Kultúra v jesennom Toulouse
Najintenzívnejší kultúrny život sa v ňom začína až od októbra a tak som tentoraz nemohol navštíviť Medzinárodný festival organovej hudby ani Dni španielskeho filmy a aj operná sezóna sa tam začala až 29. septembra uvedením Wagnerovej opery Rienzi. Rovnako až v októbri sa začínal Festival detektívnej literatúry.
V augustiánskom kláštore
Napriek tomu kultúrny život mesta poskytuje permanentne dosť možností. Azda najväčšou raritou bola výstava Telo a tieň umiestnená v augustiánskom kláštore a predstavujúca odraz vplyvu veľkého talianskeho maliara Michelangela Merisiho známejšieho pod menom Caravaggio na flámsku maľbu. Druhá, možno zaujímavejšia časť expozície, bola inštalovaná v meste Montpellier a sústreďovala sa na Caravaggiov vplyv na maľbu talianskych, španielskych a francúzskych maliarov. Druhým nesporným vrcholom kultúrneho života Toulouse v druhej polovici septembra bol medzinárodný klavírny festival konaný v nádhernom prostredí gotického kláštora jakobínov. Vystúpilo na ňom do tridsať umelcov, okrem viacerých Francúzov aj z Ruska, Izraela, USA, Španielska a Talianska. Pošťastilo sa mi navštíviť dva koncerty mladých francúzskych klaviristov – Guillaume Vincenta, ktorý popri Mozartovi a Chopinovi skvele zahral Rachmaninove prelúdia op. 32 a Alexandra Krichela interpretujúceho popri Beethovenovi a Schumanovi opäť Rachmaninova (6 hudobných momentov op. 16).
Radnica Capitol, aj úvodný obrázok
Architektonickým centrom mesta je námestie s radnicou nazývanou Capitol (prísne klasicistická stavba z druhej polovice 18. storočia), ktorého vnútorný dvor so sochou Henricha IV. Navarského podobne ako veža v zadnom trakte paláca je zo 16. resp. začiatku 17. storočia. V budove sídli aj operný súbor, ktorý ukončí sezónu troma dielami, ktoré majú v názve slovo Don (Don Giovanni, Don Pasquale a Don Carlos). V dňoch 15. a 16. septembra, kedy tu slávili Dni európskej kultúry, sa dali navštíviť aj bohato zdobené sály tohto objektu.
Z hľadiska umeleckej hodnoty však v meste zaujíma prvé miesto súkromná zbierka Fondation Bemberg umiestnená v renesančnom paláci D´Assezat. Na prvom poschodí jej majiteľ nazhromaždil viacero portrétov od Lucasa Cranacha a po jednom obraze od Tintoretta, Veroneseho, Tiziana, Guardiho a Canaletta popri ďalších, menej významných objektoch „starého“ umenia. Druhé poschodie je venované imporesionistom a postimpresionistom, takže môžeme vychutnávať dojmy z diel Vuillarda, Toulousa Lautreca, Moneta, Gaugina, Degasa, Modiglianniho, Crossa, Kandinského, Duffyho, kým celá jedna miestnosť je zaplnená tridsiatimi obrazmi od Pierre Bonnarda (1867 – 1947). Umenie z iných zemepisných súradníc môžeme nájsť v ďalšom súkromnom múzeu Georgesa Labita, ktorého vlastník sa venoval zbieraniu diel široko chápaného Orientu (Egypta, Indie, Japonska, Tibetu, Barmy atď.). Pre všetky spomínané múzeá platí, že okrem individuálnych návštevníkov poriadajú aj prechádzky po múzeu s odborným komentárom, organizujú špeciálne prednášky či ateliéry, a to nielen pre školskú mládež. Rovnako výchovne pôsobia v Toulouse aj na operné publikum a okrem predpremiérových matiné pred každým predstavením môžu diváci absolvovať rozhovor resp. besedu s niektorým z inscenátorom alebo hudobným historikom.
Gotický kláštor jakobínov
Veľmi bohatý program v tomto ročnom cykle ponúka tunajšia filmotéka. Každý z mesiacov je tematicky vyhranený pre určGitý okruh filmov. Napríklad v septembri sa prezentovali filmy, v ktorých hral Jean Louis Trintignant, ktorý mimochodom v januári bude recitovať v miestnom divadle Solana. V októbri bude na programe premietanie filmových thrillerov, v marci hororov, máj bude venovaný filmom Sophie Lorenovej a jún Orsonovi Wellsovi. Špeciálnym podujatí je cyklus nemých filmov takých osobností, ako boli Lubitsch, Kulešov, Stroheim, Clair, pričom premietanie budú na klavíri sprevádzať miestni hudobní umelci.
Ak pod široko chápanou kultúrou budeme rozumieť aj fyzickú kultúru čiže šport, francúzska mládež má v porovnaní s našou skvelé možnosti. Napríklad desať kilometrov od mesta je komplex futbalových ihrísk, na ktorom môže naraz hrať 20 detských či mládežníckych družstiev. Podobne na miestnej plavárni sú vyhradené hodiny pre školákov, takže za (na francúzske pomery) skromný poplatok tu môže pod dohľadom trénerov zároveň plávať (na šírku veľkého bazéna) 6 skupín detí (každá z nich má cca 15 – 20 členov).
Prirodzene aj Toulouse má svoje problémy s nezamestnanými a neprispôsobivými, no tí sa do istej miery sami vylučujú z kultúrneho diania mesta. Na druhej strane pri sledovaní tréningu detských futbalistov som videl, že jednoznačne najtalentovanejšie sú deti čiernej pleti.
Ťažko je porovnávať chudobné Slovensko s vyspelým Francúzskom, no niektoré z opísaných skutočností by určite mohli byť inšpiráciou aj pre našu kultúru.
Foto: Jana Jurkovičová, archív
