Jubilujúca Božidara Turzonovová
Zdá sa, že sa v SND naučili vzdávať hold hereckým osobnostiam súboru naozaj dôstojným spôsobom. Pár dní po tom, čo jubilantka Emília Vášáryová podpisovala v priestoroch divadla svoju knihu, sa v predstavení Harwoodovho Kvarteta dostalo cti osláviť svoje okrúhle jubileum aj jej alternatke a niekdajšej spolužiačke Božidare Turzonovovej.
Pri porovnávaní ich interpretácie Jean, ale aj pri retrospektívnom pohľade na doterajšiu umeleckú dráhu oboch slovenských hereckých hviezd zaregistrujeme odlišnosti vyplývajúce z rozdielneho hereckého naturelu a individuálnych osobnostných kvalít, ale aj z rozdielnych hereckých príležitostí, ktoré im núkali režiséri. Kým Milka bola vo svojich počiatkom symbolom ženskej nevinnosti (napr. Ofélia v Hamletovi) a neskôr aristokraticky chladnej, väčšinou intelektuálnej krásy, Dača začínala ako typická naivka (Zlatka v Albeeho Kto sa bojí Wirginie Wolfovej) a postupne sa prepracovala k stvárňovaniu komplikovaných ženských charakterov (Sarah Bernhardtová), ale ich výrazných komických kreácií (Mara v Ženskom zákone). Pravda použil som tu hrubé zjednodušenie, pretože diapazón oboch herečiek bol neobyčajne široký a počas už takmer 40-ročnej činnosti v SND boli postavené pred rôznorodé úlohy klasického i súčasného repertoáru i odlišné režijné rukopisy.
Božidaru Turzonovovú si pamätám ešte z jej predstavenia v Štúdiu VŠMU v Kohoutovej adaptácii Verneho Za 80 dní okolo sveta. Priznám sa, že vtedy ma viac zaujal Marián Labuda ako mormonský farár či niektorí z ďalších mužských predstaviteľov. Ani v prvej svojej sezóne v SND nemala príliš šťastie na dramatikov (Mahler, Rusnák, Sobota), ktorí by jej umožnili výraznejšie vyniknúť. No v tej ďalšej už bola jednou z geniálnej hereckej štvorice v spomínanej Albeeho hre (popri Filčíkovi, Prechovskej a Kvietikovi), ale nadviazala kontakt aj s hodnotnou slovenskou klasikou (Evička v Palárikovom Inkognite).
V nasledujúcich rokoch rozšírila výpočet kvalitných kreácií z diel slovenských autorov o Stodolovu Marínu Havranovú a Palárikovu Milušu z Dobrodružstva pri obžinkoch, zo svetového repertoáru jej cíteniu boli blízke Nina z Lermontovovej Maškarády, Ximena z Corneillovho Cida, Princezná Kogatin z O´Neilovho Miliónového Marca, Ostrovského Katarína z Búrky a ďalšie. Prechádzajúc k „materským typom“ bola výbornou Oľgou v Čechovových Troch sestrách i Lorkova (a Bednárikova) Matka-Smrť z Krvavej svadby. Z jej komických postáv zostáva nezabudnuteľná Dojka zo Shakespearovho Romea a Júlie či skôr epizódna postav Pani Verindalovej z nedávno inscenovanej Quilterovej hry Je úžasná! Nezabudnuteľné zostávajú jej kreácie z muzikálových inscenácií Divadla A. Bagara v Nitre.
Ak sa napokon vrátime k jej kreácii z Kvarteta, môžeme konštatovať, že jej zostarnutá operná diva Jean je možno menej elegantná, než ako ju podáva jej o pár dní staršia kolegyňa, no získa si nás väčším dôrazom na ľudský profil postavy. Výborne to vystihujú jej slová pri klaňačke, v ktorých zopakovala citát z práve dohraného predstavenia: „Umenie je ničím, pokiaľ nevyvoláva city“. V celej svojej doterajšej umeleckej (ale aj pedagogickej) činnosti sa Dača Turzonovová o to nielen pokúšala, ale to aj dokázala.
Na snímke: Detail upútavky k predstaveniu Kvarteto.
Foto: snd.sk
