Budeme důstojně ustupovat?
Poškozování Země kulturou, jehož pochopení leží bohužel za hranicemi dnešních možností společenských věd, přiblížím na příkladu dvou pekařů. Starší a mocnější přirozená evoluce je první pekař. Mladá a opoziční kulturní evoluce je druhý pekař. Oba tito pomyslní pekaři (obě tyto evoluce), byť každý jiným způsobem a tempem, pečou - obrazně řečeno - z téže mouky, z prachu dávných hvězd. Ten je tvořen chemickými prvky periodické soustavy, a kdysi dávno (při zániku hvězd první generace) z něj gravitace upekla žhavou planetu. Konflikt spočívá v tom, že pro „kulturního pekaře“, který svoji práci započal relativně nedávno, byla už veškerá pomyslná mouka přirozenou evolucí „vpečená“ do vysoce přirozeně uspořádaných struktur - do neživých i živých evolučních výtvorů planety (do nerostů, hornin a živých systémů). A protože i na Zemi platí zákon zachování látky a energie, který známe ze školy, bez částečné či úplné destrukce přirozených struktur nelze „péct“ struktury kulturní: tavit rudy, vyrábět automobily, stavět továrny, dálnice či města.
Nadměrný rozsah kultury, nadměrná hospodářská a spotřební aktivita lidstva mohou tedy přírodu nevratně poškozovat. Pokud však hospodářská činnost uspokojovala hlavně základní biologické potřeby lidí (výživu, ošacení, přístřeší), její vliv na přírodu byl pří řídkém osídlení planety zanedbatelný. Proto až dnešní výrazně nebiologická orientace hospodářské aktivity (zaměřená na bytovou a ostatní spotřební techniku), která se šíří po celé zeměkouli, vnáší jasno i do neprůhledného vztahu kultury a přírody. Podkopává platnost tradičního argumentu, že lidská práce přirozené struktury a vztahy na hmotné bohatství pouze upravuje, že jim, ekonomickou mluvou řečeno, přidává hodnotu.
I bez ekonomického vzdělání cítíme, že to mohlo platit jen v daleké minulosti. Přirozený evoluční proces, který na naší Zemi může produkovat pouze tvary, formy, uspořádanost, produkuje současně takové vlastnosti přirozených struktur, které byly tradičně pojímány jako hodnoty. Přírodní hodnoty tedy existují objektivně, byly vytvořeny přirozenou evolucí, byly vzájemně sladěny a uspořádány tak, že vytvářejí vysokou hodnotu přírody o sobě. Také proto je vysokou hodnotou o sobě i člověk. A má-li příroda hodnotu o sobě, pak lidská práce může tuto nepodmíněnou hodnotu pouze měnit na kulturní hodnoty dočasné a instrumentální. Práce totiž, jak na to poukázala např. Hanah Arendtová, „násilím rozbíjí strukturu přírodních látek, je jejich spotřebou“, je stravováním a ničením jedinečných přírodních struktur.
Také skrytá destruktivní role lidské práce (aktivity fyzické i intelektuální) nebyla dlouho patrná. Teprve proces abiotické automatizace odhaluje, že příroda je aktivita, že v ní dřímají síly a struktury, kterých se lze s pomocí vědy a techniky zmocnit. Dobře to vidíme na příkladu dnešní ekonomiky, která namísto vykořisťování živé lidské práce stále více vykořisťuje práci mrtvou, práci technicky deformovaných přírodních procesů. A protože nadvýroba zboží a spotřební techniky včetně automobilů a počítačů nemá žádné přirozené meze na straně lidského organismu, může ekonomika lidem jejich stále méně naléhavé potřeby namlouvat, musí je různými triky a reklamou svádět k nadbytečné spotřebě, k účasti na pustošení Země.
I bez přítomnosti dělníků v automatizované výrobě samočinný technický proces (těžařská firma či atomová elektrárna) Zemi pustoší. A tento posun od vykořisťování dělnické práce k vykořisťování práce přírodních sil znamená, že lidé, kteří v technicky vyspělých zemích již téměř fyzicky nepracují, mohou dnes Zemi ubližovat skrytě a nezáměrně: prostřednictvím své spotřeby, své seberealizační a společensky užitečné práce duševní.
Ale kdo by měl dnešní nevyhlášenou válku technické kultury s přírodou pro veřejnost odhalit a srozumitelně vysvětlit? Domnívám se, že to nemůže být žádná dílčí věda, která spolu s technikou a ekonomikou na tomto procesu spolupracuje. Patrně to nemůže být ani politika, která jde spíše za vozem ekonomické a technologické globalizace a která se již dříve zbavila odpovědnosti za sféru podnikání, využívání techniky i zaměření vědy. Podle mého názoru to může být pouze dnes vysmívaná filosofie, tj. širší a hlubší teorie evolučně ontologická. Poprvé totiž potřebujeme nejen poznat vznik a průběh fyzického konfliktu kultury s přírodou, ale také odhalit a zlomit skrytý predátorský duchovní základ kultury, z něhož dnešní dlouhodobě neudržitelná kultura vyrostla. Snahy snížit tempo kulturní expanze, snahy oživit ekonomiku, nebudou zřejmě stačit. Přírodě budeme nuceni, jak na to již řadu let upozorňuje James Lovelock, důstojně ustupovat.
Autor je filosof a spisovatel
Foto: Emil Polák
Na snímke: Alojz Rigele - Alegória Priemyslu a Poľnohospodárstva, detail, Štúrova ulica 5, Bratislava
Reagujte na článok
Komentáre
Poprvé, Zem samotná je biologickým systémom, ktorý "pracuje" a výbuch jednej sopky a zemetrasenie s tým spojené dokáže poničiť Zem viac ako "práca" miliárd ľudských mravencov na jej povrchu.
Podruhé, to čo ničí biosféru, keď už to tak naznačiť, to je vývojom a hlavne neriadeným používaním spôsobené ničenie životného prostredia pre ĽUDÍ, ktoré začalo ušľachtilými úmyslami pomocou technických vynálezov zlepšíť prácu ľudí a dospelo to v prostredí kapitalistického výrobného systému do sebaničiaceho procesu.
To všetko sa dá zastaviť, prvé lastovičky v podobe odporúčaní a "kjótskych protokolov" sa o to pokúšali, úspech nemali hlavne kvôli prílišnej chamtivosti výrobcov, ktorí v kapitalistickom výrobnom systéme (berte to čisto ako ekonomický pojem, nie politický) nemajú snahu "zneefektívniť" svoju produktivitu a výnosnosť vloženého kapitálu nejakou technologickou reguláciou odpadov a bočných ničiacich efektov na ľudstvo. Už dnes sú predsa známe "čisté" motory do áut, ktoré z vody získajú vodík a z výfuku zas vypúšťajú vodnú paru, nuž ale kapitalisticky výnosnejšie je ponechať efektívnu a najmä lacnú produkciu spaľovacích motorov pri čoraz vyššej cene pohonných látok, lebo "na trhu to vynáša", pričom nikoho netrápi, že ak sa ľudský jedinec dá zavrieť obrazne povedané do vzduchotesnej garáže so zapnutým spaľovacím motorom, tak je do polhodiny zadusený. Holt, to už je ten bočný efekt výroby v prípade automobilizmu a nikoho to netrápi.
Ujko Havel dal podnet na zrušenie nehumánnej výroby tankov na Slovensku, ale po roku 2000 vyrábame z filozofického hľadiska oveľa nehumánnejšie prostriedky - automobily, ktoré vypúšťajú ten smrtonosný plyn, atď.
Takže, skutočne si ešte myslí niekto, že je to o kultúre?
1.Pojem "protipřírodní kultura(civilizace)" a neskôr použitý pojem "technická kultura", ktorý sa dáva v oboch prípadoch do súvislosti s rozporom človeka a prírody.
Námietka: Teda, nič v zlom, ale to už prileteli mimozemšťania a súdia ľudský rod, že ničí prírodu Zeme? Lebo je faktom, že odkedy človek pomocou protiprstu začal používať nástroje na svoju prácu, odvtedy samozrejme pretvára "matku Prírodu" na už to bola "technická civilizácia?". Ale nástroje ruky a používanie primitívnych kyjakov používa aj opica, slon napríklad ničí silou a chobotom celé stromy, žirafa či kozy dokážu vyklčovať nízkorastúcu vegetáciu, dokonca i kobylky dokážu premeniť vegetáciu v púšť.
Trochu čudný súd nad jedným prírodným druhom homo sapiens od súčasného fiozofa. Neľudský. Taký-mimozemský...
2.Musím citovať:"Nadměrný rozsah kultury, nadměrná hospodářská a spotřební aktivita lidstva mohou tedy přírodu nevratně poškozovat."
a ďalej správne filozof uvádza, že nemá ekonomické vzdelanie.
Moja námietka potom smeruje k tomu, že v histórii ľudskej civilizácie sa už veľakrát vyskytli CIVILIZÁCIE, ktoré bezproblémovo "spolužili" s prírodou a koexistovali v súlade s prírodou, ja zas nie som pre zmenu historik, ale spomínam si na khmérsku kultúru, využívajúcu monzunové dažde a zadržiavanie vody, Mezopotámiu, jednoducho tieto civilizácie DOKÁZALI spolužiť s prírodou - ale problém bol vždy v organizácii ľudskej spoločnosti, v organizácii hospodárenia, teda v ekonomike.
V tej chvíli, keď dané civilizácie z rôznych, tradične už sebeckých dôvodov opustili zásadu spolužitia s prírodou, postupne dospeli v dezorganizácii hospodárskeho života do bodu, ktorý sa už zvrátiť nedal a upadli.
Uviedol som to naschvál, pretože rozmach civilizácie vždy narušili sebecké a poživačné záujmy nejakej tej vládnucej vrstvy, ktorá sama sebe uverila, že je nezničiteľná a večná... a dnes už po nich niet, sotva málo stôp.
Takže po 3.zas citujem z článku:"Pokud však hospodářská činnost uspokojovala hlavně základní biologické potřeby lidí (výživu, ošacení, přístřeší), její vliv na přírodu byl pří řídkém osídlení planety zanedbatelný. Proto až dnešní výrazně nebiologická orientace hospodářské aktivity (zaměřená na bytovou a ostatní spotřební techniku), která se šíří po celé zeměkouli, vnáší jasno i do neprůhledného vztahu kultury a přírody. Podkopává platnost tradičního argumentu, že lidská práce přirozené struktury a vztahy na hmotné bohatství pouze upravuje, že jim, ekonomickou mluvou řečeno, přidává hodnotu."
Podotýkam, že omyl autora je v tom, že iba na základe empirického poznania SA DOMNIEVA, že "I bez ekonomického vzdělání cítíme, že to mohlo platit jen v daleké minulosti."
A TU A V TOMTO NEMÁ PRAVDU.
Pretože aj ten "prirodzený evolučný proces" a rozvoj hospodárstva pomocou technológií sa dá pri dobrej vôli a presne nadefinovaných podmienkach a cieľoch regulovať, alebo ak chcete, kontrolovať a riadiť tak, aby sa civilizácia sama nezahubila. Inak by sme nikdy nedokázali vzletieť do vesmíru či žiť na kozmickej stanici, alebo pristáť na inom kozmickom telese ( Mesiac).
Takže ešte stále si budeme sebazničujúco myslieť, že človek je PROTI PRÍRODE?
Proti prírode sú určité ľudské spoločenstvá, v ktorých si ľudská spoločnosť nedokáže dostatočne včas zosúladiť svoj rozvoj medzi výrobnými vzťahmi ( otázky vlastníctva, otázky používania a dokonca využitia hospodárskych výsledkov, otázky prerozdeľovania hospodárskych výsledkov tak, aby bolo možné časť ekonomických výsledkov použiť aj na súlad s prírodou). A samozrejme, vždy nové a nové ľudské technológie, ktoré v ekonómii poznáme pod pojmom výrobné sily, tie spôsobujú, že v prípade nestability a nezosúladenia výrobných síl a výrobných vzťahov dochádza k tomu, že iba určitá čať ľudí získa plné oprávnenie používať hospodárske výsledky a to iba vo svoj prospech a pre svoje sebecké ciele, čo spôsobuje, že takáto civilizácia automaticky upadá, alebo sa sama zničí, keďže sa dostane do rozporu s prírodou a so sebou samotnou.
Dodám: Pán Šmajs, a toto konanie, ktoré opisujem, nepripomína to zo sveta hmyzu trúdov vo včelíne, ktorých nakoniec včelí rod po splnení ich funkcie musí zlikvidovať, aby oni nezlikvidovali zásoby pre budúcu reprodukciu?
A akých "trúdov" si vypestuje vždy nová a nová ľudská civilizácia?
No ak keďže som ekonóm ( aôe nie fiškálnik), tak sa odborne na to môžem pozerať tak, že pojmové spojenie "kultúra proti prírode" je zmätočné, pretože nejde o celú ľudskú civilizáciu, práve som sa predsa pokúsil popísať, ktorý moment v civilizácii je kritický.
Ja sám za to nemôžem, že klasická ekonómia neprevzala a neuznáva Marcovu analýzu politickej ekonómie, kde sú výrobné sily a výrobné vzťahy veľmi exaktne popísané a je tam popísané i to, že ich nesúlad spôsobuje tie poruchy medzi prírodou a človekom.
Ale veď po tých finančných, odbytových krízach a počas dlhovej krízy sa predsa jasne ľudstbo sebauvedomuje a už vie poukázať, kto je v našej "technickej" civilizácii tým trúdom, ktorého treba eliminovať. Iba pán filozof Šmajs to nevie?
Inak, Emil, ďakujem za podpichnutie, že "možno by už bolo dobre, keby sa na tejto stránke diskutovalo k veci," vybudil si ma k zamysleniu, ale na článok to nebude...
tak azda to k veci už bolo a teraz som zvedavý, ako okomentuješ anonymov ako Inga, Chatyv a dano...
Už sa nepýtam, kto sú trúdi, aj Joseph Stiglitz ich predsa charakterizoval ako "to jedno percento, čo vlastnia všetko...", na Slovensku to pôjde trochu prácnejšie zadefinovať, nie sú to len penťáci a džíenťáci, je tu veľa cudziny a čiernej ekonomiky.
Ak máte občianske meno, príďte medzi nás a blogujte pod svojim menom, Ch.A., veď si rozumieme, nemusíte sa nás báť...
" ...ale ako by tie veľké fabriky mohli dopustiť krach výroby klasických áut, vrátane celej subdodávateľskej sféry, kto si vezme na triko tú nezamestnanosť, aká vznikla po krachu výroby tankov?"
Tie "veľké fabriky" preda už dávno mali INOVOVAŤ svoje pohonné jednotky zo spaľovacích motorov na iný typ pohonu agregátov,
Jediné, čo im v tom bráni, sú privysoké náklady na inovovanie a reinžiniering procesov vo fabrikách, a potom aj to, že žiadna vláda doteraz jednoducho nezakázala prevádzku áut s klasickým spaľovacím motorom. Iba v tom je problém.
Tie "tanky", to snaď nie, to bol úplne iný problém, pri ktorom si náš ústup z trhov okamžite uzurpovali nadnárodné zbrojárske firmy. To nebolo o tom, že "celá nezamestnanosť" vznikla tým, tá nezamestnanosť vznikla až druhotne, prvým impulzom bol zastavený reinžiniering tých zbrojárskych firiem na civilnú výrobu, keďže sa trhy RVHP-krajín "vyparili". "Najmä ak politici v celom "vyspelom" svete sú spojení s doterajšou výrobou a - aj - bankami. Takže zmena náhľadu na spôsob výroby - a pokus o ňu - bude veľmi bolestivý, tak, ako bol bolestivý náš transformačný proces"
Veľmi súhlasím s tvrdením, že"... politici v celom vyspelom svete sú spojení s doterajšou výrobou a - aj - bankami. Takže zmena náhľadu na spôsob výroby - a pokus o ňu - bude veľmi bolestivý..."
Hlavne kvôli tomu, že všetky tie zmeny vo výrobnom procese by museli ísť na úkor dosahovaných ziskov, boli by to dlhodobé ROZVOJOVÉ investície a náklady by prevýšili súčasné zisky - no to by neprežil žiaden zo zúčastnených. Iba ak by prišli noví politici a namiesto RASTU ekonomík (ergo zisku pre seba) by sa odhodlali na dlhodobý ROZVOJ s prihliadnutím na nové potreby krajín a na životné prostredie.
Inak, nič v zlom, ale aká to automobilová podnikateľská lobby Vám tieto veci o "nedotknuteľnosti" automobilovej výroby podkladá? Dúfam, že Smer "nefičí" na drístoch o potrebe automobilovej výroby na Slovensku?
Lebo mohlo to byť :núdzové opatrenie" za dzurindovskej vlády, ale už dávno tu mala byť zmenená štruktúra priemyslu, automobilky dnes "zachraňujú" Turecko, Indické či čínske regióny, snéď si tu niekto nemyslí, že export automobilov zo Slovenska nám prináša priamo čo i len jeden cent do štátneho rozpočtu? Clá už nemáme a automobilky si ešte stále žijú v daňových prázdninách, daň DPH platí iba pre tuzemsko, tak o čom to tu básnime?
**********************
S tým prechodom na autami na vodík to nie je až tak jednoduché ako s autami na "ropu", či zemný plyn. Uvedomujete si vôbec, že nezamestnanosť by bola možno predposlednou prekážkou.
Oveľa väčšim problémom by bola dostupnosť vodíka. Ak by sa vyrábal z vody (napr. vaporizáciou vody na vodík a kyslík), tak by sme si vodu (najmä sladku) čoskoro spálili pri takom množstve prevádzkovaných áut aký vieme vyrobiť. Vyrábať vodík z morskej vody je ekonomický extrémne drahé a technologický náročne. Pokiaľ by sa aj časom technológia vynašla, tak my more nemáme, preto by sme boli odkázaný aj tak na dovoz.
Potom by boli vojny takmer výlučne o vodné zdroje. A tu by už skutočne išlo o prežitie ľudstva, lebo by sa značne obmedzil kolobeh vody v prírode. Bez ropy dokázalo ľudstvo existovať celé tisícročia, ale bez vody neprežijeme ani týždeň. ***************************
Chatyv Alkov, váš pohľad je správny. Žiaľ plačete pri nesprávnom hrobe. Pretože tu k hájeniu záujmov realných problemov ekonomickí neaktívnch ľudi ťažko nájdete nejakých prívržencov, či spojencov!!! Toto diskusné forum je už dávno centristické, resp. buržoázno-ľavicové (neo sociálnodemokratické). Na prstoch jednej ruky spočítam hravo autorov článkov Nového Slova, ktorí tu prezentujú radikálnejšie ľavicové politické postoje a záujmy chudoby Slovenska.
Už niekoľko desaťročí sociálna demokracia neháji záujmy robotníkov a ekonomický neaktívnych občanov! Minimálne 22 rokov sa ich aktivity presunuli do oblasti "kultúrnej identity". Preto si treba uvedomiť, že demokratická (buržoázna) ľavica na pracujúcich a rezervnú armádu nezamestnaných , či dôchodcov z vysoka kašle! Pre nich je dôležitejšie životné prostredie, "práva" lepšie povedané neoprávnené záujmy sexuálnych aberantov, práva žien a kdeakých menšín,... . Robia to preto že "ľavicoví" buržuji od r. 1928 na kongrese Socialistickej internacionály sa rozhodli plne tolerovať kapitalizmus s takmer všetkými negatívami, ktoré prináša pre masy chudobných. Preto si po páde komunizmu v 1989 našli zábavu výlučne na inom piesočku (kultúrnej identity). Je to pochopiteľné, lebo zo strany radikálnej ľavice už buržoázií nehrozí takmer žiadne nebezpečenstvo. Tak prečo by sa mala hoc aj ľavicová buržoázia obávať tlaku neorganizovaných más lumpenproletariátu, či proletariátu vôbec?
So smiechom sa "ospravedlňujem" sa PZV za podľa neho off topic príspevok, (lepšie povedané za antiburžoázny a zameraný proti buržoáznej "ľavicovej" ideológií kultúrnej identity demagogický vydávajúcu sa za top ľavicovú ideológiu.)
*****************************
Tu nejde o 1% veľkoburžoázie, ktorá nielen tu vlastní takmer všetko! Ak mienite hájiť takéto primitívne názory, tak ste mohli kandidovať na Ivanovej Weisovej kandidátke 99 percent. Dokázal nazbierať v jeho mega hnutí len 111 kandidátov, tak by ste sa do 150 zmestili aj s ďalšími podobnými pochlebočmi z tohoto diskusného fóra! Ak zbrojársky magnát nepatrí medzi 1% "trudov", tak kto na Slovensku? Uvedomujete si že z cca 5,4 milióna je 1% 54 tisíc veľkoburžujov. Pri milionárskej dani sa jedenalo zdanenie len cca o 25 tisíc, tak kto tvorí tých zostávajúcich hypotetických 29 tisíc? Nie sú tam aj takí "aktivosti" za záujmy 99% ako Weisovci, či parlamentní "smerácki ľudomili" so sociálnym cítením???
Ak sa chcete k niečomu dopracovať, tak musíte uvažovať aspoň tak ako Chatyv Alkov. A nie sa pridať k "módnej vlne" slovenských buržoáznych "ľavicových" ekonómov (článok nižšie), alebo zprofanizovanému hnutiu 99 percent (nenažraných slovenských buržujov túžiacich po moci).
Asi to musím zo desaťkrát zopakovať, konkretizujme a znovu konkretizujme. O aký liberalizmus, demokraciu, akú ekonomiku, spotrebu, diktatúru ide. V tomto prípade, konkrétne o akú kultúru, či spotrebu ide. Inak musím súhlasiť s Petrom, tento článok pôsobí veľmi zmätočným dojmom, keďže presne nedefinuje, nekonkretizuje.
Keď už to riešime v takejto metodologickej rovine, tak aj živá príroda pri svojom vzniku bola v konflikte so Zemou, chemickým svetom. Aj život vo vzťahu k neživej prírode je umelou látkou, ktorá narúšala pôvodné prostredie Zeme a vytvarovala si ho pre seba. Hoci napr. produkciou kyslíka, či už fotosyntézou alebo biochemickými procesmi. Biologická forma zásadne zmenila zloženie oceánov, atmosféry, pevniny, oveľa zásadnejším spôsobom, ako to robí človek dnes. A ten konflikt sa zrejme občas riešil násilne, tzv. masovými vymieraniami živej prírody, napr. pred 251 mil. rokmi, alebo pred 65,5 mil. rokmi.
Všetko nové vo vzťahu k starému je umelé. My však akosi človeka vytrhávame z tohto vesmíru ako jeho neprirodzenú súčasť, niečo umelé (tu zrejme zohráva úlohu tradícia stvorenia), preto sa nám javí, že len to, čo vytvoril človek, je umelé.
Nová forma je pri svojom vzniku vždy v ostrom konflikte s predošlou formou. A musí si svoje miesto vydobyť, pretože stará forma (staré väzby) bráni jej vzniku, usadeniu sa. Toto je najhlbšia príčina násilných revolúcií, všeobecnejšie silového vzniku novej formy. Osobne si myslím, že aj náš vesmír v procese tzv. Veľkého tresku vznikal v takomto konflikte s predošlým vesmírom. A neviem, či jeho prvotným vývojovým štádiom nie sú čierne diery ako koncentrovaná prvotná forma nášho vesmíru, schopná odolávať tlakom starého vesmíru. Nie náhodou sa nachádzajú v jadrách galaxií.
Z povahy tokov energií vyplýva zákonitosť tvorby stále usporiadanejších, zložitejších a väčších systémov. Zákonitosť v tom zmysle, že sú konkurencieschopnejšie, efektívnejšie pri hospodárení s energiami. A myslím, že ich vznikom dochádza k pozitívnej spotrebe voľnej energie, ktorá by inak mala deštruktívne účinky, dochádza k znižovaniu entropie (ak napr. mladému človeku neumožníme prostredníctvom nejakého programu (športom, tvorivou prácou, budovateľským nadšením) pozitívne spotrebovať nahromadenú voľnú energiu, tvoriť, budovať, začne vyvracať stĺpy, koše, rozvracať spoločnosť). Preto sa nové systémy postupne stávajú prirodzenou súčasťou sveta. Nerobme preto z ľudskej kultúry niečo, čo do tohto sveta nepatrí.
Nie v tom je podstata súčasnej krízy. Podstata súčasnej krízy leží v ostrom rozpore medzi rozvinutými výrobnými silami (technológiami, technikou, človekom ako pracovnou silou, jeho rozvinutým poznaním a schopnosťami) a starými spoločenskými vzťahmi. Dnes má civilizácia k dispozícii obrovský potenciál výrobných síl, obrovský pretlak ponuky nad dopytom. Ale zároveň staré kapitalistické väzby, ktoré nie sú schopné spotrebovať, viazať ponúkanú produkciu. Celý problém začal v r. 1989, kedy malo dôjsť k pozitívnemu prekročeniu socializmu smerom k novému systému. Namiesto toho došlo k návratu starých kapitalistických vzťahov. Ľudstvo sa namiesto cesty vpred vybralo dozadu a tým aj na slepú líniu vývoja. Pri zrýchľujúcom sa vývoji sa ten rozpor každým desaťročím zvyšuje o celú spoločenskú epochu.
A páni filozofi (napr. aj Michal Hauser) si tu stále diskutujú o tom, či treba ešte reformovať kapitalizmus, alebo by sa mal už prekročiť. Takže, ktorých filozofov sa to vlastne dnes máme držať?
Najvýrečnejšie sa dnešný rozpor prejavil v pompéznej rozlúčke s Václavom Havlom, človekom, ktorý sa veľkou mierou pričinil o barbarizmus a úpadok dnešnej civilizácie, o dnešnú krízu. To akoby si ľudstvo kládlo kytice na vlastný hrob. Tento človek k možnosti zániku ľudstva veľkou mierou prispel a ešte sa mu za to ďakuje.
Problém predsa nie je v nadmernom rozsahu kultúry, nadmernej hospodárskej a spotrebnej aktivite ľudstva. Treba konkretizovať, takto všeobecne vyslovené je to nezmysel. Nech mi prepáči pán Šmajs, ale dezorientuje ľud, orientuje ich na nihilizmus.
Ako som vyššie napísal, toky voľnej energie je potrebné pozitívne viazať, spotrebovať (najmä k tomu slúžia veľké vízie, programy), inak začnú mať deštruktívne účinky. Preto nie je problém v spotrebe. Ona bude aj v budúcnosti rásť, a rapídne rásť, ak dôjde k uvoľneniu starých kapitalistických väzieb, ktoré ako okovy zadržiavajú prudký rozvoj civilizácie. Už dávno sme mali lietať na Mars. V tom vôbec nevidím problém.
Ako som už napísal, problém je v nesúlade starých spoločenských väzieb, vzťahov, ktoré zamrzli na úrovni kapitalizmu a rozvinutými produktívnymi silami ľudstva (technikou, technológiami, schopnosťami ľudí, poznatkami). Problém je v tom, že si funkciu hybnej sily dejín prisvojuje stále starý kapitalizmus, hoci jeho dejinotvorná funkcia skončila v r. 1928. Z tohto nesúladu vyplýva aj náš nesúlad s prírodou.
V kapitalizme spočíva aj najväčší problém - v orientácii spotreby, v neefektívnej, nehospodárnej spotrebe. Kedy sa spotreba využíva neproduktívnym spôsobom. Dobre zarábajúcimi profesiami sú dnes neproduktívne profesie ľudí zo šoubiznisu, športu, finančníci (veľká časť finančného sveta nemá produktívny význam). Problém je v orientácii investovania zdrojov nie na rozvoj, ale na neproduktívnu spotrebu. Ruskí boháči rozhadzujú peniaze v Tatrách, Karlových Varoch a po svete a Rusko zatiaľ nemá peniaze na nové technológie, napr. nové kozmické rakety. Nové, drahé počítače, mobily, televízory neslúžia už ani tak k zvyšovaniu pracovnej schopnosti ľudí, ale najmä na zábavu.
Problém teda nie je vo výške spotreby. Nakoniec, kríza sa prejavuje aj v tom, že spotreba nerastie. Ešte stále sme sa nedostali na úroveň r. 1989, resp. dostali koncom r. 2007, ale kríza spôsobuje znovu jej klesanie. A podľa odhadov, kríza v r. 2008-2009 odpísala okolo 47 percent svetového bohatstva, čo sa prejavilo aj na zníženej spotrebe. Je to prejav nesúladu starých spoločenských väzieb (kapitalistických) s rozvinutými výrobnými silami, technológiami. Keďže staré väzby nedokážu viazať, spotrebovať viac sociálnej matérie, energie, teda nedokážu spotrebovať vysokú ponuku produktov a služieb, ktoré dnešné výrobné sily dokážu produkovať. Každý systém má svoje kvantitatívne hranice existencie. Sme schopní veľa vyrábať, ale neschopní to využiť. Preto počas kríz kapitalizmus časť produkcie likvidoval, alebo sa vrhal do vojen, pretože tie zničili časť bohatstva a systém mal znovu priestor na kvantitatívny rast.