstraníme ani důsledným oddělováním umělého ekonomického metabolismu od přirozeného metabolismu živých systémů.

Protože nám pro pochopení podstaty tohoto nevratně destruktivního procesu (skrytého za dnešním abiotickým blahobytem) chybějí slova, neboť přirozené jazyky nikdy nemusely podobnou situaci vyjadřovat, jsme nuceni pojmenovat tento proces dnes běžnými pojmy „ničící privatizace, loupežná krádež“. Jde tedy o zcizování jedinečných abiotických i biotických částí celistvé přírody mladou a odlišně uspořádanou kulturou. Víme však, že pojem zcizování podstatu problému stále plně nepostihuje. Způsob návratu přírodě zcizených a po té odlišně kulturou uspořádaných struktur zpět do přírody, nebo jejich rychlou a od přírody izolovanou kulturní recyklaci, zatím neznáme.

Výsledkem nadměrné ekonomické aktivity v nynějším predátorském duchovním paradigmatu kultury je proto nejen nebezpečné snižování přirozené uspořádanosti Země, zmenšování rozlohy (drobení) přirozených ekosystémů, ale také poškozování člověka a přírody umělým technickým metabolismem. Výsledkem je ztráta přirozené informace (uspořádanosti), zamořování Země produktivními i spotřebními odpady.

Konvenční ekonomické myšlení však vytrvale spojuje hospodářský růst pouze s rozšířenou představou zvětšování blahobytu lidí, přičemž odhlíží nejen od toho, jak a na úkor čeho se blahobytu dosahuje, ale i od toho, že tyto statky nejsou ani v rámci příslušné země, ani v rámci planety spravedlivě rozdělovány. Toto myšlení nebere v úvahu, že ekonomický růst zahrnuje rozšiřování měst, komunikací a spotřební techniky a že musí probíhat na úkor úbytku biologicky aktivní půdy, volně žijících zvířat a vegetace, tj. za cenu zatlačování původní přírody, s níž lidský organismus, a to navzdory technickému a ekonomickému vývoji, zůstává sourodý.


Odpad ako dedičstvo ďalším generáciám

Záměrně tu odhlížíme od faktu, že ekonomickou aktivitu dnes provází rozvinutý finanční trh, který kvantitativními abstrakcemi a propočty celý problém zkresluje, v jistém smyslu kryje. Dnes však již pozitivně víme, že finanční obchodování svým objemem mnohonásobně překračuje objem produkce zboží a služeb a že podnikatelům nabízí vyšší zisky než tradiční ekonomika. Víme, že národní státy jsou dnes slabé a velké podniky a banky naopak silné a že politická kontrola ekonomiky včetně finančního sektoru je už dlouho nedostatečná. V situaci, kdy banky půjčují peníze na splácení úvěrů v jiných bankách, se po sérii takových kroků může stát, že nikdo v příslušné zemi (ale ani v planetárním měřítku) neví, kolik peněz je vlastně v oběhu. Z hlediska účinné kontroly ekonomiky politikou by bylo logické, že přibližně tolik, kolik bylo vytvořeno společenského bohatství, kolik bylo vyrobeno užitečného zboží a kolik je poskytováno služeb. Víme však, že je to mnohonásobně víc, protože právě tímto způsobem se dnes uplatňuje anonymní moc korporací a místní i světové finanční oligarchie.

V souvislosti s hospodářským růstem vznikají však i další problémy. Upozorníme tu pouze na jeden z nich. Abstraktní ekonomické přístupy nemohou brát v úvahu, že užívání jednoho druhu zboží, např. osobních automobilů, vyvolává řetězovou reakci opatření, která znovu destruují přírodu, aniž by občanům či místní kultuře přinášela příslušný užitek. V případě výroby a užívání osobních automobilů jde například o stavbu a údržbu komunikací, čerpadel pohonných hmot, restaurací, parkovišť a garáží, o přestavbu měst a budování obchvatů obcí, o výstavbu rozsáhlé a na zábor půdy náročné dálniční sítě. Jde však také o rozšiřování zdravotní a policejní služby, prodejen, reklamy, opraven, pojišťoven, nemocnic atp. Investice do všech těchto činností se totiž stávají součástí hrubého domácího produktu (HDP), který je pak pouze fiktivním ukazatelem zlepšování podmínek lidského života. A již na tomto jediném příkladu vidíme, že množství  peněz v oběhu (zachycených v údajích o HDP) nemůže odpovídat množství užitečného zboží a služeb pro občany. Nemůže odpovídat užitku hospodářské činnosti, který rovněž neumíme definovat. Jinými slovy, HDP nás neinformuje o ničem podstatném pro člověka, kulturu a přírodu.

Připomeneme-li na závěr ještě jednou zapeklitý problém odpadu, pak se HDP jako ukazatel růstu hospodářství rovněž neosvědčí. Když se nám například podaří polovinu výrobního odpadu a polovinu spotřebního odpadu znovu uměle recyklovat na použitelné zdroje, pak se hospodářský růst vyjadřovaný v penězích přiměřeně zvýší, ale reálný růst (množství zboží a služeb, velikost užitku pro občany) se sníží. V případě odpadů to zatím není příliš patrné jednak proto, že technicky vyspělé země dovozem surovin ponechávají těžební odpad v příslušné méně technicky rozvinuté zemi, a jednak proto, že část svého spotřebního odpadu do nich přesouvají. A tak nakonec problém recyklace abiotického odpadu, podobně jako proces oteplování planety, lehkomyslně ponecháváme jako úkol, který by měly řešit příští generace.


Veľká ekonomická krádež prírodného bohatstva

Problém hospodářského růstu by se snad částečně vyjasnil tím, kdybychom zřídili „konto Země“ a začali přírodě platit za tzv. „zdroje“, tj. kdybychom s přírodou jako zvláštním „podnikatelským subjektem“ uzavřeli smlouvu o prodeji, recyklaci a dalších službách. Ale i tak bychom narazili na další, tentokrát ryze kulturní překážku. Příroda sice dnešní ekonomice zadarmo dodává všechny polotovary včetně ekonomicky aktivních lidí, ale živou práci těchto lidí, kterých v planetárním měřítku přibývá, ekonomika, která je způsobem aplikace vědy zaměřená jen na úsporu výrobních nákladů, stále méně potřebuje. Všechny dnešní vyspělé ekonomiky se potýkají  s nezaměstnaností, kterou bude obtížné řešit i proto, že převážná část populace, která má vrozené předpoklady pracovat v zemědělství, v řemesle či v průmyslu, postrádá analogické předpoklady pro tvůrčí práci v sektoru řízení a správy kulturního systému. A tak nejen proces poškozování Země, nýbrž i proces poškozování člověka ztrátou smysluplné práce jsou empirickými důkazy nepřiměřeného vykořisťování aktivity neživých přírodních sil. Jsou hmatatelnými důkazy velké ekonomické krádeže přírodního bohatství, dokladem nevratného pustošení přirozené uspořádanosti Země.

Dnes se občas objevují formulace, že žijeme na dluh vůči  příštím generacím, na dluh vůči Zemi. S touto formulací, i když rozumíme jejímu duchu, vzhledem k výše uvedeným argumentům nemůžeme souhlasit. Dnešním nevratným poškozováním přírody děláme totiž „dluhy“, které v principu nelze splatit. To, co odnímáme přírodě jí neumíme vrátit. Příštím generacím připravujeme vážné existenciální starosti, protože jim předáváme vyčerpanou, zpustošenou a extrémně vysokou spotřebou zamořenou Zemi.

Profesor Josef Šmajs pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne, prednáša ontológiu, gnozeológiu a filozofiu. Dlhodobo sa zaoberá filozofickou problematikou vedy a techniky, otázkami vzťahu prírody a kultúry.

Medzititulky Slovo

Foto: Joost J. Akker IJmuiden

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
04. október 2011, 15:53
Je to vynikajúci príspevok profesora Šmajsa k diskusii o tom, kam kráča civilizácia a akú úlohu v procese svetového vývoja zohráva ekonomika.

Preto iba dopĺňam pána profesora v tom, že klasická ekonómia stále vychádza z poznania reality 18.až 19.storočia, ktorá za základ ekonómie brala ekonomický rast ako prirodzený smer vývoja civilizácie.
Prečo? No preto, lebo neexistovala akási celosvetová ekonomika a rozvíjala sa technicky zrazu hlavne európska až atlantická civilizácia (USA, Kanada, Veľká Británia) a tá chápala ekonomický rast iba ako expanzívnu možnosť centrálnych ekonomík voči kolóniám, takže RAST v rámci ustanovujúcich sa národných štátov.

Takže ekonomický rast znamenal predovšetkým hospodársku expanziu smerom do kolónií, klasická ekonómia si teoreticky zdôvodnila, že ZISK je hlavné kritérium mikroekonomiky a HDP makroekonomiky a všetko, čo zostávalo po spracovaní výroby ako odpad, alebo nevyužiteľné a zničené okolie mimo fabriky, teda všetko, čo sa nenachádza medzi kapitálom a nákladmi ekonomiky, všetko to sú externality .

A do rozsiahleho pojmu externality klasická ekonómia zahrnula ako celú súčasť spoločnosti, prírody a sveta, ktorú nedokázalo v ekonomike účtovníctvo nijako oceniť a zahrnúť po podnikania, tak i odpady, nevyužívané zdroje, dokonca prírodu, s ktorou nerátala ekonomika vo svojom procese ekonomického rastu (teda životné prostredie ako celok, klímu, atď).

A hádajte teraz, čo sa učia vysokoškoláci - ekonómovia dodnes, teda do roku 2011 na všetkých univerzitách a vysokých školách ekonomického smeru? Správne! Učia sa, že všetko mimo ekonomického procesu a kategórií nákladov, výnosov a zisku, čo sa nedá oceniť, to sú externality.

A tak súčasná ekonómia stále vychádza z bludov. Našťastie na západných univerzitách, ale i na univerzitách v nových krajinách sa rozvíja myslenie, ktoré už vníma, že externalita, to sú bludy 19.storočia. A napríklad mnohé alternatívne ekonomické teórie oproti kapitalizmu už celé životné prostredie a prírodu nechápu ako externality ale ako súčasť ekonomických procesov.

Preto napríklad ekonomická demokracia už nehovorí o ekonomickom raste, ale o ekonomickom ROZVOJI a hľadá k nemu prirodzené meratele, ako napríklad kvalita životného prostredia, dôstojné životné podmienky pre ľudí a podobne.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
04. október 2011, 17:11
Dávam do súvislosti zhubnosť neoliberalizmu s myšlienkami v článku "K problému ekonomického rastu" a preto tu citujem z článku "Zhubný nádor neoliberalizmu":

"Otcom pôvodného liberalizmu, predchodcu dnešného neoliberalizmu, sa stal v 18. storočí škótsky filozof a zakladateľ politickej ekonómie Adam Smith, ktorý presadzoval požiadavku nezasahovania štátu do ekonomiky. On a jeho nasledovníci žiadali vytvorenie voľného trhu, odmietali obmedzovanie výroby, obchodné bariéry či clá. Ekonomický liberalizmus našiel široké uplatnenie zvlášť v Spojených štátoch v 19. a začiatkom 20. storočia."

No a toto sa vypomstilo v 20.storočí a ešte viac v 1.dekáde 21.storočia - namiesto, aby múdri myslitelia poopravili podľa vznikajúcej reality ekonomickú teóriu ( no i tí myslitelia predovšetkým v manažmente ju poopravili, ale boli umlčaní hlasným rykom neoliberalistov), politické víťazstvo neoliberalizmu vytvorilo hystériu o víťaznom "konci dejín" a všeobjímajúcom slobodnom trhu a likvidácii štátu, takže zhubný nádor ideológie liberalizmu sa metastázoval do celej globálnej ekonomiky. Máme teda "rakovinu" a pýtam sa, pomôže "operácia?".
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. október 2011, 18:22
Vyuzivam priestor, aby som vyjadril hlboky smutok nad stavom myslenia napravo, ale i nalavo. Poslednym napriahnutim bolo, ze som si popocuval prispevky z You tube "Systemove alternativy kapitalizmu" a fakt to bolo naposledy. Aj tu, teraz, mi nie je jasne, preco sa bezmyslienkovite opakuju predzute frazy. Nie je mozne dehistorizovat Smitha. Smith premysla riesenia konfliktov svojej doby. A to problem s cechmi, ktorym udeluje jednu z poslednych ran. Predmestska chudina vyraba lacnejsie, pruznejsie, rychlejsie a vraj aj kvalitnejsie. Cechy su uz dlho trnom v oku, ako nepruzne a braniace sa inovaciam. Preto Smith propaguje akoby kompromis - rovnu sutaz vyrobcov na trhu. Vysledkom jeho spisby je urcity druh makroekonomickej politiky ako alokovat bohatstvo. Cechy vydrzali dlhu dobu, pretoze jednak hromadili socialny kapital istej jednoty, ale sa aj vedeli zavdacit vladcom. Smith na oplatku ponuka vladcom system, ktory sam od seba vytvori Bohatstvo narodov (a vladca povedzme ze zdani) Ale aj tato alokacia bohatstva narodmi bola s podmienkami, napr. uzavreta ekonomika (cla, etc). Je otazkou, co je taziskom Smitha, ci teza o neviditelnej ruke, ktoru si urvali neoliberali, alebo teza o bohatstve naroda, ktoru si zase urvali keynesiani. Kazdopadne podstatou je, ze je mozne konstruovat komplexnejsi umely svet ekonomiky a vstupit don dobrovolnou vymenou svojho prispevkom, ktory dosahuje vzhladom na svoju sebalasku. (prekrutene na "sobecky zaujem"). Smith bol akoby idealista, ktory si myslel, ze clovek sa ma prirodzene rad a preto vytvara nieco potrebne, aby ziskal ine a naplnil svoju sebalasku. Ak chce lavica superit s mainstreamovou ideologiou, musi sa hlbsie ponorit do historickeho ekonomickeho procesu, aby mohla jasne vidiet vyznam toho ktoreho posunu v jeho historickych suvislostiuach a mohla vidiet omyly a falzifikacie protistrany. Neda sa superit proti fantomovym tezam.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. október 2011, 21:53
Ale ja som nadšený, že ste to takto objasnili,PeterS.Teraz ide o to, ako vysvetlíme "deťom", myslím tým neoliberálov, že "Ježiško neexistuje", teda že Smith vychádzal z ekonomickej reality svojej doby, teda zo zaužívaného cechového hospodárenia, v ktorom skutočne nové technológie (parný stroj ) začali byť brzdené výrobnými vzťahmi (cechy, v ktorých vládol majster naučený podľa majstra u ktorého bol v učení a výrobné postupy sa stáročia nemenili)a teda sloboda trhu podľa Smitha bola zameraná PROTI cechovým prepisom o počte vyrobených výrobkov a "neviditeľná ruka trhu" bola tým pokrokom, ktorý umožňoval rozvíjať nové výrobné postupy, ktoré rozbíjali skostnatelé cechové postupy a zvyky a zabraňovali rozvíjať manufaktúrny spôsob výroby až k začiatkom továrenskej produkcie. Takže aplikovať Smithovu ekonómiu a jeho myšlienky na nové usporiadanie výrobných síl a vzťahov je úplne mimo reality.

V tomto prípade je najväčším problémom zdôvodniť neoliberálom, že sa pokúšajú postaviť ekonomiku na pokrokových ideách bojujúcich proti cechovým obmedzeniam v dobe, ktorá sa vyznačuje už úplne odlišnými výrobnými silami (informačné, biotechnologické, vedomostné technológie) a úplne odlišnými výrobnými vzťahmi. A to bude problém.

A uznám, že máte pravdu i v tom, že zľava zas ťažko pochopia skostnatelí "revolucionári", že už žiadny masový proletariát neexistuje a že môžu existovať pracovníci, ktorí majú viac ako dve-tri pracovné vzťahy odrazu a nepochopia, čo to znamená, že v organizácii 21.storočia existuje "federálny" trojlístok zapojených pracovníkov - kmeňoví zamestnanci, dohodári a dodávatelia.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
05. október 2011, 16:46
tak by sa museli červeňať za to, čo od tých zvierát počujú, hlavne o vzťahu k prírode. Museli by sa červeňať už len za to, koľko cynizmu a nenávisti voči prírode prechovávajú a realizujú, a ešte sa dokázali presvedčiť, že sú tými najdokonalejšími tvormi na tejto planéte.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
05. október 2011, 20:48

Všeobecných konštatovaní, že konáme zle, všeobecných výziev, aby sme sa zmenili na anjelíkov, existuje nespočetné množstvo, ale život ukazuje, že sa míňajú účinku. Chýba im totiž konkrétno-historický, systémový postoj. Určenie pričin zlého stavu a východísk.
Problém predsa nie je v ekonomickom raste, ten je zákonitý. Je spojený zrejme s tokmi voľnej energie, ktorú je nutné viazať do stále zložitejších systémov (aj sociálnych, ekonomických). Problém je v ostrom nesúlade výrobných síl a výrobných vzťahov, alebo dosiahnutej sociálnej materiálno-energetickej kvantity s kvalitou väzieb (vzťahov, alebo tiež spoločenskou formou).

Problém nie je v raste, ale v zosúladení väzieb (formy) s obsahom (VS). Keďže každý systém má svoje kvantitatívne hranice existencie, stará forma, staré väzby pri dosiahnutí tejto hranice prestanú vytvárať podmienky pre rast, alebo začnú vytvárať zdeformované prostredie (nekomplexný, zdeformovaný rast na úkor komplexnosti, vedúci k zničeniu systému). Vytvorenie priestoru pre rast si vyžaduje zmeniť formu, systém vzťahov, teda spoločenský systém.

Konkrétne povedané, problém dnes je v ostrom nesúlade vysokorozvinutých výrobných síl, kapacít (ktoré medzitým preskočili 4 historické epochy) a zastaralou kapitalistickou formou, kapitalistickými väzbami medzi ľuďmi. Kapitalizmus jednoducho používa len svoje zastarané metódy, prístupy k ľuďom i prírode, čo pri mnohonásobne zväčšených výrobných kapacítách, technických možnostiach prináša všetky vymenované negatíva. Ak sa na ľudskú činnosť díva len súkromnými očami požadujúcimi zisk, tam nezostáva priestor pre komplexnejší, vyspelejší vzťah k ľuďom, ich komplexnejším potrebám (zahŕňajúcim aj nezničené životné prostredie i prírodu).

Aby som bol objektívny, tak ani socialistické vzťahy, socialistická forma nezodpovedá dnes požiadavkám rozvinutých produktívnych síl, rozvinutejším potrebám ľudí. Ukazuje to príklad číny, ktorej sa síce rastovo vynikajúco darí, ale z hľadiska životného prostredia jej konanie tiež už nezodpovedá dnešným potrebám ľudstva.

Z hľadiska vzťahu k rastu si môže každý systém, či kapitalizmus, socializmus, ale aj predošlé systémy v princípe vybrať z nasledujúcich možností, ciest.

1. Zmeniť svoju spoločenskú formu, systém väzieb na vyšší (napr. kapitalizmus na socializmus). Tým uvoľní priestor pre ďalší rast (ako je to aj v prípade Číny). Vyššia sociálna kvantita si jednoducho vyžaduje aj kvalitatívne nové spoločenské väzby, spoločenskú formu. Hospodársky rast a zachovanie kapitalizmu sa dnes z princípu vylučujú. Buržoázni ideológovia to asi cítia v kostiach, keď hovoria, že rast skončil. Mýlia sa len v tom, že neskončil pre ľudstvo, ale pre kapitalizmus.

2. Systém sa nemusí zmeniť na nový systém, ale vtedy musí vylúčiť rast. Narastajúca kvantita totiž zákonite tlačí k zmene spoločenských väzieb, vzťahov. Túto cestu si vybrali napr. Polynézania, Aborigéni a ďalšie prvobytné spoločenstvá, ktoré tu aj po ukončení prvobytnej megaepochy prežívajú už 5100 rokov na takmer nezmenených prvobytných princípoch a materiálnej základni. Znovu musím zopakovať, hospodársky rast a zachovanie starého systému, napr. kapitalizmu sa vylučujú. Každý systém ma totiž svoje kvantitatívne hranice existencie. Tento jednoduchý princíp je ale zrejme buržoáznym teoretikom úplne neznámy.

3. Samozrejme, možno si vybrať aj tretiu cestu, pokúšať sa o rast a zároveň násilné udržiavanie zastaraných vzťahov, spoločenskej formy (kapitalistickej). Tento vývoj však nutne vedie k obrovským deformáciám a zániku ľudstva.

 

 

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. október 2011, 23:11
Ekonomický rast a že by bol zákonitý? To ste skutočne vy napísali? Odkedy sleduje naša civilizácia ten "ekonomický rast"?

Viete dúfam o tom, že boli aj iné ľudské civlizácie a napr.existovala ešte preed naším letopočtom Khmérska civilizácia, ktorá bola rozsiahlejšia ako dnešné územie Kambodže a dosahovala svoj "ekonomický rast" tým, že vytvorila dokonalé kanále a vodné systémy zadržiavajúce monzúnové dažde, takže poľnohospodárstvo a zabezpečenie potravín rástlo a rástlo. Vytvorila sa bohatá civilizácia s nádhernými stavbami, nemusím menovať, poznáte, už si spomínate... a kedže ďalšie a ďalšie generácie už iba žili z vytvoreného systému a neudržiavali ho, jedného pekného dňa rast skončil a o generáciu-dve skončila i Khmérska ríša a jej vodná a poľnohospodárska civilizácia.

Trvdíte, že "chýba im totiž konkrétno-historický, systémový postoj. Určenie pričin zlého stavu a východísk" A pritom správne uvádzate hneď v druhej vete,že "problém je v ostrom nesúlade výrobných síl a výrobných vzťahov, alebo dosiahnutej sociálnej materiálno-energetickej kvantity s kvalitou väzieb (vzťahov, alebo tiež spoločenskou formou)."

Chvíľu som si nebol istý, či ste to Vy. Po tejto vete už ok. Dnes je skutočne silný nesúlad medzi výrobnými silami ( technológie a zdroje používajúce nový ekonomický zdroj - vedomosti, nové spôsoby distribúcie technológií) a výrobnými vzťahmi ( kto ich používa a ako sa prerozdeľuje hospodársky výsledok z nich).
Pomenovali ste to!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 07:25
je problémom. Ale západní autori stále vychádzajú len z kapitalizmu, prípadne postkapitalizmu a z tohto pohľadu ekonomický rast je skutočne problémom (ako to vyplýva zo zákona súladu VS a VV). ***** Ale ja vychádzam zo všeobecnejších pozorovaní prírody a vesmíru. Zatiaľ sú to len pozorovania, nemám to sformulované do nejakej teórie (a píšem skoro ráno:-). Ale dá sa vysledovať, že náš svet podlieha tlaku neustáleho vývoja (súvisí to nejako s tokmi voľnej energie) a akoby sa pod jeho tlakom utvárali stále novšie, vyššie formy, systémy. V tomto zmysle hovorím o zákonitosti vývoja, a teda aj ekonomického rastu. Ak nejaká časť sveta, ľudstva zaostane vo vývoji, možno si byť istý, že všeobecný vývoj išiel ďalej. Ak západní ideológovia prehlásili, že liberálný kapitalizmus je poslednou vývojovou formou, a niet sa už kam vyvíjať, možno na základe zákonitosti vývoja predpokladať, že niektoré časti ľudstva sa vyvíjali ďalej (teda dochádzalo k zosúlaďovaniu VS a VV). Už som uviedol, že západný kapitalizmus zaostáva za možnosťami vývoja o štyri historické epochy. A to mám spoľahlivo overené faktami (najmä rokom 2008). ***** Uviedol som už známy príklad s Polynézanmi, ale aj príklad Khmérskej ríše o tom hovorí. Ak sa uspokojili s dosiahnutým stavom vývoja, iné časti sveta sa vyvíjali ďalej.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 07:39
Nie samotný ekonomický rast, ale jeho (kapitalistická) podoba je problémom. Nenapísal som náhodou, že po r. 1928 kapitalizmus prestal byť hybnou silou vývoja, hlavnou vývojovou líniou. Vyplýva to práve z tých vývojových zákonitostí a tým neporučí ani kapitalizmus, ani tá hŕstka finančných magnátov, čo ako by sa naparovali. Kapitalistické súkromné firmy vychádzajúc z princípu zisku sa dívajú na ekonomický rast zastaralým pohľadom spred 200 rokov, nie potrebami, kritériami dneška. Úplne absentuje celistvosť pohľadu. Veď ekonomický rast predsa nemusí byť nutne spojený s devastáciou prírody, to kde je napísané? Dnes sme už mali byť na vysokom stupni poznatkovej spoločnosti, stav technológií si to dokonca vyžaduje a to by malo umožniť využívať zdroje efektívnejšie, komplexnejšie a tým aj šetrne k prírode, zachovávajúc ju. V tomto zmysle pristupujem hoci aj ku Kaddáfího systému džamahírije, nebúrajúc ako baran okolo seba všetko, ale rešpektujúc rozmanitosť, pestosť, celistvosť tohto sveta.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 07:54
podľa mňa nič sa nedá robiť musíme sa naučiť spolupracovať, lebo práve teraz nám všetkým chýba pevná pôda pod nohami. predstavte si, že sme ako ľudstvo zatvorení v malej orechovej škrupine na šírom mori... je jedno, ktoré je to more, ale... ak máme medzi sebou dobrých moreplavcov a rybárov, tak máme ešte nádej na záchranu systému. hypoteticky teda čisto teoreticky - ak ešte máme zdravé zmysly, tak v orechovej škrupinke -je síce tma - a nevieme - kam nás more unáša, ani ako rýchlo ideme - ani ako ďaleko sme od brehu. šancu nám dáva náš dobrý sluch - teda tí čo dokážu skladať hudbu a poznajú noty rozoznajú či sú na blízku napríklad čajky. podľa čajok sa dokážeme zorientovať na mori, lebo podľa ich množstva už vieme ako ďaleko asi sme. teda čím ich je viac a čím sú hlasnejšie...tak stačí, aby sme použili našu ľudskú silu vo vnútri orecha. našou vlastnou silou rozhýbeme "orech"... dá sa vypočítať ako rýchlo sa pohybujeme na mori aj počasie dokážeme využiť vo svoj prospech. len sa musíme sústrediť a byť viac tolerantní. naučiť sa používať rozum a intuíciu , ale i matematiku a logiku. možno sme celkom blízko brehu a už len stačí si vypočítať krútiaci moment "motora" teda nás ľudí a "orecha". to znamená, že kým - počujeme čo sa deje mimo orecha - dokážeme to našou vlastnou snahou - dostať sa na pevnú zem. ked budeme na zemi - potom to už nie je žiaden problém - zmapovať si terén a rozdeliť si povinnosti... a uvidíte ako ľudia dokážu nájsť riešenie, ked chcú - aby prežili.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 09:39
Milan, vážim si Váš rozhľad a rád čítam Vaše myšlienky. Pre Vás by bol vhodný nonovyvíjaný sotwarový nástroj na podchytenie a tvorbu myšlienok, ktorý sa volá KnowledgePerformer, aby ste nemuseli používať na pojmy slová, ktoré akurát mätú.

Ale zatiaľ sa pohybujeme nie v symbolickom vyjadrovaní, lež v slovnom vyjadrení pojmov a preto Vás upozorňujem na to, že zavádzate zmätok do ustálených pojmov.
Ak sa zmienite o ekonomickom raste, všetci pod týmto pojmom rozumieme rast hmotných statkov a finančného bohatstva vykázaný vo finančných ukazovateľoch, či už ide o priemyselnú výrobu, obchod, služby, poľnohospodárstvo, jednoducho o akúkoľvek ekonomickú činnosť. Rozhodne tu nemyslíme rast ľudského tela či rast spoločenskej organizácie. Prosím preto, používajte zaužívané pojmy opatrne. Ak chcete hovoriť o inom raste, tak ho presne pomenujte, napríklad chápem, že hovoríte o vývojovom stupni spoločnosti, takže nehovorte o zadefinovanom ekonomickom raste, ale napíšte konkrétne, že ide o rast v určitom vývojovom stupni,respektíve tomuto pojmu ľudia lepšie rozumejú pod pojmom rozvoj, a dnes sa skutočne v nových ekonomických modeloch hovorí viac o ROZVOJI ako o RASTE.

Prosím, rozlišujte tieto pojmy, veď obaja chceme, aby sme sa pohli ďalej.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 09:48
Dopĺňam, že k dnes používanej definícii ekonomického rastu podľa klasickej ekonómie patrí aj pojem externality, do ktorého patria všetky záležitosti sveta, ktoré sa nedajú oceniť, spočítať, predať a kúpiť, ktoré stoja mimo trhu a nie sú teda komoditou.

Ak teda na Wallstreet prostestujú Američania proti tomu, že sú ľuďmi a nie komoditami, spontánne sa vyjadrujú, že chcú iný rozvoj než je obvyklý vo finančnom svete kapitálu definovaný ekonomický rast o ktorý sa ešte stále snaží aj finančné centrum sveta WallStreet, ľudia už cítia, že z nich ( nezamestnaných a bez podpory) vytvoril kapitalizmus externality, keďže sa bránia správať sa ako komodity, teda tovary predajné voľne na trhu...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 15:06
no ved už je najvyšší čas, že si Američania začali konečne uvedomovať, že celých 200 rokov sa správali ako komodity na trhu. teda kočovali a to malo za následok, že sa tam začali rozpadať rodiny. celé storočie im trvalo, kým prišli na to, že deťom sa nemá meniť škola ako ponožky. oni totižto - vždy zmenili bydlisko, ked im niečo nevyšlo v bežnom živote. výhoda bezhraničného cestovania... teda najmä spoločný jazyk angličtina -im umožnila, že školstvo bolo po celých štátoch rovnaké. teda aspoň podľa ich zákonov - o povinnom školstve. inak si tam všetko menia a mýlia ako s prepáčením cigáni. aj wallstreed je len ulica - a nie miesto činu. teda Washington DC - by bolo omnoho výstižnejšie na štrajk. a vyjadrenie, prečo odrazu Američania pochopili - až po roku 1928 - čo znamená hospodárska kríza. aj to, že prečo oni prosperovali práve vtedy ked v Europe zúrila druhá svetová vojna. aj to, ked tu "kosila" ludí iná vojna - len Američania - nikdy nevedia čo to slovo vojna naozaj znamená. darmo boli vo vojne vo Vietname, ked dodnes nepochopili o čo v nej išlo. darmo bojujú vo všetkých vojnách, ked nemajú šajn - čo je sloboda. nevedia to - na hanbu a posmech, pretože neprežili žiadnu vojnu ani revolúciu. Vojna sever proti juhu -bola len balada o poľných vtákoch - oproti španielskej chrípke v Europe. to je to prebudenie sa pozde do reality - teda až 21 storočí začali uvažovať, ale... to nestačí blokovať cestu na wallstreet. americká spoločnosť je nedospelá... a nemá ani také skúsenosti so systémom ako europa. a východná europa bola ešte dalej v systéme - mali sme tú možnosť zažiť socializmus, i ked s chybami a nedostatkami, ale aspoň môžeme reálne porovnávať celý sociálny systém. ako je monarchia aj kapitalizmus i socializmus. a Američania čo môžu porovnávať?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 19:50
alebo spoločenský rozvoj či vývoj, ale zároveň ich od seba nemožno oddeliť (neviem, ako sa Vám tam objavila biologická rovina?). Bez ekonomického rastu, alebo rastu hmotných statkov, nie je možný ani celkový spoločenský vývoj. Vyjadruje to dialektický princíp premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne, bez nárastu materiálnej kvantity sa neobjaví potreba kvalitatívnej zmeny spoločenskej formy. Kríza v r. 2008 alebo aj v r. 1929-1933 bola presne o tomto. A spätne, bez zmeny spoločenskej organizácie začne absentovať priestor pre ekonomický rast. ***** A čo sa týka rozdielov pojmov rast a rozvoj, viem, že páni akademici sú schopní o nich diskutovať celé roky, bez toho, aby sa zamerali na podstatu problému. Zúčastnil som sa takých diskusií, dnes im už neprikladám význam. Rád nechám na pánoch akademikoch, aby určili, či dnes sa bude viac hovoriť o rozvoji a zajtra viac o raste.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 20:07
Zrejme tu bude problém. Či pôjde o rast výrobných, produktívnych hmotných statkov, alebo spotrebných (prepychových). HDP je možné počítať aj spotrebnou metódou a ako viem, tak HDP USA je tvorený väčšinou domácou spotrebou. Ak by aj veľká časť tejto domácej spotreby išla na zvyšovanie kvality pracovnej sily, bolo by to v poriadku. V minulosti sa konštatovalo, že nadspotreba v USA tvorí okolo 30 percent, teda neproduktívne mrhanie zdrojmi. Už dlhší čas však v USA mizne stredná trieda, tvorí sa skupina veľmi bohatých a väčšiny chudobných. Osobná spotreba bohatej vrstvy nie je produktívnou spotrebou, je to obyčajné prejedanie. Aký vplyv na zvyšovanie kvality výrobného procesu môže mať megaspotreba športových, speváckych hviezd, celkovo ľudí zo šoubiznisu? Problém nie je v ekonomickom raste, ale kam spoločnosť investuje, smeruje svoje zdroje. ***** Zároveň aj vo výrobnom procese sa už dlhšie manažéri zbavujú pôvodnej źodpovednosti ako niečoho, čo im nepatrí. V súčasnosti sa zodpovednosť za priebeh procesov presúva z manažérov na tých, ktorí ich vykonávajú. Súvisí to s celkovým spoločenským procesom zdôrazňovania individualizácie. Dôraz, zodpovednosť za pracovné výsledky, za zamestnanosť, sociálnu situáciu ľudí sa kladie na jednotlivca, nie na manažérov, politikov, ap.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 22:26
K poznámke ad: Súhlasím, Peter, ekonomický rast nerovná sa spoločenský rast:

Milna, tu sa to v skratke ťažko vysvetlí, ale pokúsim sa na drastickom príklade:

Predstavme si, že sa Slovensko dostane do klimatickej situácie, keď bude rok čo rok zalievané "monzúnovými" dažďami a lesy v horách budú vyvracané víchricami.
Ekonomický rast si možno nájde svoj trend povedzme v dobre izolovaných halách kde budú ajťáci a inžinieri "vyrábať" nové aplikácie softwarov a finančníci vymýšľať nové deriváty uplatniteľné na burzách, ale napriek RASTU hospodárskych ukazovateľov pre makroekonomiku celé to zalievané a zdevastované okolie ( a na Slovensku máme tých hôr a dolín neúrekom!!!) bude nielenže chudobné ( obyvateľstvo z dolín, no kam ho presťahujete na Slovensku?), ale i v takmer humanitárnej katastrofe (okrem elitných pracovníkov tých izolovaných hál, zvážaných možno helikoptérami z pásma mimo devastácie.
Čo myslíte, že to urobí s ekonomickými ukazovateľmi? Pôjdu hore, HDP bude rásť vďaka tým firmám v halách, ale národ bude v humanitárnej katastrofe. Nie je tomu tak dnes v mnohých tzv. rozvojových krajinách ( Bangladeš, niektoré štáty Indie, atď)?

Kedy by bolo možné hovoriť o ROZVOJI, o EKONOMICKOM ROZVOJI krajiny?

Nuž, asi až za situácie, ak by vláda prijala dlhodobý program obnovy a rozvoja zničených oblastí ( a obnoviť lesy, vybudovať všetky tie vodohospodárske zariadenia, obnoviť infraštruktúru, obnoviť zničené obydlia, zabezpečiť ekonomickú aktivitu v daných dolinách, atď., to všetko je program možno na 20,možno i na 30 rokov).

Z dnešného ekonomického hľadiska by tu nešlo o žiadny ekonomický rast, pretože ROI ( ukazovateľ návratnosti kapitálu) byx vykazoval trvalo i 20 rokov stratu. Po dvoch rokoch by to vzdal i najhumánnejšie orientovaný súkromný investor.

Z pohľadu EKONOMICKÉHO ROZVOJA sa od prvého momentu obnovy po etapách budú diať "zázraky", v podobe presne definovaných dosiahnutých cieľov a ich celkové hodnotenie, ak chcete použiť to slovo, NÁVRATNOSŤ ZDROJOV, sa prejavia až o tých 20-30 rokov. A dokonca sa tam vytvoria i nové ekonomické zdroje, ktoré tam predtým "neboli" - nové kapacity, vytvorené skúsenosti pretavené do nových vedomostí, usadenie produktívnej pracovnej sily, vytvorenie celého systému vzájomne poskytovaných služieb a rozvoj nových služieb a možno i tovarov.

Toto je ten reálny a nie akademický pohľad na rozdiel medzi ekonomickým rozvojom a ekonomickým rastom. Lenže to najprv treba skutočne ovládať ekonómiu, ktorá definuje, že len to, čo je oceniteľné, čo sa dá prevziať do účtovníctva a nakúpiť a predávať, iba to je zmerateľné v EKONOMICKOM RASTE. Klasická ekonómia NEVIE ZMERAŤ ekonomickáý rozvoj. To je mimo jej vnímania . ve´d pre ňu je to EXTERNALITA.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 22:39
Prepáč, píšem rýchlo a s chybami, takže pardon, MILAN.

Ešte k tomu pojmu hmotné statky:
Možno sa mýlim, tak nech ma opraví niekto, kto je účtovník a daniar:

Ekonómia je veda práve v tom, že ako každá iná si klasifikuje javy a objekty svojho výskumu. Takže ak hovoríme o hmotnom statku, je to vždy klasifikovateľný subjekt podľa účtovníctva a daní, ktorý je
- oceniteľný, teda má nejakú hodnotu vo finančnom vyjadrení ( dokonca i "nepredajné" obrazy a "neoceniteľné" kultúrne pamiatky a dedičstvo môže účtovnícky expert oceniť svojimi metódami ( napríklad pre potreby poistenia, predaja, atď)
- je predmetom predaja a nákupu ( ak sa s ním obchoduje- potom je to komodita, ak je uložený v depozite - je to potom poklad, ak je zaradený do účtovníctva ako základný prostriedok, má obstarávaciu cenu a je odpisovateľný v priebehu ekonomických období, atď), jednoducho, s hmotným statkom sa dá ekonomicky zaobchádzať.
Možno je to hriechom klasickej ekonómie, ale ešte aj NEHMOTNÉ STATKY ak sú vo forme PRÁV, sa stávajú oceniteľnými a obchodovateľnými a sú predmetom účtovníctva a daní - napríklad autorské práva, spomeniete si, aký charakter nadobudli v stedoveku nehmotné "cirkevné odpustky", až proti nim povstal Jan Hus a potom Martin Luther?)
To, čo nás dnes musí trápiť je, že aj ľudské práva sa stávajú statkami, komoditou, obchoduje sa so zdravím, so vzdelaním, so sociálnymi službami, protesty na WallStreet dnes mieria na ideu, že "sme ľudia a nie komodity!).

Dosť ťažko sa to vysvetľuje, ale cvične:

Viete dnes vymenovať niečo, čo nie je v našej kapitalistickej ekonomike hmotným statkom?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. október 2011, 23:49
Lenže sám ste v predošlej diskusii naznačili, že sa o nich skôr diskutuje. Nuž, a prečo sa hovorilo o rozvojových krajinách, tam nešlo o program obnovy? A prečo sa dnes o niektorých dynamicky sa rozvíjajúcich krajinách hovorí ako rozvíjajúcich? Nie ekonomicky rastúcich, ale rozvíjajúcich sa. U Činy predsa nejde o žiadnu obnovu. Nie sú to teda jednoznačné pojmy, možno o nich diskutovať donekonečna, bez nejakého väčšieho úžitku.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
07. október 2011, 00:10
Pre spolocnost i jednotlivca existuje isty fundament, ktory len meni tvar. Rad by som sa spytal diskutujucich, ako sa s tym vedia vyrovnat. Pretoze vsetko co sa spomina je len dosledkom fundamentu. A to v podstate zakonitym. Nakopirujem sem jeden moj dlhsi text z ineho kontextu. Dufam, ze sa niekto najde, co to preluska. ------------------- Clovek je v niecom velmi odlisny od vsetkeho ziveho na planete a to tym, ze nie je tak dokonale prisposobeny svojmu zivotnemu prostrediu, ako ostatne zive tvory. To otvara priestor pre kompenzacie a prisposobenie priestoru clovekom. Z povahy cloveka vyplyva, ze najefektivnejsie sa zmeny uskutocnuju v skupine, ci za pomoci skupiny. ??????????????????????- Preto clovek vnima aj riziko a zisk z miery prisposobenia sa kompenzacie voci obecne vsetkym priestorom ? prirodnym aj umelym. Avsak, nikdy presne nevie, kolko prisposobenia a kompenzacie je dost na prezitie. Zviera ma svoje prednosti a musi si vystacit s touto determinaciou. Clovek vsak hlada metody, ako toto riziko a neistotu znizit. ??????????????????????- Najlepsou metodou, ako znizit riziko (informacnu neistotu nemoze znizit, leda nahradit vierou v boha) je ziskanie moci nad faktormi prostredia a faktormi vytvarajucimi kompenzacie (kompenzujem napr. nedostatocnu ochranu pred chladom (neexistencia srsti) stavbou obydlia, alebo prestahovanim sa do tropov). ??????????????????????- Najdolezitejsim faktorom je energia, cize najefektivnejsie sa riziko znizuje tym, ze ziskam moc nad energiami vhodneho druhu. Ak pominiem magicke energie, tak najlepsie je mat moc nad ludskou energiou, pretoze len ludska energia mi zabezpeci kompatibilnu kompenzaciu. Napr. mi ludia postavia ten dom, ulovia potravu, potesia... ??????????????????????- Zdroj moci moze byt rozny. Napr. jedinecna schopnost ulovit leva v ramci primitivnej spolocnosti. Alebo vybojovat zazracne vitazstvo nad nepriatelom, alebo zmenit palicu v hada, ci privolat dazd. To je moc nad prirodou a kmen vnima isty prinos pre vsetkych. Mocny vsak diktuje podmienky a privlastnuje si najviac, kedze je cennym prinosom. Ale strati napr. magicku moc a je po nom. Preto zase musi ziskat moc na uhajenie statusu. Dalej moze byt moc zalozena na ovladani skupiny. Zotrocim otrokov a privlastnim si ich nadhodnotu, alebo prebytok a nim zaplatim strazcov. Moc podopriem nejakym magickym nezmyslom, ako bozsky povod. Varianatou je ovladanie rolnikov a vlastnenie pody. Cize feudalna moc, monarchisticka moc dana bohom, krvou. ??????????????????????- Vzdy vsak ide o to zabezpecit seba a rod co najviac pred rizikom. Rizikom beznym, ale i pred rizikom tuto moc stratit. A moc vzdy sluzi najme na privlastnenie si prebytku, ktory zlepsoval moje podmienky a sance ochranit sa pred rizikom, ale sluzil aj pre distribuciu tym, ktori moju moc ochranovali a rozsirovali. ??????????????????????- Niekedy sa mocny tak zadusal mocou, ze zacal stavat symboly moci, ako napr. palace a pod. ??????????????????????- A okolo moci bol vzdy kolotoc. Najme v Europe sa nepodarilo od Rimskej rise moc totalne skoncentrovat. Vzdy bol niekto menej mocny, co skusil nejaky vytah. Najviac prace spravila RKC. ??????????????????????- Cize moc s prioritnym cielom privlastnit si nadbytok pred koncom feudalizmu bola postavena na ovladani vyrobnych faktorov ako poda a rolnik. Ziskavanie prebytku bolo vynucovane silou. ??????????????????????- Pocas celych dejin vsak vznikali v systeme aj kapitalisticke prvky, napr. kupa (investicia) tovaru a jeho neskorsi predaj a s vyuzitim casu a priestoru aj ziskanie zisku. Podobne remeselnik bol odkazany na tvorbu zisku, takze mal viac slobody, ako by sa vo feudalizme patrilo. ??????????????????????- Situacia s mocou vsak postupne prisla k zlomovemu bodu a to schopnost ziskat istu moc vdaka EKONOMICKEJ cinnosti. Kapitalizmus je v prvom rade system, kde je mozne ziskat nadbytok, nadhodnotu, prebytok nie vdaka sile feudala, ale vdaka ekonomickej cinnosti, ktora je zalozena na tom, ze do systemu vlozim aktiva a tie mi prinesu ekonomicke uzitky. ??????????????????????- Cize, preto sa mohlo niekedy prihodit, ze jedinec za renesancie mal omnoho vecsi nadbytok vdaka investovaniu do ekonomickych uzitkov, ako feudal vdaka pode a nadbytku vyberaneho silou. ??????????????????????- Samozrejme, ekonomicky uzitok je zavisly aj, ci najme, na dopyte, ktory sa tvoril vdaka istym okolnostiam, ktorych je viac, ale vyznamne, je ze stastnou hrou osudu sa vytrvorili podmienky, ze ovladani mohli utiect svojmu jarmu. Dolezity je mor, pocasie, ale aj nabozenska emigracia a najme nepevnost feudalnych rezimov v Europe (oproti centralizmu v Cine). Cize malo moci pre to zabranit vzniku inej moci. Kazdopadne, ak chcel bezzemok, vynanec ci utecenec prezit, musel nastupit na drahu pracovnika vo mzde a za mzdou spoluvytvaral dopyt, popri feudalnych bohacov. Alebo bol aj investorom. ??????????????????????- To nakoniec idealizuje aj Smith veriaci, ze clovek trpi na sebalasku (prekrutene idiotmi na sebecke chovanie) a teda z lasky k sebe vtvori nieco, co mu prinesie ekonomicke uzitky a tak uspokoji svoju sebalasku (napr. nebude sa tyrat hladom). ??????????????????????- Cize z uvedeneho je jasne, ze sa bavime o riziku a prebytku, ako nastroja na zmiernenie rizika a moci ako nastroja na ziskanie nadbytku. A hlavne sa bavime o tom, ze kapitalizmus je sposob ako ziskat moc nie fyzickym nasilim, magiou, telesnou zdatnostou, ale ekonomickou cinnostou prinasajucou MI ekonomicke uzitky v SPOLOCENSKEJ ekonomickej vymene (min. potrebujem dopyt niekoho ineho, musime byt DVAJA). ??????????????????????- Je to proste kultivovanejsi sposob, ako sa spolocnost vyrovnava s rizikom. ??????????????????????- Kedze hra jednotlivych moci je prilis komplikovana, idioti vymysleli, ze to nie je moc hracov, ale neviditelna ruka trhu. Pricom Smith tym myslel asi nieco trochu ine v inom kontexte a v slavnom diele to spomina iba raz. Ale budiz. ??????????????????????- Postupne sa kapitalisticke ziskavanie prebytkov rozvinulo natolko, ze uz skoro nie je mozne ziskavat prebytok mimo tohoto systemu, napr. iba vdaka praci na vlastnom majetku. ??????????????????????- Nakoniec stat i cirkev skoro stale v historii pozaduju, aby im clovek odviedol peniaze, takze clovek bol skoro stale nuteny sa zapojit do ekonomickej vymeny s tym, ze bude pracovat za mzdu, alebo nieco preda za peniaze. Jezis vyhanal uz pred 2000 rokmi z chramu penazomencov, ktori menili rozne meny sveta za menu ľúbu bohu, a vhodnu ako obeta. Ale nie preto, ze bol proti peniazom, alebo si nezelal, aby boh dostaval peniaze, ale preto, ze nemaju kseftovat (ziskavat zisk) v bozom pribytku. ??????????????????????- Cize, ci to niekto chce, alebo nie, niet alternativy. Ak sa nenarodil so zlatou lyzickou v ustach, alebo nechce skapat, musi vzdy nieco robit vo mzde a to take, co investorovi, ci kupcovi prinasa nadbytok. ??????????????????????- Nuz a teraz vznika kardinalna otazka. ??????????????????????- Ak prioritou cloveka je zmiernovat rizika a tieto rizika zmiernuje ziskavanim nejakeho prebytku uz iba v spolocenskom ekonomickom priestore (napr. sa preda vyrobok a kapitalista si nevezme 100% ceny, ale uspokoji sa s 20% a zbytkom zaplati "naklady", cize v tomto zmysle je to prebytok, pretoze kludne moze povedat ze nezaplati nic. A cast nakladov je mzda, ci prebytok, ktory zostane na stole po tom, co su vsetcia supi uspokojeni - vieme, ze lizingovka, ci danovy urad nehladi na to, kolko je na stole a ci je prebytok. Zmenka, ci exekucia, cize specificka neekonomicka pravna moc im zabezpeci to co chcu.) a hlavne sa zmiernuje rastom ziskavaneho prebytku, je iste, ze tento ziskany prebytok ? mzda pokryje jeho najzakladnejsie rizika???? ??????????????????????- Vyhovorka s mystifikujucou neviditelnou rukou z 18. stor. hovori, ze je to ruke jedno. ??????????????????????- A dalej, je tento prebytok vzdy dostupny, kedze zavisi od dopytu inych v spolocnosti podelenych prebytkov a moci vecsieho prebytku, resp. pyramidy prebytkov (kapitalu, etc.)? ??????????????????????- (To sme v podstate pri Smithovej skutocnej myslienke a to bohatstve narodov, na ktoru sa selektivne zabuda.) ??????????????????????- BTW. Snaha o ziskanie moci a istoty pred rizikom nahananim prebytkov v ramci spolocenskej ekonomickej cinnosti bez ohladu na to, kolko prebytkov za tym istym ucelom ziskaju ini mi pride viac vhodne pre nazov "socializmus", pretoze spolocnost sa mi zlieva v trh a nejasnu masu s prebytkami, z ktorej taham ten svoj. Ak sa zamyslim nad tym, aby mal kazdy jedinec ten zakladny prebytok na pokrytie rizika, tak to mi pride skor vhodne pre nazov individualizmus, pretoze pri svojej spolocnosti myslim aj na jednotlive individuum a nie na masu individui na ktorom realizujem svoje glorifikovane sebectvo. ??????????????????????- Ale mame to naopak. Budiz. ??????????????????????- Takze ten nenavideny socialny koncept je o tom, ze ak hra o nahanani prebytkov nezabezpeci vsetkym hracom minimalny prebytok na zabezpecenie zakladnych rizik, tak kazdemu s prebytkom kustik vezme a da tym, ktori nemaju. ??????????????????????- Ale ani tento zlozity ekonomicky system zalozeny na nahanani prebytkov nie je absolutnou 100% zabezpekou pred rizikom pre kazdeho. Kedze niet alternativy, co ma robit ten, kto je zapojeny a predsa neziska prebytok na zabezpecenie rizika? ??????????????????????- Falzifikacia s neviditelnou rukou je iba vyhovorkou, ze rozdelenie nadbytku je kvazi objektivne. Nehovori nic o tom, ze KAZDY sa dostane k takemu nadbytku, ktory postaci aspon na zakladne rizika. Dokonca nehovori ani o tom, ze sa k nemu dostane aspon 50% zucastnenych. Nakoniec, pravda je taka, ze prebytky sa pomaly presuvaju od 80% obyvatelstva k 10% obyvatelstva (10% je bez zmeny). Cize system, ako sposob ochrany pred rizikom cez ekonomickou mocou ziskany prebytok nefunguje. ??????????????????????- Preto existuje aj myslienka o bohatstve narodov a v spojeni s neviditelnou rukou to znamena (volny preklad), ze sledujuc sukromny zaujem podporim spolocensky zaujem lepsie, ako keby som deklaroval podporu (realizoval) spolocenskeho zaujmu (bohatstvo naroda). ??????????????????????- Takze co je spolocenskym zaujmom? Zjavne je nieco ako spolocenske zadefinovane aj u Smitha. A aj keby nebolo zo samej podstaty spolocenskej ekonomickej cinnosti vyplyva, ze je to jedna z alternativ, ako ziskat moc a prebytky v ramci spolocenskeho usilia o to iste. ??????????????????????- Druhou alternativou je stale este politicka moc spolocnosti ktora sa zdruzuje nielen kvoli ekonomickej cinnosti, ale ekonomicku cinnost si vybera ako prostriedok prezitia. ??????????????????????- Cize aj moznost zospolocenstenia casti tychto nadbytkov za ucelom prezitia vsetkych clenov spolocnosti. ??????????????????????- A to z dovodu, ze ekonomicka moc potrebna na ziskanie nadbytku je u kazdeho ina a v case sa meni. Nikto nevie nikdy povedat, kolko ekonomickej moci treba minimalne mat na prezitie. Neviditelna ruka hovori iba o tom, ze vznikne nejake prerozdelenie na zaklade vyslednice tychto sil. Samotna logika veci ukazuje, ze neexistuje akumulacia prace u jednotlivca, zato akumulaciu kapitalu je mozne previest na pockanie. Napr. kradezou. Akumulovat pracu mozem napr. mafianskym sposobom ? nasilie na prostitutkach. ??????????????????????- Preto spolocnost roznymi mechanizmami bud radikalne meni nerovnovahu moci, parcialne zabranuje rapidnemu narastu nerovnovahy, stimuluje ziskanie moci na najnizsich stupnoch, alebo len naplna aspon zaklady humanity. ??????????????????????- Zakladna podpora, ochrana pred chladom, hladom, chorobou, neschopnostou prace (staroba, choroba), neschopnostou systemu generovat dostatok prebytku, aby sa uslo pre vsetkych !!!! je nevyhnutna, je to otazka humanity, naplnenie zakladu pre prezitie. ??????????????????????- V tomto zmysle ide o istu regulaciu moci prebytkov tak, aby nieco ostalo aj pre bezmocnych. S malym, alebo nijakym prebytkom (chodte do banky po hypouver, hned zistite, ci vas system vyhodnoti ako vhodneho pre ochranu pred nepriaznou pocasia. A to nielen na zaklade vasej prace, ale aj na zaklade stavu systemu - odvetvia, na to netreba zabudat). ??????????????????????- Vzdelanie a niektore ine benefity (stimulacia ziskania moci) su otazkou toho, ci spolocnost nevyhodnoti situaciu tak, ze spolocenske bohatstvo a schopnost ziskat nadhodnotu jedinacami nebude podporene omnoho viac tymito benefitmi, ako bez nich. ??????????????????????- Cize ambiciou socialneho konceptu je o snahe spolocnosti zabezpecit kazdeho jej clena pred istymi rizikami v pripade, ak jedinec nie je v stave nadbytok ziskat, alebo spolocnost negeneruje dostatok nadbytku tak, aby ziskal kazdy aspon zaklad. Spolocnost moze byt bohata, ako napr. US, ale 40 mil. bude zivorit, pretoze v spolocnosti je prilis vela pazravych na to, aby zostal nejaky nadbytok pre tych 40 mil. ??????????????????????- US a neolib tvrdia, ze cim budu pazravi pazravejsi, tym bude nadbytku viac a ujde sa aj ostatnym. Skutocnost ukazuje ze je to do neba volajuca blbost. Pretoze pazravy urobi vsetko preto, aby sa nemusel delit. Napr. odstahuje vyrobu do Ciny, alebo uplne zastavi kapitalovy pohyb. Podobne tvrdia, ze chudoba donuti bezmocneho k praci. Lenze praca je eufemizmus, ludia sa nedelia na tych, co mozu byt sobecki a ziskavaju moc a na otrokov odsudenych pracovat, alebo zivorit. Vsetcia sa chcu zabezpecit a praca ako sposob ziskania prebytku dnes casto nic neznamena. K ziadnej obrane pred rizikom nevedie, pretoze ziskany prebytok je smiesny. ??????????????????????- Socialny koncept potrebujeme, pretoze je to korekcia aktualneho, nami zvoleneho mocenskeho systemu, ako sa chranit pred rizikom, kedze v systeme funguju absolutne nekompatibilne moci. Moc kapitalu je uplne inej povahy, ako moc nejakej manualnej schopnosti jednotlivca. Cielom korekcie je naplnit zakladny predpoklad prezitia a to zabezpecit si minimalnu ochranu pred rizikom. ??????????????????????- ??????????????????????- Cize otazka je nasledovna, je mozne, aby sa prekonala motivacia rizika, ktora ludi pudi k tomu, aby ziskali moc a vedeli riziko kompenzovat a to tak, ze nikdy nedojde k tomu, zeby niekto ziskal viac moci a teda mal vyhodu pred ostatnymi? ??????????????????????- Bude mat clovek niekedy v historii pocit, ze prirodzene pracuje bez ohladu na to, kolko kompenzacii tym ziska? ??????????????????????- Politicke konstrukty ako socialny stat a kapitalisticky stat su vyrazom istej korekcie, ci vyrazom prevladajucej moci. Socialisticky stat, ako sa nazyvali staty s bolsevickym rezimom, boli o nasilnom nuteni ludi k praci a diktatu kompenzacii, pricom sa inym druhom moci aj tak zabezpecila nerovnost kompenzacii. ??????????????????????- Vnimanie rizika je velmi pruzne. Po kompenzacii jedneho rizika vznikne vnimanie noveho riziko. Najcastejsie ide o riziko zlyhania pri zachovani rodu. Napr. samicka si bude vzdy bude vyberat z mnoziny rovnakeho zabezpecenia to najlepsie, bude to pud. A preto kazdy samec zase sutazi, aby mal co najkrajsie vystavane hniezdo. Bude prirodzene, ak samec i samicka budu ideologicky udrziavani v tom, ze tento pud maju ignorovat pre dobro celku? A akou silou sa to vykona? Clovek je v niecom velmi odlisny od vsetkeho ziveho na planete a to tym, ze nie je tak dokonale prisposobeny svojmu zivotnemu prostrediu, ako ostatne zive tvory. To otvara priestor pre kompenzacie a prisposobenie priestoru clovekom. Z povahy cloveka vyplyva, ze najefektivnejsie sa zmeny uskutocnuju v skupine, ci za pomoci skupiny. ??????????????????????- Preto clovek vnima aj riziko a zisk z miery prisposobenia sa kompenzacie voci obecne vsetkym priestorom ? prirodnym aj umelym. Avsak, nikdy presne nevie, kolko prisposobenia a kompenzacie je dost na prezitie. Zviera ma svoje prednosti a musi si vystacit s touto determinaciou. Clovek vsak hlada metody, ako toto riziko a neistotu znizit. ??????????????????????- Najlepsou metodou, ako znizit riziko (informacnu neistotu nemoze znizit, leda nahradit vierou v boha) je ziskanie moci nad faktormi prostredia a faktormi vytvarajucimi kompenzacie (kompenzujem napr. nedostatocnu ochranu pred chladom (neexistencia srsti) stavbou obydlia, alebo prestahovanim sa do tropov). ??????????????????????- Najdolezitejsim faktorom je energia, cize najefektivnejsie sa riziko znizuje tym, ze ziskam moc nad energiami vhodneho druhu. Ak pominiem magicke energie, tak najlepsie je mat moc nad ludskou energiou, pretoze len ludska energia mi zabezpeci kompatibilnu kompenzaciu. Napr. mi ludia postavia ten dom, ulovia potravu, potesia... ??????????????????????- Zdroj moci moze byt rozny. Napr. jedinecna schopnost ulovit leva v ramci primitivnej spolocnosti. Alebo vybojovat zazracne vitazstvo nad nepriatelom, alebo zmenit palicu v hada, ci privolat dazd. To je moc nad prirodou a kmen vnima isty prinos pre vsetkych. Mocny vsak diktuje podmienky a privlastnuje si najviac, kedze je cennym prinosom. Ale strati napr. magicku moc a je po nom. Preto zase musi ziskat moc na uhajenie statusu. Dalej moze byt moc zalozena na ovladani skupiny. Zotrocim otrokov a privlastnim si ich nadhodnotu, alebo prebytok a nim zaplatim strazcov. Moc podopriem nejakym magickym nezmyslom, ako bozsky povod. Varianatou je ovladanie rolnikov a vlastnenie pody. Cize feudalna moc, monarchisticka moc dana bohom, krvou. ??????????????????????- Vzdy vsak ide o to zabezpecit seba a rod co najviac pred rizikom. Rizikom beznym, ale i pred rizikom tuto moc stratit. A moc vzdy sluzi najme na privlastnenie si prebytku, ktory zlepsoval moje podmienky a sance ochranit sa pred rizikom, ale sluzil aj pre distribuciu tym, ktori moju moc ochranovali a rozsirovali. ??????????????????????- Niekedy sa mocny tak zadusal mocou, ze zacal stavat symboly moci, ako napr. palace a pod. ??????????????????????- A okolo moci bol vzdy kolotoc. Najme v Europe sa nepodarilo od Rimskej rise moc totalne skoncentrovat. Vzdy bol niekto menej mocny, co skusil nejaky vytah. Najviac prace spravila RKC. ??????????????????????- Cize moc s prioritnym cielom privlastnit si nadbytok pred koncom feudalizmu bola postavena na ovladani vyrobnych faktorov ako poda a rolnik. Ziskavanie prebytku bolo vynucovane silou. ??????????????????????- Pocas celych dejin vsak vznikali v systeme aj kapitalisticke prvky, napr. kupa (investicia) tovaru a jeho neskorsi predaj a s vyuzitim casu a priestoru aj ziskanie zisku. Podobne remeselnik bol odkazany na tvorbu zisku, takze mal viac slobody, ako by sa vo feudalizme patrilo. ??????????????????????- Situacia s mocou vsak postupne prisla k zlomovemu bodu a to schopnost ziskat istu moc vdaka EKONOMICKEJ cinnosti. Kapitalizmus je v prvom rade system, kde je mozne ziskat nadbytok, nadhodnotu, prebytok nie vdaka sile feudala, ale vdaka ekonomickej cinnosti, ktora je zalozena na tom, ze do systemu vlozim aktiva a tie mi prinesu ekonomicke uzitky. ??????????????????????- Cize, preto sa mohlo niekedy prihodit, ze jedinec za renesancie mal omnoho vecsi nadbytok vdaka investovaniu do ekonomickych uzitkov, ako feudal vdaka pode a nadbytku vyberaneho silou. ??????????????????????- Samozrejme, ekonomicky uzitok je zavisly aj, ci najme, na dopyte, ktory sa tvoril vdaka istym okolnostiam, ktorych je viac, ale vyznamne, je ze stastnou hrou osudu sa vytrvorili podmienky, ze ovladani mohli utiect svojmu jarmu. Dolezity je mor, pocasie, ale aj nabozenska emigracia a najme nepevnost feudalnych rezimov v Europe (oproti centralizmu v Cine). Cize malo moci pre to zabranit vzniku inej moci. Kazdopadne, ak chcel bezzemok, vynanec ci utecenec prezit, musel nastupit na drahu pracovnika vo mzde a za mzdou spoluvytvaral dopyt, popri feudalnych bohacov. Alebo bol aj investorom. ??????????????????????- To nakoniec idealizuje aj Smith veriaci, ze clovek trpi na sebalasku (prekrutene idiotmi na sebecke chovanie) a teda z lasky k sebe vtvori nieco, co mu prinesie ekonomicke uzitky a tak uspokoji svoju sebalasku (napr. nebude sa tyrat hladom). ??????????????????????- Cize z uvedeneho je jasne, ze sa bavime o riziku a prebytku, ako nastroja na zmiernenie rizika a moci ako nastroja na ziskanie nadbytku. A hlavne sa bavime o tom, ze kapitalizmus je sposob ako ziskat moc nie fyzickym nasilim, magiou, telesnou zdatnostou, ale ekonomickou cinnostou prinasajucou MI ekonomicke uzitky v SPOLOCENSKEJ ekonomickej vymene (min. potrebujem dopyt niekoho ineho, musime byt DVAJA). ??????????????????????- Je to proste kultivovanejsi sposob, ako sa spolocnost vyrovnava s rizikom. ??????????????????????- Kedze hra jednotlivych moci je prilis komplikovana, idioti vymysleli, ze to nie je moc hracov, ale neviditelna ruka trhu. Pricom Smith tym myslel asi nieco trochu ine v inom kontexte a v slavnom diele to spomina iba raz. Ale budiz. ??????????????????????- Postupne sa kapitalisticke ziskavanie prebytkov rozvinulo natolko, ze uz skoro nie je mozne ziskavat prebytok mimo tohoto systemu, napr. iba vdaka praci na vlastnom majetku. ??????????????????????- Nakoniec stat i cirkev skoro stale v historii pozaduju, aby im clovek odviedol peniaze, takze clovek bol skoro stale nuteny sa zapojit do ekonomickej vymeny s tym, ze bude pracovat za mzdu, alebo nieco preda za peniaze. Jezis vyhanal uz pred 2000 rokmi z chramu penazomencov, ktori menili rozne meny sveta za menu ľúbu bohu, a vhodnu ako obeta. Ale nie preto, ze bol proti peniazom, alebo si nezelal, aby boh dostaval peniaze, ale preto, ze nemaju kseftovat (ziskavat zisk) v bozom pribytku. ??????????????????????- Cize, ci to niekto chce, alebo nie, niet alternativy. Ak sa nenarodil so zlatou lyzickou v ustach, alebo nechce skapat, musi vzdy nieco robit vo mzde a to take, co investorovi, ci kupcovi prinasa nadbytok. ??????????????????????- Nuz a teraz vznika kardinalna otazka. ??????????????????????- Ak prioritou cloveka je zmiernovat rizika a tieto rizika zmiernuje ziskavanim nejakeho prebytku uz iba v spolocenskom ekonomickom priestore (napr. sa preda vyrobok a kapitalista si nevezme 100% ceny, ale uspokoji sa s 20% a zbytkom zaplati "naklady", cize v tomto zmysle je to prebytok, pretoze kludne moze povedat ze nezaplati nic. A cast nakladov je mzda, ci prebytok, ktory zostane na stole po tom, co su vsetcia supi uspokojeni - vieme, ze lizingovka, ci danovy urad nehladi na to, kolko je na stole a ci je prebytok. Zmenka, ci exekucia, cize specificka neekonomicka pravna moc im zabezpeci to co chcu.) a hlavne sa zmiernuje rastom ziskavaneho prebytku, je iste, ze tento ziskany prebytok ? mzda pokryje jeho najzakladnejsie rizika???? ??????????????????????- Vyhovorka s mystifikujucou neviditelnou rukou z 18. stor. hovori, ze je to ruke jedno. ??????????????????????- A dalej, je tento prebytok vzdy dostupny, kedze zavisi od dopytu inych v spolocnosti podelenych prebytkov a moci vecsieho prebytku, resp. pyramidy prebytkov (kapitalu, etc.)? ??????????????????????- (To sme v podstate pri Smithovej skutocnej myslienke a to bohatstve narodov, na ktoru sa selektivne zabuda.) ??????????????????????- BTW. Snaha o ziskanie moci a istoty pred rizikom nahananim prebytkov v ramci spolocenskej ekonomickej cinnosti bez ohladu na to, kolko prebytkov za tym istym ucelom ziskaju ini mi pride viac vhodne pre nazov "socializmus", pretoze spolocnost sa mi zlieva v trh a nejasnu masu s prebytkami, z ktorej taham ten svoj. Ak sa zamyslim nad tym, aby mal kazdy jedinec ten zakladny prebytok na pokrytie rizika, tak to mi pride skor vhodne pre nazov individualizmus, pretoze pri svojej spolocnosti myslim aj na jednotlive individuum a nie na masu individui na ktorom realizujem svoje glorifikovane sebectvo. ??????????????????????- Ale mame to naopak. Budiz. ??????????????????????- Takze ten nenavideny socialny koncept je o tom, ze ak hra o nahanani prebytkov nezabezpeci vsetkym hracom minimalny prebytok na zabezpecenie zakladnych rizik, tak kazdemu s prebytkom kustik vezme a da tym, ktori nemaju. ??????????????????????- Ale ani tento zlozity ekonomicky system zalozeny na nahanani prebytkov nie je absolutnou 100% zabezpekou pred rizikom pre kazdeho. Kedze niet alternativy, co ma robit ten, kto je zapojeny a predsa neziska prebytok na zabezpecenie rizika? ??????????????????????- Falzifikacia s neviditelnou rukou je iba vyhovorkou, ze rozdelenie nadbytku je kvazi objektivne. Nehovori nic o tom, ze KAZDY sa dostane k takemu nadbytku, ktory postaci aspon na zakladne rizika. Dokonca nehovori ani o tom, ze sa k nemu dostane aspon 50% zucastnenych. Nakoniec, pravda je taka, ze prebytky sa pomaly presuvaju od 80% obyvatelstva k 10% obyvatelstva (10% je bez zmeny). Cize system, ako sposob ochrany pred rizikom cez ekonomickou mocou ziskany prebytok nefunguje. ??????????????????????- Preto existuje aj myslienka o bohatstve narodov a v spojeni s neviditelnou rukou to znamena (volny preklad), ze sledujuc sukromny zaujem podporim spolocensky zaujem lepsie, ako keby som deklaroval podporu (realizoval) spolocenskeho zaujmu (bohatstvo naroda). ??????????????????????- Takze co je spolocenskym zaujmom? Zjavne je nieco ako spolocenske zadefinovane aj u Smitha. A aj keby nebolo zo samej podstaty spolocenskej ekonomickej cinnosti vyplyva, ze je to jedna z alternativ, ako ziskat moc a prebytky v ramci spolocenskeho usilia o to iste. ??????????????????????- Druhou alternativou je stale este politicka moc spolocnosti ktora sa zdruzuje nielen kvoli ekonomickej cinnosti, ale ekonomicku cinnost si vybera ako prostriedok prezitia. ??????????????????????- Cize aj moznost zospolocenstenia casti tychto nadbytkov za ucelom prezitia vsetkych clenov spolocnosti. ??????????????????????- A to z dovodu, ze ekonomicka moc potrebna na ziskanie nadbytku je u kazdeho ina a v case sa meni. Nikto nevie nikdy povedat, kolko ekonomickej moci treba minimalne mat na prezitie. Neviditelna ruka hovori iba o tom, ze vznikne nejake prerozdelenie na zaklade vyslednice tychto sil. Samotna logika veci ukazuje, ze neexistuje akumulacia prace u jednotlivca, zato akumulaciu kapitalu je mozne previest na pockanie. Napr. kradezou. Akumulovat pracu mozem napr. mafianskym sposobom ? nasilie na prostitutkach. ??????????????????????- Preto spolocnost roznymi mechanizmami bud radikalne meni nerovnovahu moci, parcialne zabranuje rapidnemu narastu nerovnovahy, stimuluje ziskanie moci na najnizsich stupnoch, alebo len naplna aspon zaklady humanity. ??????????????????????- Zakladna podpora, ochrana pred chladom, hladom, chorobou, neschopnostou prace (staroba, choroba), neschopnostou systemu generovat dostatok prebytku, aby sa uslo pre vsetkych !!!! je nevyhnutna, je to otazka humanity, naplnenie zakladu pre prezitie. ??????????????????????- V tomto zmysle ide o istu regulaciu moci prebytkov tak, aby nieco ostalo aj pre bezmocnych. S malym, alebo nijakym prebytkom (chodte do banky po hypouver, hned zistite, ci vas system vyhodnoti ako vhodneho pre ochranu pred nepriaznou pocasia. A to nielen na zaklade vasej prace, ale aj na zaklade stavu systemu - odvetvia, na to netreba zabudat). ??????????????????????- Vzdelanie a niektore ine benefity (stimulacia ziskania moci) su otazkou toho, ci spolocnost nevyhodnoti situaciu tak, ze spolocenske bohatstvo a schopnost ziskat nadhodnotu jedinacami nebude podporene omnoho viac tymito benefitmi, ako bez nich. ??????????????????????- Cize ambiciou socialneho konceptu je o snahe spolocnosti zabezpecit kazdeho jej clena pred istymi rizikami v pripade, ak jedinec nie je v stave nadbytok ziskat, alebo spolocnost negeneruje dostatok nadbytku tak, aby ziskal kazdy aspon zaklad. Spolocnost moze byt bohata, ako napr. US, ale 40 mil. bude zivorit, pretoze v spolocnosti je prilis vela pazravych na to, aby zostal nejaky nadbytok pre tych 40 mil. ??????????????????????- US a neolib tvrdia, ze cim budu pazravi pazravejsi, tym bude nadbytku viac a ujde sa aj ostatnym. Skutocnost ukazuje ze je to do neba volajuca blbost. Pretoze pazravy urobi vsetko preto, aby sa nemusel delit. Napr. odstahuje vyrobu do Ciny, alebo uplne zastavi kapitalovy pohyb. Podobne tvrdia, ze chudoba donuti bezmocneho k praci. Lenze praca je eufemizmus, ludia sa nedelia na tych, co mozu byt sobecki a ziskavaju moc a na otrokov odsudenych pracovat, alebo zivorit. Vsetcia sa chcu zabezpecit a praca ako sposob ziskania prebytku dnes casto nic neznamena. K ziadnej obrane pred rizikom nevedie, pretoze ziskany prebytok je smiesny. ??????????????????????- Socialny koncept potrebujeme, pretoze je to korekcia aktualneho, nami zvoleneho mocenskeho systemu, ako sa chranit pred rizikom, kedze v systeme funguju absolutne nekompatibilne moci. Moc kapitalu je uplne inej povahy, ako moc nejakej manualnej schopnosti jednotlivca. Cielom korekcie je naplnit zakladny predpoklad prezitia a to zabezpecit si minimalnu ochranu pred rizikom. ??????????????????????- ??????????????????????- Cize otazka je nasledovna, je mozne, aby sa prekonala motivacia rizika, ktora ludi pudi k tomu, aby ziskali moc a vedeli riziko kompenzovat a to tak, ze nikdy nedojde k tomu, zeby niekto ziskal viac moci a teda mal vyhodu pred ostatnymi? ??????????????????????- Bude mat clovek niekedy v historii pocit, ze prirodzene pracuje bez ohladu na to, kolko kompenzacii tym ziska? ??????????????????????- Politicke konstrukty ako socialny stat a kapitalisticky stat su vyrazom istej korekcie, ci vyrazom prevladajucej moci. Socialisticky stat, ako sa nazyvali staty s bolsevickym rezimom, boli o nasilnom nuteni ludi k praci a diktatu kompenzacii, pricom sa inym druhom moci aj tak zabezpecila nerovnost kompenzacii. ??????????????????????- Vnimanie rizika je velmi pruzne. Po kompenzacii jedneho rizika vznikne vnimanie noveho riziko. Najcastejsie ide o riziko zlyhania pri zachovani rodu. Napr. samicka si bude vzdy bude vyberat z mnoziny rovnakeho zabezpecenia to najlepsie, bude to pud. A preto kazdy samec zase sutazi, aby mal co najkrajsie vystavane hniezdo. Bude prirodzene, ak samec i samicka budu ideologicky udrziavani v tom, ze tento pud maju ignorovat pre dobro celku? A akou silou sa to vykona? Clovek je v niecom velmi odlisny od vsetkeho ziveho na planete a to tym, ze nie je tak dokonale prisposobeny svojmu zivotnemu prostrediu, ako ostatne zive tvory. To otvara priestor pre kompenzacie a prisposobenie priestoru clovekom. Z povahy cloveka vyplyva, ze najefektivnejsie sa zmeny uskutocnuju v skupine, ci za pomoci skupiny. ??????????????????????- Preto clovek vnima aj riziko a zisk z miery prisposobenia sa kompenzacie voci obecne vsetkym priestorom ? prirodnym aj umelym. Avsak, nikdy presne nevie, kolko prisposobenia a kompenzacie je dost na prezitie. Zviera ma svoje prednosti a musi si vystacit s touto determinaciou. Clovek vsak hlada metody, ako toto riziko a neistotu znizit. ??????????????????????- Najlepsou metodou, ako znizit riziko (informacnu neistotu nemoze znizit, leda nahradit vierou v boha) je ziskanie moci nad faktormi prostredia a faktormi vytvarajucimi kompenzacie (kompenzujem napr. nedostatocnu ochranu pred chladom (neexistencia srsti) stavbou obydlia, alebo prestahovanim sa do tropov). ??????????????????????- Najdolezitejsim faktorom je energia, cize najefektivnejsie sa riziko znizuje tym, ze ziskam moc nad energiami vhodneho druhu. Ak pominiem magicke energie, tak najlepsie je mat moc nad ludskou energiou, pretoze len ludska energia mi zabezpeci kompatibilnu kompenzaciu. Napr. mi ludia postavia ten dom, ulovia potravu, potesia... ??????????????????????- Zdroj moci moze byt rozny. Napr. jedinecna schopnost ulovit leva v ramci primitivnej spolocnosti. Alebo vybojovat zazracne vitazstvo nad nepriatelom, alebo zmenit palicu v hada, ci privolat dazd. To je moc nad prirodou a kmen vnima isty prinos pre vsetkych. Mocny vsak diktuje podmienky a privlastnuje si najviac, kedze je cennym prinosom. Ale strati napr. magicku moc a je po nom. Preto zase musi ziskat moc na uhajenie statusu. Dalej moze byt moc zalozena na ovladani skupiny. Zotrocim otrokov a privlastnim si ich nadhodnotu, alebo prebytok a nim zaplatim strazcov. Moc podopriem nejakym magickym nezmyslom, ako bozsky povod. Varianatou je ovladanie rolnikov a vlastnenie pody. Cize feudalna moc, monarchisticka moc dana bohom, krvou. ??????????????????????- Vzdy vsak ide o to zabezpecit seba a rod co najviac pred rizikom. Rizikom beznym, ale i pred rizikom tuto moc stratit. A moc vzdy sluzi najme na privlastnenie si prebytku, ktory zlepsoval moje podmienky a sance ochranit sa pred rizikom, ale sluzil aj pre distribuciu tym, ktori moju moc ochranovali a rozsirovali. ??????????????????????- Niekedy sa mocny tak zadusal mocou, ze zacal stavat symboly moci, ako napr. palace a pod. ??????????????????????- A okolo moci bol vzdy kolotoc. Najme v Europe sa nepodarilo od Rimskej rise moc totalne skoncentrovat. Vzdy bol niekto menej mocny, co skusil nejaky vytah. Najviac prace spravila RKC. ??????????????????????- Cize moc s prioritnym cielom privlastnit si nadbytok pred koncom feudalizmu bola postavena na ovladani vyrobnych faktorov ako poda a rolnik. Ziskavanie prebytku bolo vynucovane silou. ??????????????????????- Pocas celych dejin vsak vznikali v systeme aj kapitalisticke prvky, napr. kupa (investicia) tovaru a jeho neskorsi predaj a s vyuzitim casu a priestoru aj ziskanie zisku. Podobne remeselnik bol odkazany na tvorbu zisku, takze mal viac slobody, ako by sa vo feudalizme patrilo. ??????????????????????- Situacia s mocou vsak postupne prisla k zlomovemu bodu a to schopnost ziskat istu moc vdaka EKONOMICKEJ cinnosti. Kapitalizmus je v prvom rade system, kde je mozne ziskat nadbytok, nadhodnotu, prebytok nie vdaka sile feudala, ale vdaka ekonomickej cinnosti, ktora je zalozena na tom, ze do systemu vlozim aktiva a tie mi prinesu ekonomicke uzitky. ??????????????????????- Cize, preto sa mohlo niekedy prihodit, ze jedinec za renesancie mal omnoho vecsi nadbytok vdaka investovaniu do ekonomickych uzitkov, ako feudal vdaka pode a nadbytku vyberaneho silou. ??????????????????????- Samozrejme, ekonomicky uzitok je zavisly aj, ci najme, na dopyte, ktory sa tvoril vdaka istym okolnostiam, ktorych je viac, ale vyznamne, je ze stastnou hrou osudu sa vytrvorili podmienky, ze ovladani mohli utiect svojmu jarmu. Dolezity je mor, pocasie, ale aj nabozenska emigracia a najme nepevnost feudalnych rezimov v Europe (oproti centralizmu v Cine). Cize malo moci pre to zabranit vzniku inej moci. Kazdopadne, ak chcel bezzemok, vynanec ci utecenec prezit, musel nastupit na drahu pracovnika vo mzde a za mzdou spoluvytvaral dopyt, popri feudalnych bohacov. Alebo bol aj investorom. ??????????????????????- To nakoniec idealizuje aj Smith veriaci, ze clovek trpi na sebalasku (prekrutene idiotmi na sebecke chovanie) a teda z lasky k sebe vtvori nieco, co mu prinesie ekonomicke uzitky a tak uspokoji svoju sebalasku (napr. nebude sa tyrat hladom). ??????????????????????- Cize z uvedeneho je jasne, ze sa bavime o riziku a prebytku, ako nastroja na zmiernenie rizika a moci ako nastroja na ziskanie nadbytku. A hlavne sa bavime o tom, ze kapitalizmus je sposob ako ziskat moc nie fyzickym nasilim, magiou, telesnou zdatnostou, ale ekonomickou cinnostou prinasajucou MI ekonomicke uzitky v SPOLOCENSKEJ ekonomickej vymene (min. potrebujem dopyt niekoho ineho, musime byt DVAJA). ??????????????????????- Je to proste kultivovanejsi sposob, ako sa spolocnost vyrovnava s rizikom. ??????????????????????- Kedze hra jednotlivych moci je prilis komplikovana, idioti vymysleli, ze to nie je moc hracov, ale neviditelna ruka trhu. Pricom Smith tym myslel asi nieco trochu ine v inom kontexte a v slavnom diele to spomina iba raz. Ale budiz. ??????????????????????- Postupne sa kapitalisticke ziskavanie prebytkov rozvinulo natolko, ze uz skoro nie je mozne ziskavat prebytok mimo tohoto systemu, napr. iba vdaka praci na vlastnom majetku. ??????????????????????- Nakoniec stat i cirkev skoro stale v historii pozaduju, aby im clovek odviedol peniaze, takze clovek bol skoro stale nuteny sa zapojit do ekonomickej vymeny s tym, ze bude pracovat za mzdu, alebo nieco preda za peniaze. Jezis vyhanal uz pred 2000 rokmi z chramu penazomencov, ktori menili rozne meny sveta za menu ľúbu bohu, a vhodnu ako obeta. Ale nie preto, ze bol proti peniazom, alebo si nezelal, aby boh dostaval peniaze, ale preto, ze nemaju kseftovat (ziskavat zisk) v bozom pribytku. ??????????????????????- Cize, ci to niekto chce, alebo nie, niet alternativy. Ak sa nenarodil so zlatou lyzickou v ustach, alebo nechce skapat, musi vzdy nieco robit vo mzde a to take, co investorovi, ci kupcovi prinasa nadbytok. ??????????????????????- Nuz a teraz vznika kardinalna otazka. ??????????????????????- Ak prioritou cloveka je zmiernovat rizika a tieto rizika zmiernuje ziskavanim nejakeho prebytku uz iba v spolocenskom ekonomickom priestore (napr. sa preda vyrobok a kapitalista si nevezme 100% ceny, ale uspokoji sa s 20% a zbytkom zaplati "naklady", cize v tomto zmysle je to prebytok, pretoze kludne moze povedat ze nezaplati nic. A cast nakladov je mzda, ci prebytok, ktory zostane na stole po tom, co su vsetcia supi uspokojeni - vieme, ze lizingovka, ci danovy urad nehladi na to, kolko je na stole a ci je prebytok. Zmenka, ci exekucia, cize specificka neekonomicka pravna moc im zabezpeci to co chcu.) a hlavne sa zmiernuje rastom ziskavaneho prebytku, je iste, ze tento ziskany prebytok ? mzda pokryje jeho najzakladnejsie rizika???? ??????????????????????- Vyhovorka s mystifikujucou neviditelnou rukou z 18. stor. hovori, ze je to ruke jedno. ??????????????????????- A dalej, je tento prebytok vzdy dostupny, kedze zavisi od dopytu inych v spolocnosti podelenych prebytkov a moci vecsieho prebytku, resp. pyramidy prebytkov (kapitalu, etc.)? ??????????????????????- (To sme v podstate pri Smithovej skutocnej myslienke a to bohatstve narodov, na ktoru sa selektivne zabuda.) ??????????????????????- BTW. Snaha o ziskanie moci a istoty pred rizikom nahananim prebytkov v ramci spolocenskej ekonomickej cinnosti bez ohladu na to, kolko prebytkov za tym istym ucelom ziskaju ini mi pride viac vhodne pre nazov "socializmus", pretoze spolocnost sa mi zlieva v trh a nejasnu masu s prebytkami, z ktorej taham ten svoj. Ak sa zamyslim nad tym, aby mal kazdy jedinec ten zakladny prebytok na pokrytie rizika, tak to mi pride skor vhodne pre nazov individualizmus, pretoze pri svojej spolocnosti myslim aj na jednotlive individuum a nie na masu individui na ktorom realizujem svoje glorifikovane sebectvo. ??????????????????????- Ale mame to naopak. Budiz. ??????????????????????- Takze ten nenavideny socialny koncept je o tom, ze ak hra o nahanani prebytkov nezabezpeci vsetkym hracom minimalny prebytok na zabezpecenie zakladnych rizik, tak kazdemu s prebytkom kustik vezme a da tym, ktori nemaju. ??????????????????????- Ale ani tento zlozity ekonomicky system zalozeny na nahanani prebytkov nie je absolutnou 100% zabezpekou pred rizikom pre kazdeho. Kedze niet alternativy, co ma robit ten, kto je zapojeny a predsa neziska prebytok na zabezpecenie rizika? ??????????????????????- Falzifikacia s neviditelnou rukou je iba vyhovorkou, ze rozdelenie nadbytku je kvazi objektivne. Nehovori nic o tom, ze KAZDY sa dostane k takemu nadbytku, ktory postaci aspon na zakladne rizika. Dokonca nehovori ani o tom, ze sa k nemu dostane aspon 50% zucastnenych. Nakoniec, pravda je taka, ze prebytky sa pomaly presuvaju od 80% obyvatelstva k 10% obyvatelstva (10% je bez zmeny). Cize system, ako sposob ochrany pred rizikom cez ekonomickou mocou ziskany prebytok nefunguje. ??????????????????????- Preto existuje aj myslienka o bohatstve narodov a v spojeni s neviditelnou rukou to znamena (volny preklad), ze sledujuc sukromny zaujem podporim spolocensky zaujem lepsie, ako keby som deklaroval podporu (realizoval) spolocenskeho zaujmu (bohatstvo naroda). ??????????????????????- Takze co je spolocenskym zaujmom? Zjavne je nieco ako spolocenske zadefinovane aj u Smitha. A aj keby nebolo zo samej podstaty spolocenskej ekonomickej cinnosti vyplyva, ze je to jedna z alternativ, ako ziskat moc a prebytky v ramci spolocenskeho usilia o to iste. ??????????????????????- Druhou alternativou je stale este politicka moc spolocnosti ktora sa zdruzuje nielen kvoli ekonomickej cinnosti, ale ekonomicku cinnost si vybera ako prostriedok prezitia. ??????????????????????- Cize aj moznost zospolocenstenia casti tychto nadbytkov za ucelom prezitia vsetkych clenov spolocnosti. ??????????????????????- A to z dovodu, ze ekonomicka moc potrebna na ziskanie nadbytku je u kazdeho ina a v case sa meni. Nikto nevie nikdy povedat, kolko ekonomickej moci treba minimalne mat na prezitie. Neviditelna ruka hovori iba o tom, ze vznikne nejake prerozdelenie na zaklade vyslednice tychto sil. Samotna logika veci ukazuje, ze neexistuje akumulacia prace u jednotlivca, zato akumulaciu kapitalu je mozne previest na pockanie. Napr. kradezou. Akumulovat pracu mozem napr. mafianskym sposobom ? nasilie na prostitutkach. ??????????????????????- Preto spolocnost roznymi mechanizmami bud radikalne meni nerovnovahu moci, parcialne zabranuje rapidnemu narastu nerovnovahy, stimuluje ziskanie moci na najnizsich stupnoch, alebo len naplna aspon zaklady humanity. ??????????????????????- Zakladna podpora, ochrana pred chladom, hladom, chorobou, neschopnostou prace (staroba, choroba), neschopnostou systemu generovat dostatok prebytku, aby sa uslo pre vsetkych !!!! je nevyhnutna, je to otazka humanity, naplnenie zakladu pre prezitie. ??????????????????????- V tomto zmysle ide o istu regulaciu moci prebytkov tak, aby nieco ostalo aj pre bezmocnych. S malym, alebo nijakym prebytkom (chodte do banky po hypouver, hned zistite, ci vas system vyhodnoti ako vhodneho pre ochranu pred nepriaznou pocasia. A to nielen na zaklade vasej prace, ale aj na zaklade stavu systemu - odvetvia, na to netreba zabudat). ??????????????????????- Vzdelanie a niektore ine benefity (stimulacia ziskania moci) su otazkou toho, ci spolocnost nevyhodnoti situaciu tak, ze spolocenske bohatstvo a schopnost ziskat nadhodnotu jedinacami nebude podporene omnoho viac tymito benefitmi, ako bez nich. ??????????????????????- Cize ambiciou socialneho konceptu je o snahe spolocnosti zabezpecit kazdeho jej clena pred istymi rizikami v pripade, ak jedinec nie je v stave nadbytok ziskat, alebo spolocnost negeneruje dostatok nadbytku tak, aby ziskal kazdy aspon zaklad. Spolocnost moze byt bohata, ako napr. US, ale 40 mil. bude zivorit, pretoze v spolocnosti je prilis vela pazravych na to, aby zostal nejaky nadbytok pre tych 40 mil. ??????????????????????- US a neolib tvrdia, ze cim budu pazravi pazravejsi, tym bude nadbytku viac a ujde sa aj ostatnym. Skutocnost ukazuje ze je to do neba volajuca blbost. Pretoze pazravy urobi vsetko preto, aby sa nemusel delit. Napr. odstahuje vyrobu do Ciny, alebo uplne zastavi kapitalovy pohyb. Podobne tvrdia, ze chudoba donuti bezmocneho k praci. Lenze praca je eufemizmus, ludia sa nedelia na tych, co mozu byt sobecki a ziskavaju moc a na otrokov odsudenych pracovat, alebo zivorit. Vsetcia sa chcu zabezpecit a praca ako sposob ziskania prebytku dnes casto nic neznamena. K ziadnej obrane pred rizikom nevedie, pretoze ziskany prebytok je smiesny. ??????????????????????- Socialny koncept potrebujeme, pretoze je to korekcia aktualneho, nami zvoleneho mocenskeho systemu, ako sa chranit pred rizikom, kedze v systeme funguju absolutne nekompatibilne moci. Moc kapitalu je uplne inej povahy, ako moc nejakej manualnej schopnosti jednotlivca. Cielom korekcie je naplnit zakladny predpoklad prezitia a to zabezpecit si minimalnu ochranu pred rizikom. ??????????????????????- ??????????????????????- Cize otazka je nasledovna, je mozne, aby sa prekonala motivacia rizika, ktora ludi pudi k tomu, aby ziskali moc a vedeli riziko kompenzovat a to tak, ze nikdy nedojde k tomu, zeby niekto ziskal viac moci a teda mal vyhodu pred ostatnymi? ??????????????????????- Bude mat clovek niekedy v historii pocit, ze prirodzene pracuje bez ohladu na to, kolko kompenzacii tym ziska? ??????????????????????- Politicke konstrukty ako socialny stat a kapitalisticky stat su vyrazom istej korekcie, ci vyrazom prevladajucej moci. Socialisticky stat, ako sa nazyvali staty s bolsevickym rezimom, boli o nasilnom nuteni ludi k praci a diktatu kompenzacii, pricom sa inym druhom moci aj tak zabezpecila nerovnost kompenzacii. ??????????????????????- Vnimanie rizika je velmi pruzne. Po kompenzacii jedneho rizika vznikne vnimanie noveho riziko. Najcastejsie ide o riziko zlyhania pri zachovani rodu. Napr. samicka si bude vzdy bude vyberat z mnoziny rovnakeho zabezpecenia to najlepsie, bude to pud. A preto kazdy samec zase sutazi, aby mal co najkrajsie vystavane hniezdo. Bude prirodzene, ak samec i samicka budu ideologicky udrziavani v tom, ze tento pud maju ignorovat pre dobro celku? A akou silou sa to vykona?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. október 2011, 00:12
No a čo? To predsa vieme už dávno. Jedným z vývojových princípov, ktorý som si sformuloval, je aj dialektika vnútorných a vonkajších protirečení. Už som to uvádzal, že systémy sa vyvíjajú v troch základných štádiách: 1. štádium utvárania, zrodu, 2. klasické štádium, 3. krízové štádium systému,jeho zanikanie. Okrem iných príčin, autoritatívna forma riadenia prvého štádia vyplýva aj určujúcej úlohy vonkajších protirečení, tlaku vonkajšieho prostredia (starý systém sa snaží zničiť vznikajúci systém, napr. kapitalizmus socializmus). Vnútorné protirečenia sú potláčané (aj diktatúrami) v záujme prežitia systému. Počas druhého, klasického štádia sa systém stabilizuje, a vyvíja sa na vlastných základoch. Preto si môže dovoliť rozvíjať vnútorné protirečenia, ktoré sú zdrojom jeho rýchleho rozvoja. Napr. klasický kapitalizmus bol založený na voľnej súťaži, konkurencii. A kapitalizmus vôbec je druhým systémom, klasickým systémom v rámci triedno-štátnej civilizácie, preto si mohol dovoliť rozvíjať viac vnútorné protirečenia. Socializmus ako tretí systém uzaviera vývoj tejto megaformácie, civilizácia ako celok vstúpila po r. 1998 do krízového štádia. A určujúcimi sa stali vonkajšie protirečenia, tlak prírody a vesmíru. Preto rečniť o konkurencii ako vedúcom princípe ekonomiky je nepochopením situácie, v ktorej sa civilizácia nachádza. *********** K tomu by nám mali dnes slúžiť naše intelektuálne schopnosti, aby sme takéto veci dokázali predvídať ďaleko dopredu. A mali by sme zároveň vedieť, že toto nie je nejaká nová situácia. Človek pred 2,6 mil. rokmi sa zrodil tiež pod tlakom zmeny klimatických podmienok, pod tlakom stresu. Ľudoopy zostali opicami, pretože neboli pod takým existenčným tlakom. Teda vonkajšie tlaky by nás mali prinútiť revolučne zmeniť spoločenskú formu, aby dala oveľa väčší priestor rozvinutým produktívnym silám, technológiám. Predsa dnes nie je problém vyrobiť dostatok tovarov aj pre 10 miliárd ľudí, problém je v zastaranej kapitalistickej spoločenskej organizácii. Nie je problémom vyvinúť dostatok ochranných prostriedkov proti nepriazni prírody, intelektuálne, výrobné, ľudské kapacity na to máme, len ich mrháme na sprostosti.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984